Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vo vzťahu k obchodnému podielu a súhlas druhého manžela s prevodom obchodného podielu

Príspevok poskytuje teoretické zhodnotenie základných inštitútov a právnych mechanizmov súvisiacich s bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov a posúdenie obchodného podielu ako inej majetkovej hodnoty z pohľadu xprávneho poriadku Slovenskej republiky v spojení s právnou úpravou platnou v Českej republike a súdnymi rozhodnutiami a názormi právnych teoretikov týkajúcimi sa danej problematiky.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vo vzťahu k obchodnému podielu a súhlas druhého manžela s prevodom obchodného podielu
JUDr.
Zdenka
Benčíková
advocatius s. r. o.
Ústavný súd SR v uznesení z 18. augusta 2015, sp. zn. III. ÚS 399/2015-16, zdôraznil, že nielen v judikatúre všeobecných súdov, ale aj v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel (ako iná majetková hodnota) súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a taktiež na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela - spoločníka, a to ani v právnej vede, ani v judikatúre.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vo vzťahu k obchodnému podielu
Predkladaný príspevok sa v prvej časti zaoberá riešením vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s potrebou posúdenia, či je hodnota obchodného podielu alebo obchodný podiel v obchodnej spoločnosti ako iná majetková hodnota súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo nie je. Problematika sa vzťahuje len na obchodný podiel, ktorý nadobudol výlučne jeden z manželov zo spoločného majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Hmotnoprávna úprava inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj "BSM") je obsiahnutá v Časti II. "Vecné práva" zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ" alebo "Občiansky zákonník"). Z pôvodnej dôvodovej správy k Občianskemu zákonníku vyplýva, že majetkové spoločenstvo manželov je upravené ako bezpodielové spoluvlastníctvo a predstavuje základnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi. Bezpodielové spoluvlastníctvo sa vzťahuje na všetky veci, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva a ktoré niektorý z manželov nadobudol za trvania manželstva, okrem vecí nadobudnutých dedičstvom alebo darom.1) Zákonom č. 509/1991 Zb., ktorým sa menil, dopĺňal a upravil Občiansky zákonník, s účinnosťou od 1. januára 1992, nie sú bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (§ 143 OZ).
Primárnym prameňom obchodného práva je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OBZ" alebo "Obchodný zákonník"). Otázky súvisiace s obchodným podielom a jeho prevoditeľnosťou, ako aj možnosti obmedzenia alebo vylúčenia prevodu obchodného podielu, upravujú ustanovenia § 61 a § 114 a nasl. OBZ, ktoré predstavujú komplexnú úpravu týchto vzťahov, bez ďalšej potreby aplikácie Občianskeho zákonníka.2)
Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť spoločníka na spoločnosti a jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak (§ 114 OBZ). Takýmto vymedzením obchodný podiel nespĺňa pojmové vymedzenie veci ako spôsobilého predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 143 OZ. Jeden obchodný podiel môže patriť jednej alebo viacerým osobám. Obchodný podiel, ktorý ako celok patrí viacerým osobám, sa v odbornej literatúre najčastejšie označuje ako spoločný obchodný podiel. V prípade, že jeden obchodný podiel patrí viacerým osobám, zapíše sa do obchodného registra aj údaj o spoločnom zástupcovi a jednotlivých osobách, ktorým spoločný obchodný podiel patrí (§ 114 ods. 3 OBZ).
Vychádzajúc zo znenia § 136 ods. 1 OZ, nemožno povedať, že spoločný obchodný podiel je v spoluvlastníctve viacerých osôb, keďže v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov môže byť podľa súčasnej právnej úpravy len vec. Podľa § 118 OZ sa za predmet občianskoprávnych vzťahov považujú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. V niektorých prípadoch môže byť sporné, čo všetko možno považovať za vec a čo už by na druhej strane vecou nemalo byť. V súčasnej právnej úprave legálna definícia pojmu vec v Občianskom zákonníku absentuje, a to napriek podstatnému významu tohto pojmu v právnych vzťahoch súkromného práva (predovšetkým pre oblasť vecných práv).3)
Pre dispozíciu so spoločným obchodným podielom je charakteristické, že žiadna z osôb, ktorým obchodný podiel ako celok spoločne patrí, nie je oprávnená vykonávať práva a povinnosti viažuce sa k tomuto podielu samostatne, ani s ním samostatne a voľne nakladať. Spolumajitelia spoločného obchodného podielu vystupujú vo vzťahu k spoločnosti ako jeden vlastník a práva viažuce sa k tomuto podielu vykonávajú prostredníctvom spoločného zástupcu. Spolumajitelia sa musia dohodnúť aj o iných dôležitých otázkach, akými sú napríklad spôsob výkonu hlasovacieho práva na valnom zhromaždení, spôsob rozdelenia prijatého podielu na zisku alebo iného naloženia s týmto spoločným podielom, a pod.4)
Zásadné posúdenie povahy obchodného podielu ako majetkového práva naznačil rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2006, sp. zn. 2 Cdo 168/2005 (zverejnené ZSP, č. 3/2007, str. 82, R 27/2007), podľa ktorého:
"Obchodný podiel predstavuje účasť spoločníka v spoločnosti a z nej plynúce práva a povinnosti. Podiel sa oceňuje mierou účasti spoločníka na čistom obchodnom majetku spoločnosti (§ 61 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom čistým obchodným majetkom spoločnosti sa rozumie obchodný majetok spoločnosti po odpočítaní jej záväzkov (§ 6 ods. 3 Obchodného zákonníka). Ako súhrn práv a povinností (§ 114 ods. 1 Obchodného zákonníka) je obchodný podiel spôsobilý byť samostatným predmetom právnych vzťahov; jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám (§ 114 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka). Predmetom právnych vzťahov môžu byť dokonca aj jednotlivé majetkové práva, ktoré tvoria súčasť obchodného podielu, a to za predpokladu, že sú samostatne prevoditeľné (napr. právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, právo na vyplatenie podielu zo zisku a pod.).
Obchodný podiel je majetkovým právom oceniteľným v peniazoch, je hodnotou, ktorá je obchodovateľná (porov. § 115 Obchodného zákonníka). Takúto povahu má obchodný podiel už od svojho vzniku bez ohľadu na to, či nastane situácia podľa § 61 ods. 2 a 4 Obchodného zákonníka. Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vysporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vysporiadania."
V rovnakej súvislosti citujeme aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 28. februára 2012, sp. zn. 29 Cdo 3581/2010, a to napriek súčasnej odlišnej právnej úprave, ako vyplynie ďalej v texte, ktorý skonštatoval, že: "
Jak Nejvyšší soud vysvětlil již v usnesení ze dne 3. března 1998, sp. zn. 2
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).