Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Informácia o rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásených v období od 1. februára do 1. marca 2023 – Halet proti Luxembursku

rozsudok Veľkej komory Súdu zo 14. februára 2023 k sťažnosti č. 21884/18 pre porušenie článku 10 Dohovoru (sloboda prejavu) v kontexte zverejnenia dokumentov podliehajúcich obchodnému tajomstvu zamestnancom, ktorý je viazaný povinnosťou mlčanlivosti

Sťažovateľ je francúzsky štátny príslušník, ktorý sa narodil v roku 1976 a žije vo Viviers vo Francúzsku. V relevantnom čase pracoval pre spoločnosť PricewaterhouseCoopers (PwC), ktorá vykonáva audity, poskytuje daňové poradenstvo a poradenstvo v oblasti služieb obchodného manažmentu. Jej aktivity zahŕňajú prípravu daňových priznaní v mene klientov a požadovanie rozhodnutí o preddavkoch na daň od daňových orgánov. Tieto rozhodnutia, známe tiež ako "predbežné daňové dohody", "daňové rozhodnutia" alebo "daňové predpisy", sa týkajú uplatňovania daňovej legislatívy na budúce transakcie.
V období rokov 2012 až 2014 niekoľko stoviek daňových rozhodnutí o preddavkoch na daň a daňových priznaní pripravených spoločnosťou PwC bolo uverejnených v rôznych médiách. Zverejnené dokumenty upozornili na mimoriadne výhodné daňové dohody medzi PwC, konajúcou v mene nadnárodných spoločností, a luxemburskými daňovými orgánmi v rokoch 2002 - 2012.
Spoločnosť PwC začala interné vyšetrovanie, pri ktorom zistila, že v roku 2010, krátko pred tým, ako sťažovateľ odišiel zo spoločnosti, audítor A. D. vyhotovil kópie 45 000 strán dôverných dokumentov, vrátane 20 000 strán daňových dokumentov korešpondujúcich s 538 rozhodnutiami o preddavkoch na daň. V lete 2011 tieto kópie poskytol novinárovi E. P.
Druhé interné vyšetrovanie PwC odhalilo, že v máji 2012, po odhaleniach médií o niektorých rozhodnutiach o preddavkoch na daň, ktoré skopíroval A. D., sťažovateľ kontaktoval E. P. a ponúkol mu ďalšie dokumenty. V októbri a decembri 2012 mu odovzdal 16 dokumentov (14 daňových priznaní a 2 sprievodné listy). Niektoré z nich použil E. P. v televíznom programe "Vyšetrovanie kešu", ktorý bol odvysielaný v júni 2013. V novembri 2014 boli dokumenty zverejnené aj online združením novinárov, známym ako Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov.
Na základe podnetu PwC sa začalo trestné konanie. Sťažovateľ bol odsúdený odvolacím súdom, ktorý mu uložil peňažný trest 1 000 EUR a zaviazal na symbolickú náhradu nemajetkovej ujmy spoločnosti PwC vo výške 1 EUR. Odvolací súd v rozsudku konštatoval, že dokumenty, ktoré sťažovateľ poskytol novinárovi, podliehali obchodnému tajomstvu a jeho zamestnávateľovi spôsobili ujmu, ktorá prevážila všeobecný záujem. Dovolanie sťažovateľa bolo v januári 2018 zamietnuté.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie svojho práva na slobodu prejavu v zmysle článku 10 Dohovoru. Tvrdí, že jeho odsúdenie trestným súdom predstavovalo neprimeraný zásah do tohto jeho
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).