Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

ZR XI/2019 (79/2016) ROZHODNUTIE (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. novembra 2015 sp. zn. 1 Co 44/2013)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 8/2016, s. 55 – 59.

Právne úkony člena diplomatického zboru v Slovenskej republike, ktoré majú súkromnoprávnu povahu nemožno považovať za úkony súvisiace so zastupovaním záujmov vysielajúcej krajiny.

Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná aj vtedy, ak sa osoby požívajúce imunity a výsady dobrovoľne podrobia jeho právomoci. O taký prípad ide, ak sa strany v zmluve dohodli, že v prípade súdneho sporu je príslušný súd Slovenskej republiky.

Z právomoci súdu Slovenskej republiky je vyňatý spor, stranou ktorého je osoba, ktorej diplomatické výsady a imunity pretrvávajú podľa článku 39 bod 2 Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch1 aj po ukončení diplomatickej misie v rozsahu úkonov, ktoré urobila počas misie pri výkone svojich funkcií.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. novembra 2015 sp. zn. 1 Co 44/2013)


Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III z 30. decembra 2011, č. k. 39 Ro 1018/2011-13, konanie zastavil, žalobcom 1/ až 3/ vrátil súdny poplatok za návrh na začatie konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že v danom prípade je predmetom sporu platenie nájomného, ide o štandardný občiansko-právny vzťah, jeho povaha však nespadá do žiadneho z prípadov uvedených v čl. 31 bod 1 písm. a), b), c) Viedenského dohovoru OSN z roku 1963, ktoré predpokladajú možnosť prejednania civilnej veci, ktorej účastníkom konania by mal byť diplomatický zástupca na súdoch v Slovenskej republike, nakoľko aj ustanovenie článku 31 bod 1 písm. a) Viedenského dohovoru stanovuje vecnú povahu žaloby týkajúcej sa súkromnej nehnuteľnosti na území prijímajúceho štátu. V nadväznosti na uvedené preto dospel k záveru, že žalovaný ako osoba diplomatického zástupcu v zmysle Viedenského dohovoru v takomto spore nie je žalovateľná na súdoch Slovenskej republiky, nakoľko vyňatie takejto osoby z jurisdikcie prijímajúceho štátu upravuje priamo ustanovenie článku 31 ods. 1 Viedenského dohovoru. Podľa čl. 1 písm. e) Viedenského dohovoru „diplomatický zástupca“ je šéf misie alebo člen diplomatického personálu misie. V danej veci je nesporné, že v čase doručenia návrhu na začatie konania okresnému súdu dňa 30. decembra 2011 žalovaný preukázateľne požíval diplomatické výsady a imunity, pričom uvedenej skutočnosti si boli vedomí i žalobcovia. V predmetnej veci ide o spor týkajúci sa zaplatenia nájomného, ide o vec vylúčenú z právomoci slovenských súdov podľa § 47 ods. 3 písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSaP“) a contrario. Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci konať, konanie zastavil, keď predtým rozhodol o zrušení platobného rozkazu.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli ho ako vecne nesprávne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodili, že z vyjadrenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaný bol registrovaný v databáze diplomatických zástupcov ako 3. tajomník veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko v období od 29. júla 2010 do 20. augusta 2012, kedy veľvyslanectvo oficiálne oznámilo ukončenie jeho misie a opustenie územia Slovenskej republiky. Mimo uveden

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).