Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Intertemporalita novej úpravy rozhodcovského konania

Nedávna zmena pravidiel rozhodcovského konania a nová úprava spotrebiteľskej arbitráže zásadným spôsobom zasiahla aj do už existujúcich právnych vzťahov. Príspevok sa zameriava na jednotlivé situácie, v ktorých dochádza ku kolízii medzi starou a novou právnou úpravou rozhodcovského konania, a snaží sa navrhnúť ich riešenie, alebo aspoň alternatívy možných riešení. Skúmaný je vplyv novej úpravy na rozhodcovskú zmluvu a na právomoc určeného rozhodcovského súdu, na prebiehajúce rozhodcovské konanie, ako aj na rozsah následnej súdnej ingerencie podľa nových pravidiel do rozhodcovských rozsudkov vydaných podľa starej právnej úpravy, a to tak pre "obchodnú", ako aj pre "spotrebiteľskú" arbitráž.

Intertemporalita novej úpravy rozhodcovského konania
doc. JUDr.
Kristián
Csach
PhD., LL.M.
Katedra obchodného práva a hospodárskeho práva; Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach; Of Counsel PRK Partners s. r. o;
1. Základné východiská novej právnej úpravy rozhodcovského konania a jej intertemporálneho pôsobenia
1*) Nová úprava rozhodcovského konania2) predstavuje inštitucionálny reštart arbitráže.3) Novo sa od klasického rozhodcovského konania odčlenila osobitná úprava rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach. Obe úpravy rozhodcovského konania sledujú rozdielne koncepty. Nespotrebiteľská - najčastejšie obchodná - arbitráž je naďalej postavená na liberálnom základe. Cieľom novelizácie zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") zákonom č. 336/2014 Z.z. bolo najmä dokončenie procesu zosúladenia slovenského rozhodcovského práva so Vzorovým zákonom UNCITRAL o medzinárodnej obchodnej arbitráži v jeho aktualizovanej verzii z roku 2006.4) Sekundárnym cieľom novely bola reakcia na aplikačné problémy vrátane revízie záverov rozhodovacej činnosti časti judikatúry, ktorá prenášala ochranné koncepty spotrebiteľského práva bez bližšieho vysvetlenia aj do obchodnej arbitráže. Naopak, nová právna úprava spotrebiteľského rozhodcovského konania v zákone č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (skrátený názov, ďalej len "ZSRK") predstavuje kogentnú ochrannú reguláciu a podrobuje tak rozhodcov, ako aj stále rozhodcovské súdy, dohľadu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Iba budúcnosť ukáže, či sa takáto duálna právna úprava ukáže ako životaschopná, a to najmä s ohľadom na ochranu spotrebiteľa. Už prítomnosť však núti vysporiadať sa s otázkami súvisiacimi s novou právnou úpravou.
Jednou z prvých otázok je časové pôsobenie novej právnej úpravy. Zákon a zrejme ani tento článok nemôže dať odpoveď na všetky možné situácie. Pokúsime sa preto načrtnúť odpovede na niektoré z nich.
1.1 O retroaktivite právnych noriem všeobecne
Právna norma má spätné účinky (retroaktivita), ak je počiatok jej časovej pôsobnosti určený na čas pred jej vstupom do platnosti. Právna teória, ale aj súdna prax rozlišuje medzi pravou a nepravou retroaktivitou.5)
Pravú retroaktivitu vymedzil Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd")6)ako stav, v ktorom nová právna úprava neuznáva oprávnenia a povinnosti založené právnymi vzťahmi len
lex priori
,7) alebo ako stav, keď zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov (práv a povinností).8)
Za nepravú retroaktivitu považuje ústavný súd stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, no kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím.9)Za nepravú retroaktivitu sa považuje pôsobenie novej právnej úpravy na ešte neuzavreté či neukončené vecné stavy a právne vzťahy. Napríklad,
"ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, ak tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali"
.10) Ako každé teoretické členenie aj toto je spochybňované s odôvodnením, že nepravej retroaktivity niet.11) Napriek nedokonalostiam pojmoslovia ho ale mienime použiť pre jeho názornosť a vžitosť.
Zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov sa odvodzuje z princípu právneho štátu zakotveného v čl. 1 Ústavy SR, k imanentným znakom ktorého neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok.12) Spätné pôsobenie zákonov by preto malo byť iba výnimočné a odôvodnené závažnými dôvodmi všeobecného záujmu,13) prípadne iba v prospech účastníka právnych vzťahov. Ak sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci, a to aj napriek tomu, že ju ústavný súd nepovažuje za štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov.14) Ústavný súd sa tiež priklonil k doktríne proklamovanej už Ústavným súdom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, podľa ktorej princípy právneho štátu a právnej istoty vyžadujú, aby bol každý ústavne možný prípad retroaktivity výslovne obsiahnutý v ústave, resp. v zákone a aby boli nadobudnuté práva riadne chránené.15)
Nepravá retroaktivita vo svojom dôsledku nesmeruje do minulosti, ale do budúcnosti. Nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, ak nová právna úprava zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo ak právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah.16)
Postupne sa formuloval aj názor, že v prípade absencie inej prechodnej úpravy sa aplikuje princíp nepravej retroaktivity,17)resp. všeobecný princíp
aretroaktivity
. Výnimočne zastávaný opačný názor18) považujeme skôr za výstredný.
1.2 O retroaktivite procesných noriem
V oblasti procesného práva platí východisko, že nová právna úprava sa uplatní na všetky prebiehajúce konania, ibaže zákon ustanovuje inak (tzv. okamžitá aplikabilita19)procesnoprávnych noriem). Slovami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd"):
"Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky."
20) Za výnimku zo zásady aplikácie novej procesnej právnej úpravy aj na prebiehajúce konania sa považuje aj ochrana nadobudnutých práv, resp. právnych pozícií, ktorá by mala vyplývať z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.21)
Rovnaké pravidlo, podľa ktorého sa všeobecné procesné pravidlá vzťahujú na všetky spory riešené v čase nadobudnutia účinnosti týchto pravidiel, vyplýva aj z európskeho práva,22) ako aj pri pohľade na právne poriadky zahraničia. Napríklad podľa nemeckého Spolkového ústavného súdu sa zmena procesných pravidiel dotýka aj už prebiehajúcich konaní, hoci zákonodarca môže z rozličných dôvodov pripustiť aplikáciu starej procesnej úpravy aj po nadobudnutí účinnosti novej.23) Vo vzťahu k nepriamej retroaktivite sa pripúšťajú obmedzenia vyplývajúce z ochrany dôvery a princípu proporcionality, ktorým však odporuje, ak zákonodarcom nariadená nepriama retroaktivita nie je účelná ani potrebná na dosiahnutie zákonom sledovaného cieľa, alebo ak záujmy na udržaní doterajšieho stavu (záujmov dotknutej osoby) sú významnejšie, ako dôvody pre zmenu právneho stavu určené zákonodarcom.24)
Okrem toho, pravidelne platí, že účinky procesných úkonov podľa predchádzajúcej právnej úpravy ostávajú zachované aj po účinnosti novej právnej úpravy.25)
1.3 O intertemporálnych ustanoveniach novej úpravy rozhodcovského konania
Nová právna úprava pochopiteľne zasiahne do existujúceho právneho stavu nielen určitou liberalizáciou pravidiel obchodnej arbitráže, ale najmä sprísnením možnosti zriaďovať stále rozhodcovské súdy, ako aj prísnejšou reguláciou spotrebiteľského rozhodcovského konania. Nová obmedzujúca právna úprava (pre spotrebiteľskú arbitráž) ale iba z tohto dôvodu ešte nie je protiústavná. Ako príhodné znejú slová ústavného súdu vo vzťahu k úpravám reštitučného zákonodarstva aj pri novele rozhodcovského konania:
"V prípade rozsiahleho a zložitého zákona s osobitným účelom, ktorý jednotlivcovi zaručuje určité právne možnosti (...), nemožno namietať, ak zákonodarca neskôr zavedie určité obmedzujúce pravidlá, ktoré sú v súlade s pôvodným účelom a s pôvodnou koncepciou zákona, ktoré sa však spočiatku prehliadli alebo nedocenili, t.j. zákonodarca ich zavedie, akonáhle si na základe skúseností z uplatňovania zákona urobil jasný záver o nevyhnutnosti takýchto pravidiel, aj vtedy, keď to bude nevýhodnejšie pre niekoho, kto bol pôvodnou úpravou zvýhodnený."
26) Neblahé skúsenosti, najmä so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, nútili zákonodarcu zareagovať.
Pre účely nášho príspevku sa sústredíme na prechodné ustanovenia novej právnej úpravy rozhodcovského konania, konkrétne na § 54b ZRK, na pomerne rozsiahlu úpravu prechodných ustanovení obsiahnutú v § 72 ZSRK a neopomenieme ani § 372w Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP") či § 243d Exekučného poriadku (ďalej len "EP"), ktoré obsahujú čiastočnú úpravu intertemporality noviel týchto súvisiacich predpisov. Budeme skúmať, ako sa nová právna úprava prejaví v jednotlivých fázach rozhodcovského konania, resp. súvisiaceho súdneho konania, a to tak v spotrebiteľských, ako aj v iných veciach.
