Sociálnoprávna ochrana detí kontra právo rodičov na starostlivosť o dieťa

Štát má vo vzťahu k ochrane záujmov maloletých detí svoje osobitné povinnosti, vyplývajúce napríklad z článku 41 Ústavy Slovenskej republiky (). Podobné články obsahuje tiež Všeobecná deklarácia ľudských práv (), Ženevská deklarácia práv dieťaťa z roku 1924 (), Deklarácia práv dieťaťa z novembra 1989 () atď.

S cieľom plniť tieto osobitné úlohy zriaďujú štáty špecializovaný systém orgánov štátnej správy¹⁾ s rôznymi kompetenciami. Miera právomocí týchto štátnych orgánov ovplyvňuje určenie najlepšieho záujmu dieťaťa v každom konkrétnom prípade. Preto by mali byť ich kompetencie určené úplne jednoznačne tak, aby bolo vylúčené akékoľvek vybočenie z rámca zákonnosti a objektívnosti. ²⁾ Vnášanie subjektívnych prvkov do výkonu činnosti pracovníka orgánu sociálnoprávnej ochrany detí ohrozuje skutočný najlepší záujem konkrétneho dieťaťa, pretože je otázne, či sa o "zlyhaní" profesionálneho prístupu pracovníka orgánu sociálno-právnej ochrany súd, konajúci o dieťati, vôbec dozvie. A aj v prípade, ak takéto správanie vyjde najavo, veľmi málokedy dôjde k sebareflexii systému.³⁾

Na Slovensku prebieha trestné konanie pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom na konkrétnu pracovníčku orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorá mala roky v evidencii 5-ročné dievčatko Lucku L. Toto dievčatko našli v roku 2012 mŕtve (viac ako tri roky) ležať v byte, kde žili aj ďalší mladší súrodenci. Hoci susedia avizovali v priebehu tých troch rokov, že dievčatko zmizlo, orgán sociálnoprávnej ochrany nebol schopný zaujať k tejto skutočnosti zodpovedný postoj a obmedzil sa len na šetrenie na mieste, ktoré začínalo a končilo klopaním na dvere bytu, ktoré nikto neotvoril.⁴⁾ Po zverejnení Luckinej smrti sa začalo na Slovensku pripravovať niekoľko legislatívnych zmien, ako napríklad zmena zákona o prídavku na dieťa, účinná od 1. februára 2014, v zmysle ktorej je každý rodič ako oprávnená osoba na poberanie prídavku povinná po dovŕšení troch rokov veku nezaopatreného dieťaťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky oznámiť platiteľovi písomne, akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa. Od 1. januára 2016 je účinná novela Občianskeho súdneho poriadku č. 175/2015 Z.z., ktorá umožňuje súdu vydaním predbežného opatrenia povoliť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí vstúpiť do bytu, aby preveril stav dieťaťa. Novela zavádza v § 179b OSP osobitný typ konania s názvom "Povolenie súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých". Toto oprávnenie má ⁵⁾

Spomínaný zákon sa pripravoval dva roky a bol opakovane pripomienkovaný, keďže navrhované opatrenia neboli vnímané len pozitívne. V laickej verejnosti vzbudil skôr obavy. Od prípadu Slovenky Ivany Bóorovej a jej synov (ktorí boli odňatí britskou SS) slovenskí občania veľmi citlivo vnímajú pojem "juvenilná justícia".

Označenie "juvenilná justícia" sa zaužívalo pre výkon súdnictva vo veciach detí, ktorého cieľom je odnímanie detí z ich biologických rodín a následné umiestňovanie do profesionálnej platenej "starostlivosti" alebo ich osvojovanie napriek nesúhlasu rodičov. Jej použitie priamo súvisí so širokými kompetenciami orgánov sociálno-právnej ochrany detí. Azda najviac sa uplatňuje vo Veľkej Británii, Švédsku alebo Nórsku. V Nórsku od roku 2012 platí, že dieťa patrí štátu.⁶⁾ Deti sú odoberané často násilným spôsobom, bez rešpektovania práv garantovaných v Dohovore o právach dieťaťa. Na túto skutočnosť už upozorňovala aj Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 30. novembra 2012. V ten deň prijalo Parlamentné zhromaždenie dve rezolúcie smerujúce k ochrane práv detí. Výslovne v nej upozorňujú na nesprávne praktiky rodinných súdov vo vybraných štátoch RE (napr. Veľká Británia, Švédsko, Chorvátsko, Nemecko, Nórsko), ktoré nerešpektujú základnú zásadu, že predtým, ako je dieťa odňaté do náhradnej starostlivosti iných osôb alebo inštitúcie, musí byť v s