Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie - prípustnosť dovolania

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") uznesením a opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/34/2021-173 z30. apríla 2021 a č. k. 9Co/34/2021-332 z 22. novembra 2021 a uznesením a opravným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo/3/2022 z 28. júla 2022 a 21. decembra 2022, a v uvedenom rozsahu ju prijal na ďalšie konanie.

Žalobca sa žalobou proti sťažovateľke domáhal zaplatenia pohľadávky. Sťažovateľka sa k žalobe doručenej do elektronickej schránky fikciou 22. marca 2020 v súdom určenej lehote nevyjadrila, a preto okresný súd v decembri 2020 rozhodol podľa § 273 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") rozsudkom pre zmeškanie sťažovateľky. Sťažovateľka navrhla zrušiť rozsudok pre zmeškanie, pretože z objektívnych dôvodov zmeškala lehotu na vyjadrenie k žalobe a nepreberala poštu doručovanú do elektronickej schránky. Výzva na vyjadrenie k žalobe bola sťažovateľke doručená počas pandémie, keď elektronická schránka kvôli vládou nariadeným opatreniam nebola poverenou zamestnankyňou pravidelne kontrolovaná. Z priloženej histórie prihlásení do elektronickej schránky vyplýva, že sťažovateľka sa do nej prihlásila 2. marca 2020 (pandemická situácia sa začala zhoršovať) a potom až 30. apríla 2020 (upokojenie prvej vlny pandémie). Zamestnankyňa poverená kontrolou elektronickej schránky nenastavila notifikácie upozorňujúce na doručenie novej správy a neupozornila konateľa sťažovateľky, že počas dvoch mesiacov nekontrolovania elektronickej schránky bola fikciou doručená výzva na vyjadrenie k žalobe. Sťažovateľka poukázala na to, že bezprostredne po tom, keď sa o spore dozvedela doručením rozsudku pre zmeškanie, podala návrh na jeho zrušenie s kvalifikovaným vyjadrením k žalobe, a preto je zrejmé, že ak by o spore vedela skôr, k žalobe by sa vyjadrila.

Okresný súd uznesením návrh sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Okresný súd konštatoval, že boli splnené podmienky na jeho vydanie a sťažovateľka sa k žalobe nevyjadrila nielen kvôli pandémii do 11. mája 2020 predĺženej lehoty, no ani do vydania rozsudku pre zmeškanie. Sťažovateľkou tvrdené zanedbanie kontroly elektronickej schránky od marca do apríla 2020 vyhodnotil ako zavádzajúce. Sťažovateľka mohla mať a mala vedomosť o konaní už od februára 2020, keď jej bol fikciou doručený platobný rozkaz so žalobou. Sťažovateľka mala v elektronickej schránke uložený platobný rozkaz od februára 2020, keď fungovala bez pandemických opatrení, no aj napriek tomu si ho neprevzala, čo je v rozpore s jej tvrdením, že okrem obdobia od marca do apríla 2020 riadne preberala doručované správy. Z histórie prihlásení do elektronickej schránky vyplýva, že sťažovateľka sa do nej prihlásila po doručení platobného rozkazu aj počas plynutia predĺženej lehoty na vyjadrenie, a preto sa mohla so všetkými správami o konaní oboznámiť. Okresný súd k pochybeniu zamestnankyne uviedol, že ho nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod, keď je v záujme sťažovateľky zabezpečiť riadne spravovanie elektronickej schránky.

Sťažovateľka sa prot