Vychádzať budeme z premisy, že základné východiská intertemporality novej úpravy rozhodcovského konania by mali byť podobné ako pri občianskom súdnom konaní.27)
2. Rozhodcovská zmluva uzatvorená pred 31. decembrom 2014, ešte nezačaté rozhodcovské konanie
Novelizácia právnej úpravy rozhodcovského konania sa dotkla aj otázok platnosti rozhodcovskej zmluvy. Bez ohľadu na intertemporálne pravidlá majú strany rozhodcovskej zmluvy vždy možnosť dojednať si novú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bude spĺňať podmienky novej právnej úpravy. Riešme ale prípady, ak k negociácii novej rozhodcovskej zmluvy nedôjde. Pred pristúpením k procesnoprávnym otázkam intertemporality tak musíme preskúmať intertemporalitu v podstate hmotnoprávnych noriem ZRK a ZSRK.
2.1 Vplyv novej právnej úpravy na podmienky platnosti rozhodcovskej zmluvy
Nová právna úprava sa dotýka aj podmienok platnosti rozhodcovských zmlúv. Preto je sporné, či sa na rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená do 31. decembra 2014, majú použiť doterajšie predpisy alebo nová právna úprava. Odpoveď závisí od toho, či ide o spotrebiteľský, alebo iný spor.
Explicitné riešenie pre spotrebiteľskú arbitráž ponúka § 73 ods. 3 ZoSPRK, podľa ktorého sa rozhodcovská zmluva posudzuje podľa doterajších pravidiel (pravidiel daných ZRK, ale aj pravidlami pre ochranu spotrebiteľa obsiahnutými v Občianskom zákonníku). Účelom osobitného pravidla v predpise o spotrebiteľskej arbitráži je ustáliť, že nová právna úprava nekonvaliduje rozhodcovské zmluvy, ktoré nespĺňali podmienky podľa predchádzajúcej právnej úpravy (najmä zákaz neprijateľných podmienok). Iba stranou dodajme, že nová právna úprava vymedzuje spotrebiteľský spor materiálne a jeho definícia je tak nepriamo retroaktívna. Spotrebiteľskými spormi preto budú aj spory z právnych vzťahov, ktoré vznikli pred účinnosťou ZSRK (napr. spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená v roku 2013, spor vznikol v roku 2014).
V nespotrebiteľskom ZRK podobný záujem nie je natoľko citeľný ani osobitne zvýraznený a nebolo preto potrebné ani osobitné intertemporálne pravidlo vo vzťahu k týmto hmotnoprávnym otázkam. Podľa nášho názoru, v záujme ústavného príkazu výkladu právnej úpravy v prospech platnosti právneho úkonu,28) ak novela spresňuje podmienky platnosti zmluvy tak, že uľahčuje zmluvným stranám situáciu - najmä v reakcii na reštriktívnu judikatúru29) - postačí, ak bude rozhodcovská zmluva spĺňať podmienky platnosti a obsahu podľa novej právnej úpravy, ktorá, okrem iného, spresňuje doterajšiu úpravu (napr. vo vzťahu k rozhodcovským doložkám v nepriamych súčastiach zmluvy).
2.2 Oprávnenie rozhodcovského súdu rozhodovať v nespotrebiteľských veciach na základe rozhodcovskej zmluvy spred 31. decembra 2014
Rozhodcovské konanie sa uskutočňuje pred rozhodcovským súdom. S ohľadom na dohodu strán pôjde buď o rozhodovanie samorozhodcom, alebo rozhodcovským senátom, väčšinou zloženým z troch rozhodcov. Rozlišujeme aj medzi ad hoc rozhodcovským konaním a konaním pod záštitou rozhodcovskej inštitúcie - stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "SRS").
Pri ad hoc rozhodcovskom konaní je celý proces výhradne pod kontrolou strán a nimi ustanovených rozhodcov. Prebieha v medziach uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (vrátane rozhodcovských pravidiel, na ktoré zmluva prípadne odkazuje), so subsidiárnou aplikáciou ustanovení ZRK. Okrem účastníkmi zvolenej vybranej osoby (§ 6 ods. 3 ZRK) a všeobecného súdu (§ 8 ods. 2 ZRK) do konania nemá možnosť zasiahnuť žiadna iná osoba.
