Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

CHOCHOLÁČ proti Slovenskej republike

 

Článok 8 • aplikovateľný súkromný život • všeobecný a nerozlišujúci zákaz držby pornografického materiálu väzňami, neumožňujúci posúdenie primeranosti v individuálnom prípade

 

V prípade Chocholáč proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc v komore v zložení:

Marko Bošnjak, predseda,
Péter Paczolay,
Krzysztof Wojtyczek,
Alena Poláčková,
Erik Wennerström,
Raffaele Sabato,
Davor Derenčinović, sudcovia,

a Renata Degener, tajomníčka sekcie,

berúc do úvahy:

sťažnosť (č. 81292/17) proti Slovenskej republike podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) slovenským občanom Romanom Chocholáčom (ďalej len „sťažovateľ“) 21. novembra 2017;

rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) sťažnosť podľa článkov 8 a 10 Dohovoru a vyhlásiť zvyšok sťažnosti za neprijateľný;

stanoviská strán;

vyjadrenie Európskeho centra pre právo a spravodlivosť (ďalej len „ECPS“) ako tretej strany, ktorému bolo priznané právo intervenovať v písomnom konaní (článok 36 ods. 2 Dohovoru a pravidlo 44 ods. 3);

na neverejnom zasadnutí 31. mája 2022,

vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:

