Informácia o rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásených v období od 15. októbra do 1. decembra 2023 - A. D. proti Malte

Sťažovateľ prišiel na Maltu nezákonne 24. novembra 2021. Prípad sa týka jeho niekoľkomesačného pobytu v rôznych centrách napriek tomu, že bol, podľa svojho tvrdenia, maloletý a mal zdravotné problémy.

Vo svojej sťažnosti namieta porušenie zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v zmysle článku 3 Dohovoru, práva na slobodu a bezpečnosť v zmysle článku 5 ods. 1 Dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy v zmysle článku 13 Dohovoru v spojitosti s článkom 3 Dohovoru. Tvrdí, že podmienky, za ktorých sa zdržiaval v detenčných centrách, neboli ani primerané, ani zákonné a arbitrárne, a že nemal prístup k žiadnemu účinnému prostriedku nápravy svojej situácie.

Súd konštatoval, že opatrenie obmedzujúce osobnú slobodu v prejednávanom prípade sa netýkalo výlučne postavenia sťažovateľa ako imigranta, ale skôr zdravotných dôvodov. Napriek tomu bolo nepochybné, že sťažovateľ bol žiadateľom o azyl a bol ubytovaný s ostatnými žiadateľmi o azyl v azylových centrách po celej krajine. V prejednávanom prípade Súd uplatnil aj všeobecné zásady týkajúce sa väzby nesprevádzaných maloletých migrantov.

Súd osobitne prihliadal na faktory zraniteľnosti ako vek a zdravotný stav sťažovateľa, ktoré boli relevantné na posúdenie podmienok obmedzenia na osobnej slobode. Konštatoval, že rozhodnutie súdu pre mládež nebolo sťažovateľovi doručené, sťažovateľ nevedel, že má opatrovníčku, ani že mala byť prítomná pri posudzovaní jeho veku. Takisto, hoci v zmysle súdneho rozhodnutia mal byť sťažovateľ ubytovaný spolu s neplnoletými osobami, nie s dospelými, vláda priznala, že spočiatku bol sťažovateľ zaradený do skupiny spolu s dospelými, keďže sa musel podrobiť karanténe v súvislosti s ochorením Covid-19.

Súd sa stotožnil so sťažovateľovou verziou udalostí, že bol umiestnený do karantény z dôvodu tuberkulózy, kde zdieľal spoločnú miestnosť s mladým páchateľom pred jeho prepustením. V júni 2022 bol sťažovateľ prevezený na bližšie neurčené miesto. Súd vyjadril pochybnosti o zlučiteľnosti s článkom 3 Dohovoru v situácii, keď predpokladaný maloletý, hoci vo veku blízkom dospelému, bol ponechaný osamote viac ako jeden mesiac, v absolútnej izolácii, keď ani strážcovia ani lekári nehovorili po francúzsky. Vnútroštátne orgány neprijali žiadne opatrenia, aby zabezpečili, že fyzický a psychický stav sťažovateľa mu umožní ostať v izolácii.

Pokiaľ ide o zdravotný stav sťažovateľa, Súd zistil rozpory vo vyjadreniach žalovanej vlády, pokiaľ ide o množstvo liekov predpísaných sťažovateľovi. Sťažovateľa pravidelne raz za mesiac vyšetril lekár, ktorý sa zameriaval najmä na tuberkulózu, ktorou sťažovateľ trpel. Z hľadiska zraniteľnosti bola fyzickému zdraviu sťažovateľa venovaná potrebná pozornosť.

To sa však nedá povedať o duševnom zdraví sťažovateľa. Sťažovateľ potreboval lekársku pomoc, ako