Dôvody dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia v správnom súdnictve (2. časť)

Každé súdne rozhodnutie, meritórne aj procesné, je budované na určitom právnom i skutkovom základe. Túto premisu možno aplikovať aj na procesné rozhodovanie vo veci dočasného pozastavenia účinnosti právneho predpisu a vecné rozhodovanie správneho súdu o súlade právnych predpisov. Z hľadiska obsahovej diferenciácie procesného a meritórneho rozhodovania však pre proces kreovania základu (bázy) rozhodnutia vyplývajú určité odchýlky. Tieto dopadajú predovšetkým na úroveň (hĺbku, intenzitu) preukázania poznatkov, ktoré sú významné pre pozastavujúce a (alebo) meritórne rozhodnutie správneho súdu.

Je zrejmé, že báza konkrétneho rozhodnutia bude prepracovanejšia v rozhodnutí správneho súdu vo veci samej. Výsledkom rozhodovania podľa § 362 Správneho súdneho poriadkuje totiž rozhodnutie, ktoré modifikuje platný právny stav len načas. Aj napriek tomu i toto rozhodnutie musí byť vybudované na dostatočnom skutkovom a právnom základe. Uznesenie o dočasnom pozastavení účinnosti vyvoláva závažné materiálne (hmotnoprávne) dôsledky, pretože zasahuje do prezumpcie zákonnosti normatívneho správneho aktu.
 Presvedčenie správneho súdu o prítomnosti hrozby, ktorá má byť príčinou dočasného pozastavenia účinnosti právneho predpisu, musí mať teda .  Nepostačí celkom nekvalifikované ohrozenie. Nemôže ísťo ohrozenie, ktoré existuje len zjavne formálne. Racionalitu nemožno vyjadriť abstraktne, pretože je materiálne determinovaná konkrétnou situáciou. Predstavuje kategóriu, ktorej obsah je diferentný od prípadu k prípadu. Povedané inak, úsudok správneho súdu o nevyhnutnosti poskytnutia predbežnej súdnej ochrany dočasným pozastavením všeobecne záväzného nariadenia je vždy výsledkom zohľadnenia osobitostí a špecifíkkonkrétneho prípadu.

Na druhej strane, primeranou aplikáciou nemeckej ústavnej náuky, ktorú si osvojil aj Ústavný súd SR, . Rozhodovanie podľa § 362 Správneho súdneho poriadkunie je rozhodovaním meritórnym, ale dočasným. . Pokiaľ má teda správny súd pri posudzovaní návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia pochybnosti o tom, či ponechať v platnosti súčasnú právnu úpravu (zachovať ), alebo sa rozhodnúť pre pôvodnú úpravu ( ), teda pokiaľ sú argumenty proti dočasnému pozastaveniu na jednej strane a pre dočasné pozastavenie na druhej strane v zásade rovnocenné, môže byť rozumné uprednostniť skôr doterajšiu právnu úpravu. Za daných okolností by sa teda správny súd mal prikloniť k pozastaveniu účinnosti komunálneho práva.

Rámcové vodidlo pre rozhodovanie správneho súdu o kvalite dôvodu môže predstavovať vymedzenie náležitostí návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia aktívne legitimovaným subjektom. Správny súd by mohol navrhovateľovi priznať procesný úspech v prípade, keď návrh obsahuje nielen (i) abstraktnú objektivizáciu dôvodu (napr. ohrozenie práva na prácu), ale aj (ii) jej  (napr. riziko prepustenia väčšieho počtu zamestnancov v dôsledku uplatňovania všeobecne záväzného nariadenia). V súlade s názorom prezentovaným v predošlých príspevkoch v tomto periodiku polemizujeme s právnymi názormi niektorých správnych súdov, ktoré pre vyhovenie prokurátorskému návrhu vyžadujú napríklad označenie konkrétnych subjektov, ktoré by mohli byť napadnutým všeobecne záväzným nariadením poškodené, ukrátené na svojich právach, i v akom rozsahu, alebo uvedenie situácií, z ktorých by bolo možné dôvodiť ohrozenie základných práv a slobôd, hrozbu značnej hospodárskej škody, ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

Presvedčenie správneho súdu na takto vymedzenej úrovni by sa v každom jednotlivom prípade malo objektivizovať v odôvodnení procesného uznesenia v súlade s materiálnym naplnením požiadavky jeho preskúmateľnosti (možnosti preskúmania) opravným prostriedkom (kasačnou sťažnosťou).

Právomoc (ústavného, správneho) súdu rozhodovať o dočasnom pozastavení účinnosti právneho predpisu máv každom prípade . Zákonodarca voľbou slovesa "môže"v konštrukcii § 362 Správneho súdneho poriadkuvyhradil správnemu súdu pomerne široký priestor pre sudcovské uváženie v procese aplikácie tohto ustanovenia. Zakotvením dôvodov dočasného pozastavenia účinnosti sa však súčasne normatívne objektivizuje, že uváženie je uvážením viazaným, objektívnym právom ohraničeným (limitovaným). Potreba existencie právom predvídaného dôvodu vylučuje arbitrárne uplatňovanie kompetencie dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia podrobovaného kontrole prostriedkami. V praktickej rovine to znamená, že správny súd je povinný najskôr prediktívne zhodnotiť, či tu sú dôvody, ktoré sú súčasťou možnosti vydať pozastavujúce uznesenie. Popritom je potrebné uvážiť aj to, či sú v dostatočnej kvalite. V opačnom prípade by šlo o ľubovôľu pri aplikácii práva. Optikou nemeckej doktríny, správny súd v tomto prípade nemôže uvažovať, "či" ( ) účinnosť všeobecne záväzného právneho predpisu dočasne pozastaví. Priestor pre uváženie možno predpokladať len v smere "ako" ( ) sa dočasné pozastavenie účinnosti prevedie.