ÚVOD
1. Prípad sa týka pravidla, podľa ktorého odsúdení na trest odňatia slobody majú zakázané prechovávať materiály pornografického charakteru, pretože sa to považuje za ohrozenie mravnosti. Vyvoláva najmä otázky podľa článku 8 Dohovoru.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľ sa narodil v roku 1989 a odpykáva si doživotný trest odňatia slobody vo väznici v Leopoldove za vraždu.
3. Sťažovateľovi bola priznaná právna pomoc. Pred Súdom ho zastupoval T. Bicko, advokát pôsobiaci v Považskej Bystrici.
4. Vláda bola zastúpená jej zástupkyňou, M. Bálintovou.
5. Skutkový stav možno zhrnúť takto.
I. SKUTOK
6. Sťažovateľ bol v rozhodnom čase vo výkone trestu v ústave v Ilave. Bol umiestnený v režime maximálneho stráženia v jedno-osobovej cele v samostatnom väzenskom oddiele vyhradenom výlučne pre odsúdených na doživotie.
7. Dňa 26. apríla 2013 bol podrobený bežnej prehliadke po návšteve iného väzňa odsúdeného na doživotie. Našiel sa u neho populárny týždenník, na vnútornej strane ktorého boli nalepené obrázky s explicitným obsahom.
8. Sťažovateľ neskôr uviedol a vnútroštátne orgány to nespochybnili, že obrázky boli vystrihnuté z časopisov pre dospelých, ktoré boli voľne dostupné v distribučnej sieti tlače na Slovensku a v Českej republike, a že zobrazovali "klasický" heterosexuálny sex medzi dospelými ženami a mužmi.
9. S odvolaním sa na definíciu pornografie a trestného činu ohrozovania mravnosti uvedenú v § 132 ods. 2 a § 371 ods. 1 Trestného zákona (v tom čase platný zákon č. 300/2005 Z.z.) bol materiál vyhodnotený ako majúci pornografický charakter a ako taký predstavuje ohrozenie mravnosti v zmysle § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody (zákon č. 475/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len "zákon o výkone trestu odňatia slobody").
10. Materiál bol sťažovateľovi zabavený a bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie.
II. DISCIPLINÁRNE KONANIE
11. Sťažovateľ na svoju obranu zdôraznil, že na obrázkoch je znázornený heterosexuálny styk dospelých, ktorý je v súlade s prírodou aže sa pre túto orientáciu slobodne rozhodol. Obrázky boli určené pre jeho vlastnú potrebu, boli nalepené v časopise, ktorý mu patril a boli súčasťou jeho súkromného života. Mali naňho upokojujúci a pozitívny vplyv, najmä keď bol vylúčený zo spoločenského života. Skutočnosť, že niekto považoval fotografie za urážlivé, by nemala znamenať, že ich prechovávanie by malo byť trestné. Ohrozenie mravnosti bolo potrebné vnímať vo svetle prevládajúceho prostredia - v jeho prípade časti väznice určenej pre väzňov odsúdených na doživotie, kde bola rozšírená homosexualita, ale nebolo jej bránené, a - ako tvrdil sťažovateľ - bola dokonca podporovaná väzenskými orgánmi. Keďže je sťažovateľ heterosexuálnej orientácie, domnieval sa, že bol diskriminovaný, a tvrdil, že neporušil žiadny zákon.
12. Dňa 10. mája 2013 bol sťažovateľ uznaný vinným z disciplinárneho previnenia. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, ktorá bola 17. mája 2013 zamietnutá. Jeho argumenty boli zaznamenané, ale nedostal na ne žiadnu odpoveď, keďže predmetný materiál bol posúdený ako zakázaný a jeho prechovávanie ako nezákonné. Vzhľadom na okolnosti bolo rozhodnuté, že primeranou sankciou je pokarhanie podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona o výkone trestu odňatia slobody.
13. Na základe podnetov sťažovateľa, v ktorých v podstate zopakoval už uvedené argumenty, bolo rozhodnutie preskúmané a potvrdené dvoma stupňami prokuratúry, pričom konečné rozhodnutie mu bolo doručené oznámením z 27. mája 2015. Prokuratúra konštatovala, že obrázky boli pornografické a ako také ohrozovali mravnosť, preto boli zakázané. Sťažovateľ to musel vedieť, keďže sa ich pokúšal zatajiť.
III. ÚSTAVNÝ PRIESKUM
14. Sťažovateľ sa následne obrátil na ústavný súd, odvolávajúc sa, okrem iného, na články 8 a 10 Dohovoru. Naďalej uvádzal tie isté argumenty ako predtým a dodal, že pri uplatňovaní ustanovenia § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobodysa väzenská správa a prokuratúra nesprávne opierali o trestnoprávne ustanovenia týkajúce sa trestného činu ohrozovania mravnosti pornografiou. Podľa týchto ustanovení sa za trestný čin považuje iba výroba alebo zadováženie a následné uvedenie do obehu pornografie, v ktorej sa prejavuje neúcta k ľuďom, násilie, zoofília alebo - ako to zákon označuje - iné sexuálne patologické praktiky. Okrem tohto trestného činu a niektorých ďalších, napríklad tých, ktoré sa týkajú detí, pornografia nebola predmetom úpravy trestného práva. V jeho prípade išlo o prechovávanie materiálu zobrazujúceho "bežný" heterosexuálny sex dospelých ľudí. Toto nepredstavovalo žiadne ohrozenie mravnosti v bežnej populácii a
