Nárok na úroky z omeškania z poistného plnenia

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 25. mája 2022 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co 206/2020 zo 6. mája 2021 a prijal ju na ďalšie konanie.

Sťažovateľka bola na strane žalobcu účastníčkou konania o zaplatenie sumy 21 045 EUR s úrokom z omeškania z titulu náhrady škody na zdraví spôsobenej pri dopravnej nehode, vedenej Okresným súdom Košice II (ďalej len "okresný súd") pod sp. zn. 37C 608/2015. Okresný súd rozhodol rozsudkom z 22. júna 2020 tak, že zaviazal žalovanú poisťovňu zaplatiť sťažovateľke sumu 395 EUR a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 300 EUR a vo zvyšnej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. Sťažovateľka žalobu zobrala v časti sumy 19 249 EUR a sumy 1 401 EUR späť, pretože jej poisťovňa v priebehu konania tieto sumy uhradila. Čiastočné späťvzatie žaloby súd vybavil v zmysle vtedy platnej právnej úpravy (§ 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku) tak, že vydal platobný rozkaz v rozsahu vyplývajúcom z posledného podania žalobkyne, t. j. z podania doručeného súdu 19. októbra 2015. O čiastočnom späťvzatí žaloby preto nebolo potrebné rozhodovať samostatným uznesením.

Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom nesúhlasila s bodovým ohodnotením bolesti sťažovateľky, preto v tejto časti nárok neuhradila a tvrdila, že plnenie poskytla riadne a včas. Následne okresný súd ustálil sporný rozsah bodového hodnotenia bolestného na základe znaleckého posudku v prospech sťažovateľky, avšak ako nedôvodný vyhodnotil nárok sťažovateľky na úroky z omeškania a v tejto časti žalobu zamietol.

Sťažovateľka podala proti zamietavému výroku rozsudku okresného súdu odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), v ktorom namietala, že samotný súd posúdil nárok žalobkyne ako dôvodný, žalovaná bola zaviazaná na náhradu žalovanej sumy. Jednoznačne sa potvrdila skutočnosť, že žalovaná v zmysle uvedeného nesplnila svoju zákonnú povinnosť riadneho šetrenia škodovej udalosti podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon"), uviedla totiž nezákonné, nesprávne a neodôvodnené dôvody, ktoré boli v priebehu súdneho konania žalobkyňou vyvrátené. Žalovaná porušila svoju povinnosť poskytnúť poistné plnenie vo forme náhrady škody v plnej výške, pričom táto povinnosť ju zaväzovala v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Úroky z omeškania majú povahu sankčnú za omeškanie dlžníka. Povinnosť nepeňažnej povahy, ktorá je uvedená v § 11 ods. 6 zákona, pri nesplnení ktorej vzniká poškodenému nárok z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona, si nemožno vykladať tak, že na splnenie postačuje, ak poisťovňa len formálne zašle poškodenému oznámenie o výsledku šetrenia poistnej udalosti, ak výsledok šetrenia je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Nie je pritom možné chrániť súdne silnejšiu stranu (poisťovňu) na úkor druhej strany nezákonným, nelogickým a zmysel zákona popierajúcim výkladom právnych noriem.

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaná by sa do omeškania mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá jej bola uložená právoplatným rozhodnutím žalobkyni súdom priznanú škodu uhradiť. Na strane druhej, peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania, upravená v § 11 ods. 8 zákona, je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti, ktorá je vyjadrená v