V prípade uzatvorenia písomnej zmluvy o združení spravidla nevzniká pochybnosť, že medzi stranami došlo k založeniu združenia podľa
§ 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže však
Občiansky zákonníknestanovuje pre vznik zmluvy o združení obligatórnu písomnú formu, zmluva o združení môže v praxi vzniknúť aj ústne (neformálne).
9)
Z textu ustanovenia
§ 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva iba podmienka, aby na platné uzavretie zmluvy o združení došlo k vyjadreniu vôle niekoľkých (aspoň dvoch) osôb, že sa spoločne pričinia o dosiahnutie určitého účelu.
Rozhodujúci pojem "účel" a spôsob, akým má byť tento "účel" v zmluve vymedzený, nie sú v Občianskom zákonníku nijako bližšie upravené. Jedinou limitáciou pre vyjadrenie "účelu" je súlad so zákonom - "
účelom môže byť akýkoľvek zákonom dovolený účel.
"
10)
Vzhľadom na takto nastavené široké vnímanie pojmu "účel" (ktorým sa vo všeobecnosti rozumie zámer, zmysel, cieľ a pod.) sa potom prirodzene otvára možnosť extenzívnej interpretácie inštitútu združenia podľa
§ 829 a nasl. Občianskeho zákonníka, do ktorého môže teoreticky spadnúť v podstate akýkoľvek druh spolupráce medzi stranami.
Naskytá sa tak nielen otázka, za akých podmienok vzniká zmluva o združení bez uzavretej písomnej zmluvy, ale aj otázka či existencia iného zmluvného vzťahu (ako napríklad dohoda medzi spoločníkmi, zmluva o dielo, sprostredkovateľská zmluva, inominátna zmluva o spolupráci a pod.) môže zakladať vznik združenia podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Hlavným problematickým aspektom je práve veľmi flexibilné vymedzenie vzniku združenia v ustanovení § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj pri iných zmluvných vzťahoch medzi stranami by sa totiž dalo spravidla argumentovať, že strany sa dohodli na určitej forme pričinenia sa o konkrétny účel, čo by čisto z hľadiska textu § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohlo postačovať aj pre vznik združenia.
V prípade dohody medzi spoločníkmi obchodnej spoločnosti sa tak napríklad strany dohodnú na účele pri riadení a správe spoločnosti, v prípade zmluvy o dielo sa strany dohodnú na účele realizácie diela a súvisiacej spolupráce, v prípade sprostredkovateľskej zmluvy sa strany dohodnú na účele uzavretia zmluvy a podobne. Môže to však zakladať aj automatický vznik združenia podľa § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka?
V odbornej literatúre sa možno napríklad stretnúť s polemikou ohľadom právneho charakteru zmluvy o výstavbe s vlastníckymi bytmi (v reakcii na snahu považovať ju za zmluvu o združení)
11)
a v poslednej dobe najmä s názormi, že združenie môže vzniknúť napríklad aj medzi akcionármi, ktorí uzatvorili akcionársku zmluvu.
12)
V drvivej väčšine prípadov však samotní akcionári uzatvorením takejto zmluvy nijako nezamýšľajú, aby vzniklo združenie so všetkými jeho právnymi následkami (ako napr. vznik solidárnej zodpovednosti). Je preto namieste otázka, či je naozaj obhájiteľné aj v takýchto prípadoch argumentovať možnosťou vzniku združenia.
V odbornej literatúre sa taktiež konštatuje, že vznik zmluvy o združení môže zakladať "
dlhodobé podnikanie niekoľkých osôb prostredníctvom zmluvy o združení, keď ich záujmom nie je vytvorenie samostatného subjektu, ako napríklad spoločnosti s ručením obmedzeným alebo inej právnickej osoby zriadenej za účelom podnikania.
"
13)
Toto považujeme za rozhodujúce. Totiž aj v prípadoch, ak celkom zjavne existuje vôľa zmluvných strán spoločne sa pričiniť o dosiahnutie určitého účelu, avšak táto je realizovaná prostredníctvom iných nástrojov súkromného práva (v tomto prípade obchodnej spoločnosti s právnou subjektivitou), nemalo by, podľa nášho názoru, dochádzať k vzniku zmluvy o združení.
14)
Obdobne možno argumentovať aj v prípadoch iných zmluvných typov. Ak preto napríklad objednávateľ a zhotoviteľ uzatvoria zmluvu o dielo s cieľom dosiahnuť realizáciu diela alebo ak záujemca a sprostredkovateľ uzatvoria sprostredkovateľskú zmluvu s cieľom dosiahnuť uzavretie zmluvy, celkom zjavne sa rozhodli, že realizáciu daného účelu zabezpečia prostredníctvom iných nástrojov súkromn