a fortiori
neexistovali žiadne dôvody domnievať sa, že by to mohlo ohroziť mravnosť duševne stabilných dospelých vo väzenskej populácii.
15. Sťažovateľ tiež poznamenal, že pre heterosexuálneho muža vo väzení vedie úplná izolácia od opačného pohlavia k osamelosti, stresu, úzkosti a agresii. Sebastimulácia slúži ako nástroj na zníženie týchto negatívnych účinkov, najmä ak je inšpirovaná explicitným materiálom. Vo väzenskom prostredí sa nepreukázalo, že by takýto materiál vyvolával agresívne alebo inak negatívne správanie, ale situácia, ktorá je poznačená zákazom prístupu k nemu, by to mohla spôsobiť.
16. Okrem toho, sťažovateľ poukázal na to, že prax v rôznych väzniciach je nejednotná a že relatívna zhovievavosť jeho sankcie je daná len tým, že v minulosti sa nedopustil disciplinárneho previnenia.
17. V náleze z 15. marca 2017 ústavný súd konštatoval, že článok 8 Dohovoru nie je aplikovateľný na skutkový stav sťažovateľovho prípadu a že nedošlo k porušeniu jeho slobody prijímať informácie v zmysle článku 10 Dohovoru.
18. Ústavný súd uznal, že väzni naďalej požívajú všetky práva a slobody podľa Dohovoru, ktorých výkon nie je zo svojej podstaty nezlučiteľný s výkonom trestu odňatia slobody. Zásah do týchto práv a slobôd je potrebné skúmať vo svetle požiadaviek vyplývajúcich z Dohovoru. Vznikli otázky, či predmetné ustanovenia zaručujú právo disponovať pornografickým materiálom, a ak áno, či bol zásah do tohto práva oprávnený.
19. V danom kontexte treba pornografiu chápať tak, ako je definovaná v Trestnom zákone (pozri ods. 30 ďalej).
20. Ochranu nepožíva z princípu žiadna pornografia zahŕňajúca deti, obsahujúca neúctu k ľuďom, násilie, zoofíliu alebo iné patologické sexuálne praktiky v zmysle platnej právnej definície (pozri aj ods. 31 ďalej). Akýkoľvek iný typ pornografie má byť posúdený s ohľadom na jeho špecifické publikum, kontext a ciele, ktoré sleduje jeho rozširovanie. Možno teda rozlíšiť tri "iné" typy pornografie: (i) pornografiu, ktorá bola určená na zobrazovanie v obmedzenom rozsahu alebo vylúčená v danom prípade; (ii) pornografiu, ktorú možno zobrazovať bez obmedzení; a (iii) pornografiu, ktorej posúdenie závisí od konkrétnych okolností.
21 Takáto "iná" pornografia by mohla spadať do rámca súkromného života podľa článku 8 Dohovoru len vtedy, ak by zobrazovala dotknutú osobu alebo scénu zjej intímnej sféry, čo nebol prípad sťažovateľa.
22. Záležitosť bolo preto potrebné posúdiť z pohľadu slobody prijímať informácie podľa článku 10 Dohovoru. Zabavenie predmetných materiálov sťažovateľovi a disciplinárny trest, ktorý mu bol uložený, predstavovali zásah do tejto slobody. Jeho právnym základom bol § 40 písm.i) zákona o výkone trestu odňatia slobody a sledoval ciele ochrany morálky, predchádzania nepokojom a ochrany práv a slobôd iných.
23. Pokiaľ ide o nevyhnutnosť zásahu, predmetné zákonné ustanovenie bolo formulované všeobecne a nepripúšťalo žiadne výnimky a zvažovanie individuálnych záujmov. Špecifikom väzenského prostredia je úplná izolácia od opačného pohlavia, atým úplné vylúčenie intímneho kontaktu s opačným pohlavím. Pornografia tak môže slúžiť ako stimulant pre autoerotické uspokojenie. Mohla však tiež podnecovať k sexuálnym alebo násilným deliktom.
24. Skutočný vplyv pornografie vo väzenskom prostredí je vo všeobecnosti otázkou vyžadujúcou expertné posúdenie a ústavný súd sa nepovažoval za povolaný vyriešiť ju pri rozhodovaní o individuálnej sťažnosti. Preto považoval za potrebné dôverovať racionalite zákonodarcu, že pri úprave zákazu vychádzal z dostatočných expertných poznatkov. Týmito otázkami sa majú zaoberať ústredné orgány štátnej správy a správa konkrétnej väznice nemá možnosti na to, aby posúdila pravdepodobný vplyv pornografie na väzňov v individuálnych prípadoch. Absolútne uprednostnenie uvedených legitímnych cieľov zákonodarcom preto treba akceptovať bez vyvažovania a ohľadu na slobodu jednotlivca prijímať informácie.
PRÍSLUŠNÉ VNÚTROŠTÁTNE PRÁVO A PRAX
I. ZÁKON O VÝKONE TRESTU ODŇATIA SLOBODY
25. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobodymá odsúdený právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy okrem tých, ktoré,
inter alia
, ohrozujú mravnosť.
26. Podľa ustanovenia § 40 písm. i) sa odsúdenému zakazuje prechovávať tlačoviny alebo predmety,
inter alia
, ohrozujúce mravnosť a akékoľvek predmety, ktorými by mohol mariť účel výkonu trestu, pričom základné zásady výkonu trestu sú definované v § 3 zákona a zahŕňajú podporu postojov a schopností, ktoré odsúdenému pomôžu pri opätovnom zaradení do spoločnosti (ods. 3).
27. Disciplinárnymi trestmi podľa
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).