SP III/2019 (34/2016)

Skutkový stav:

Okresný súd rozsudkom uložil odporkyni v druhom rade – poisťovni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 2 185,31 eura spolu s príslušenstvom, návrh voči odporkyni v prvom rade zamietol (pre nedostatok pasívnej legitimácie) a nepriznal jej náhradu trov konania.

Uviedol, že navrhovateľka uzatvorila s odporkyňou v prvom rade 3. decembra 2007 poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel, na základe ktorej bolo dohodnuté základné poistenie vozidla zn. OPEL CORSA so štandardnou výbavou a poistenie proti riziku krádeže a lúpeže vozidla s ročným poistným v celkovej výške 10 544 Sk so splatnosťou 4. decembra a začiatkom poistenia 4. decembra 2007 na dobu neurčitú. Navrhovateľka odporkyni v prvom rade oznámila 7. novembra 2008 poistnú udalosť na predmetnom motorovom vozidle z 5. novembra 2008.

Podľa likvidačnej správy a oznámenia o poistnom plnení odporkyňa v prvom rade vyhodnotila škodu na motorovom vozidle ako totálnu škodu s určením všeobecnej hodnoty vozidla 158 194 Sk, s určením hodnoty zvyškov 19 595 Sk a s určením výšky škody 138 599 Sk. Po odpočítaní spoluúčasti vo výške 6 930 Sk a 50 %-ného postihu vo výške 65 834,50 Sk navrhovateľke odporkyňa v prvom rade vyplatila poistné plnenie vo výške 65 835 Sk (2 185,31 €). Žiadosti navrhovateľky o prehodnotenie poistného plnenia odporkyňa v prvom rade nevyhovela, lebo postup pri likvidácii poistnej udalosti považovala za správny. Uviedol, že obsahom spisu a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka porušila povinnosť vyplývajúcu jej zo všeobecne záväzného právneho predpisu, pretože porušila prikázaný smer jazdy, teda porušila povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z.

V danom prípade išlo o vedomé porušenie povinnosti, aj keď vodička tvrdila, že si nevšimla prikázaný smer jazdy a myslela si, že sa dá odbočiť v smere jazdy, čo urobila. Skutočnosť, že išlo o vedomé porušenie povinnosti vyplýva z právneho záveru, podľa ktorého za vedomé porušenie povinnosti možno považovať aj porušenie povinnosti z nedbanlivosti. Teda bol daný dôvod na primerané zníženie poistného plnenia podľa § 809 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Konštatoval však, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou a poukázal na základné princípy spotrebiteľských zmlúv.

Súd dospel k záveru, že ustanovenia v zmluvných dojednaniach pre havarijné poistenie motorových vozidiel, v zmysle ktorých bol upravený postup poisťovne pri krátení poistného plnenia, sú svojou povahou neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože umožňujú poisťovni pre prípad porušenia niektorej z povinností poisteného, sankcionovať ho krátením poistného plnenia, pričom tento postup pri krátení plnenia je neurčitý a závisí len od ľubovôle poisťovne, pričom nie sú určené kritériá jeho uplatňov