Vplyv rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-37/20 a C-601/20 na zverejňovanie osobných údajov vo vybraných verejných registroch v Slovenskej republike

Súdny dvor EÚ (ďalej len "Súdny dvor") rozhodol, že článok 1 bod 15 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (ďalej len "novelizovaná AML smernica"), je neplatný v rozsahu, v akom zmenil článok 30 ods. 5 prvý pododsek písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len "AML smernica"), a to v tom zmysle, že tento článok 30 ods. 5 prvý pododsek písm. c) vo svojom takto zmenenom znení stanovuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby boli informácie o konečných užívateľoch výhod podnikateľských subjektov a iných právnych subjektov, ktoré boli zaregistrované na ich území, prístupné v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti.

Vec sa týka sporu medzi WM (C-37/20) a Sovim SA (C-601/20) na jednej strane a Luxemburského obchodného registra (ďalej len "LBR") na druhej strane v súvislosti s tým, že LBR odmietol zabrániť prístupu širokej verejnosti k informáciám týkajúcim sa jednak postavenia WM ako konečného užívateľa výhod občianskoprávnej realitnej spoločnosti a jednak konečného užívateľa výhod spoločnosti Sovim. Oba subjekty sú podnikatelia a v ich prípade nešlo o typ podnikania s verejnými financiami. LBR sprístupňoval informácie o konečných užívateľoch výhod v každom prípade komukoľvek zo širokej verejnosti na základe právneho základu, ktorým bola zákonná povinnosť a úloha realizovaná vo verejnom záujme, ale bez preukázania oprávneného záujmu, platného vzhľadom na právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v článku 7 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta") a vykladané v súlade s článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"). Prístup širokej verejnosti k informáciám týkajúcim sa konečných užívateľov výhod je hodnotený len vo vzťahu k právu na ochranu osobných údajov, zaručenému v článku 8 Charty, s cieľom zabezpečiť najmä zákonné, spravodlivé a transparentné spracúvanie osobných údajov dotknutej osoby, obmedzenie účelu získavania a spracúvania a minimalizáciu údajov a vo vzťahu k podmienkam ustanoveným v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len "nariadenie 2016/679"), hlavne vo väzbe na zásady spracúvania osobných údajov ustanovené v čl. 5 nariadenia 2016/679, najmä zásadu zákonnosti, spravodlivosti a transparentnosti, zásadu obmedzenia účelu, zásadu minimalizácie údajov a zásadu integrity a dôvernosti. Ďalej je prístup komparovaný s požiadavkou na špecificky navrhnutú a štandardnú ochranu údajov podľa čl. 25 nariadenia 2016/679, v zmysle ktorej je, okrem iného, prevádzkovateľ povinný prostredníctvom primeraných technických a organizačných opatrení zabezpečiť, aby osobné údaje neboli bez zásahu fyzickej osoby štandardne prístupné neobmedzenému počtu fyzických osôb. V nadväznosti na sprístupnenie akcentuje nevyhnutnosť vysporiadať sa so všeobecnou zásadou prenosov v zmysle čl. 44 a výnimkami pre osobitné situácie podľa čl. 49 nariadenia 2016/679.