Naproti tomu v inštitucionálnej arbitráži konanie prebieha pod záštitou konkrétneho stáleho rozhodcovského súdu, ktorého orgány majú právomoc podľa jeho rozhodcovských pravidiel prijímať aj vybrané procesné rozhodnutia, napríklad v otázkach ustanovovania a odvolávania rozhodcov. Aj v inštitucionálnej arbitráži však platí, že rozhodcovský rozsudok v merite veci nie je rozhodnutím stáleho rozhodcovského súdu, ale rozhodnutím konkrétneho rozhodcu, resp. rozhodcov, čo má, okrem iného, vplyv aj na zodpovednostný režim rozhodcov, stálej rozhodcovskej inštitúcie (ak je spôsobilá zodpovednosti) či jej zriaďovateľa. Nová právna úprava priniesla zásadnú zmenu čo do obmedzenia zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov, ktorými môžu byť len určité subjekty (§ 12 ods. 1 ZRK)
Intertemporálne ustanovenie § 54b ZRK nedáva jasnú odpoveď na vplyv novej právnej úpravy na právomoc rozhodcovského súdu, ktorý je určený rozhodnúť spor, a tým aj na platnosť alebo účinky rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na to, že nová právna úprava zužuje rozsah subjektov spôsobilých byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu, mohla nastať situácia, že zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu spĺňal podmienky podľa predchádzajúcej právnej úpravy, nie však už podľa novej. Po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy (nespotrebiteľskej arbitráže) sa žiada rozlišovať medzi troma možnosťami:
a) existujúci SRS, ktorého zriaďovateľ automaticky spĺňa nové kvalifikačné kritériá podľa § 12 ods. 1 ZRK, teda ktorý je zriadený kvalifikovaným zriaďovateľom už k momentu účinnosti novely ZRK (pôjde najmä o tzv. komorové SRS);
b) existujúci SRS, ktorého zriaďovateľ sa v rámci trojmesačnej transformačnej lehoty podľa § 54b ods. 3 ZRK stane členom kvalifikovaného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu za účelom splnenia podmienok podľa novej právnej úpravy;
c) existujúci SRS, ktorého zriaďovateľ nespĺňa a v stanovenej lehote ani nesplní kvalifikačné kritériá vyplývajúce z novely ZRK.
Na právomoc automaticky kvalifikovaných SRS uvedených pod písm. a) nemá novela ZRK žiadny vplyv. Tieto môžu naďalej pokračovať vo svojej činnosti podľa svojich vnútorných pravidiel, samozrejme, za predpokladu, že nie sú v konflikte s novými kogentnými ustanoveniami ZRK (ako napríklad ustanovením § 9 ods. 5 o možnosti podania návrhu na všeobecný súd, aby rozhodol o neúspešnej námietke voči rozhodcovi).
Právomoc SRS uvedených pod písm. b) prejde momentom nadobudnutia členstva pôvodného zriaďovateľa v kvalifikovanom zriaďovateľovi na nový SRS, zriadený týmto kvalifikovaným zriaďovateľom. Rozhodcovské doložky odkazujúce na pôvodný SRS tak budú považované za zmenené a novo odkazujúce na nový SRS, pod ktorého záštitou má rozhodcovské konanie prebiehať. V týchto prípadoch sa ale uplatní možnosť založenia právomoci všeobecného súdu podľa § 54b ods. 3 tretia veta ZRK (opt-out režim). Podľa tejto výnimky, ak sa rozhodcovské konanie pred SRS ešte nezačalo a zriaďovateľská právomoc SRS prešla na iný subjekt, ako bol označený v rozhodcovskej zmluve, má žalobca právo voľby, či rozhodcovskú žalobu podá na transformovanom SRS, alebo na všeobecnom súde. Predmetné ustanovenie, zapracované do novely ZRK pozmeňovacím poslaneckým návrhom vo finálnych štádiách legislatívneho procesu, predstavuje v oblasti nespotrebiteľskej arbitráže ojedinelý prípad, kedy zákon výslovne umožnil de facto jednostranné ukončenie existujúcej rozhodcovskej zmluvy v dôsledku schválenia novej právnej úpravy. V tejto súvislosti bude zaujímavé sledovať, do akej miery bude táto možnosť voľby využívaná v praxi a najmä, či povedie k pretekom medzi žalobami na plnenie podanými na transformované stále rozhodcovské súdy a žalobami na všeobecné súdy od subjektov, ktorým by inak hrozilo postavenie žalovaného v rozhodcovskom konaní. Zákon v tomto ohľade jednoznačne zvýhodňuje iniciatívnejšiu zo strán.
Najväčší dopad bude mať novela ZRK na oprávnenie rozhodovať spor pred SRS uvedeným pod písm. c) vyššie. Týmto stálym rozhodcovským súdom zanikne právomoc organizovať rozhodcovské konanie a prijímať procesné rozhodnutia. Otázne je, či sa tak stalo už momentom nadobudnutia účinnosti novely ZRK, teda k 1. januáru
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).