Informácia o rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva vyhlásených v období od 16. mája do 4. júla 2023 - Giuliano Germano proti Taliansku

V máji 2009 manželka sťažovateľa odišla z domu spolu s ich 7-ročnou dcérou. O tri dni neskôr podala proti manželovi trestné oznámenie za zlé zaobchádzanie, ktorého sa na nej dopustil v noci, kedy odišla. O niekoľko rokov neskôr toto oznámenie stiahla.

V novembri 2009 obvinila manžela, že obťažuje ju, opatrovateľku ich dcéry a niekoľko priateľov telefonátmi a smskami. Tvrdiac, že sa snaží kontrolovať jej súkromný život, izoloval a zastrašoval ju, požiadala, aby ho úrady vystríhali pred takýmto konaním.

Polícia začala vyšetrovanie a zhromaždila 17 svedeckých výpovedí od ľudí, uvádzaných v oznámení. Tri osoby čiastočne potvrdili verziu manželky sťažovateľa o udalostiach, zatiaľ čo štrnásti ju popreli. Napriek tomu, z hľadiska okolností a skutočnosti, že prebiehalo trestné konanie proti sťažovateľovi za fyzický útok, polícia mu zaslala výstrahu. Bol upozornený na ustanovenia zákona a na to, aby neopakoval správanie, ktoré viedlo k výstrahe. Akékoľvek porušenie bude automaticky viesť k trestnému stíhaniu za prenasledovanie a akýkoľvek prípadný trest sa zvýši v dôsledku automatickej aplikácie priťažujúcich okolností vo svetle tejto výstrahy.

Sťažovateľ podal proti opatreniu odvolanie. Namietal, že o žiadosti o vydanie výstrahy nebol informovaný, a teda nemohol poskytnúť svoju verziu udalostí, výstraha nebola ničím odôvodnená, vyšetrovanie polície bolo nedostatočné a zákonné podmienky pre výstrahu neboli naplnené. Ďalej vzniesol otázku ústavnosti osobitného zákona, tvrdil, že je porušením zásady kontradiktórnosti, práva na obhajobu a zásady rovnosti zbraní. Takisto žiadal odškodnenie za ujmu, ktorá mu vznikla.

Súd zamietol jeho žiadosť o pozastavenie vykonateľnosti výstrahy počas odvolacieho konania, ale vo svojom rozsudku z 30. septembra 2010 rozhodol, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu. Výstrahu polície zrušil, ale zamietol nárok sťažovateľa na odškodnenie.

Ministerstvo vnútra podalo dovolanie na v ktorom namietalo, že prvostupňový súd neposúdil naliehavosť konania na prevenciu stalkingu a že účasť sťažovateľa v správnom konaní by nezmenila jeho výsledok, keďže miestna polícia považovala žiadosť jeho manželky za opodstatnenú.

Následne, v rozsudku z 19. júla 201