Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 7/2016, s. 61 – 72.
I. Otázka posúdenia, či bol predmet ochrany úžitkového vzoru v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis podľa zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, je otázkou právnou a orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného na základe hodnotenia dôkazov. Správna úvaha orgánu verejnej správy sa preto v takomto prípade uplatní iba v obmedzenom rozsahu. Skutkové a právne závery orgánu verejnej správy o týchto otázkach správny súd preskúmava v rámci riadneho posudzovania námietok uplatnených v žalobe, a to v plnom rozsahu.
II. Ak v konaní pred správnym súdom vyjde najavo nevyhnutnosť posúdenia odborných otázok, správny súd si môže vyžiadať odborné vyjadrenie, príp. i znalecký posudok, s výnimkou prípadov, v ktorých by si posúdenie danej veci nevyžadovalo osobitné odborné vedomosti.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. augusta 2016, sp. zn. 3 Sžhuv 2/2014)
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom č. k. 23S/26/2012-171 zo dňa 29. januára 2014 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 2. februára 2012, ktorým v rozkladovom konaní predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici zamietla rozklad žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie úradu zo dňa 14. mája 2010, ktorým Úrad priemyselného vlastníctva úžitkový vzor č. 2156 vymazal na základe návrhu navrhovateľa Sepro, spol. s r.o. z registra, keď úrad dôvodil tým, že odborník v danom odbore mohol z analyzovaného stavu techniky bez akejkoľvek tvorivej úrovne odvodiť taký plynový radiátor a jeho účinky, ako je predmetom ochrany napadnutého úžitkového vzoru, a preto úrad konštatoval, že predmet ochrany napadnutého úžitkového vzoru nebol v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis podľa ust. § 1 zákona č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov.
Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že zápisom úžitkového vzoru do registra dochádza len k „podmienečnej“ ochrane, pričom samotné posúdenie otázky technického stavu a priemyselnej využiteľnosti patrí do kompetencie žalovaného úradu a poukázal na znenie ust. § 249 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd napadnuté rozhodnutie preskúmal pri aplikácii zákonnej výluky prieskumu rozhodnutia žalovaného v zmysle § 248v písm. b) O.s.p. v tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka posúdenia technického stavu. Súd 1. stupňa preskúmaval zákonnosť procesného postupu správnych orgánov, t.j. či v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia boli zachované základné pravidlá správneho konania vzťahujúce sa aj na konanie pred úradom priemyselného vlastníctva a pred jeho orgánmi. Ide najmä o ustanovenia § 3 odsek 1 až ods. 4, § 4, § 33 a § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Ďalej krajský súd poukázal na to, že i napriek tomu, že z § 248 písm. b) O.s.p. vyplýva že súdy nepreskúmavajú rozhodnutia týkajúce sa technického stavu veci, proces subsumpcie zisteného technického stavu pod zákonné ustanovenie vždy vyžaduje vykonať správnu úvahu, a preto je preskúmateľný na princípoch preskúmania správneho uváženia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. Úrad priemyselného vlastníctva disponuje zákonom povolenou správnou úvahou týkajúcou sa posúdenia technického stavu, ktorej rozsah súdneho prieskumu je obmedzený podľa § 245 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd ďalej dôvodil, že posúdenie technického stavu veci patrí do predmetu pôsobnosti úradu priemyselného vlastníctva, je zákonnou kompetenciou úradu priemyselného vlastníctva, a preto nie je možné na tento predmet ustanoviť ani znalca. Krajský súd v postupe správnych orgánov nezistil, že by pri posudzovaní rámca prostej odbornej schopnosti na základe správnej úvahy úradu došlo na strane správnych orgánov k pochybeniu, ktoré by vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, alebo logického postupu. Navrhovateľ výmazu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, dostatočný