Možnosti sudcu vo vzťahu k zmierovaciemu konaniu a mediácii

Zákonnosť verzus spravodlivosť súdnych rozhodnutí

Je všeobecne známou skutočnosťou, že konanie a rozhodnutie súdu v prevažnej miere nie je závislé od vôle účastníkov konania, ba dokonca je v nezriedkavých prípadoch v priamom rozpore s ňou. Musí tomu však vždy byť tak aj v sporových¹⁾ a mimosporových²⁾ konaniach pri rešpektovaní zákonných ustanovení chrániacich nezávislosť a nestrannosť súdnictva?

Pre každého účastníka konania je dôležité, aby bolo v „jeho veci“ rozhodnuté v čo možno najkratšom čase, spravodlivo a zákonne. Tým sa zabezpečí efektívna ochrana jeho práv. Zákonnosť rozhodnutia je rozhodne jednoduchšie definovateľná než jeho spravodlivosť. Zákonným rozhodnutím je také rozhodnutie súdu, ktoré je v súlade so všetkými právnymi normami, ktoré sa na toto rozhodnutie a jeho tvorbu vzťahujú. Avšak, aké rozhodnutie je spravodlivé, to je už ťažšia otázka. Témou spravodlivosti súdnych rozhodnutí sa zaoberalo mnoho významných osobností v oblasti práva a filozofie. Podľa nášho názoru, mieru spravodlivosti či nespravodlivosti rozhodnutia súdu určuje jeho hodnotiteľ, ktorý vychádza zo svojich subjektívnych kritérií. Tieto sú determinované samotnou osobou hodnotiteľa, a teda sa u ľudí rôznia. No, podľa nášho názoru, rozhodnutie je vždy spravodlivé, pokiaľ ho za spravodlivé považujú aj všetci účastníci konania. Tu nastáva problém, ako dosiahnuť, aby ho všetci účastníci takto vnímali.

Zákonné možnosti zmierneho riešenia sporov

V sporových, ako aj v mimosporových konaniach majú účastníci konania³⁾ rozdielne predstavy o tom, ako by mal súd rozhodnúť, čo znamená, že majú vzájomne nesúladné predstavy o spravodlivosti. Súd má však zákonné možnosti ako im v tomto napomôcť. Podľa čl. 7 ods. 2 CSP je základnou povinnosťou súdu viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. Na toto zákonné ustanovenie nadväzujú § 148 ods. 1 a 2 a § 179 CSP, z ktorých vyplýva, že o uzavretie zmieru sa má súd pokúsiť vždy. Následne súd rozhodne o tom, či prípadný uzavretý zmier schvaľuje, a neschváli ho iba, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Súd taktiež môže podľa § 170 ods. 2 CSP účastníkom odporučiť, aby sa o zmier pokúsili mediáciou, teda činnosťou mimo činnosť súdu.

Civilný mimosporový poriadok umožňuje aplikáciu uvedených ustanovení s poukazom na § 2