Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Nový spôsob riešenia reštrukturalizácie z pohľadu smernice o reštrukturalizácii a insolvencii
Medzi členskými štátmi Európskej únie sú rozdiely, pokiaľ ide o rozsah konaní, ktoré sú dostupné dlžníkom vo finančných ťažkostiach pri prístupe k reštrukturalizácii, a preto bolo potrebné túto oblasť harmonizovať. Príspevok sa zaoberá novoprijatou smernicou o reštrukturalizácii a insolvencii a jej vplyvom na existujúcu právnu úpravu reštrukturalizácie v slovenskom právnom poriadku. Autor v príspevku rozoberá najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša táto smernica a analyzuje efektivitu týchto ustanovení z pohľadu ochrany veriteľov a samotného dlžníka.
There are differences between EU Member States as regards the range of the procedures available to debtors in financial difficulties in order to restructure themselves and it was therefore necessary to harmonize this area. The paper deals with the newly adopted The Directive on Preventing Restructuring Frameworks and its impact on the existing restructuring legislation in the Slovak legal order. The author discusses the most important changes brought by this directive and analyses the effectiveness of these provisions from the point of view of the protection of creditors a debtor itself.
1)
2)
DOLNÝ, J.: Nový spôsob riešenia reštrukturalizácie z pohľadu smernice o reštrukturalizácii a insolvencii; Justičná revue, 73, 2021, č. 2, s. 218 - 231.
Úvod
V priebehu ekonomických cyklov sa obchodné spoločnosti nachádzajú v rozličných situáciách a musia sústavne dosahovať také výsledky, aby si udržali alebo zlepšili svoju pozíciu na trhu, avšak neraz dochádza aj k úpadku a následne zániku spoločnosti.
3)
Ukončenie podnikateľskej činnosti vyhlásením konkurzu na obchodnú spoločnosť má nepriaznivý vplyv nielen na veriteľov problémovej spoločnosti, ale aj na odberateľov, ktorí s uvedenou spoločnosťou obchodujú.
4)
Ozdravný proces obchodnej spoločnosti v podobe procesu reštrukturalizácie je v konkurznom práve poslednou možnosťou ako zachrániť spoločnosť pred samotným konkurzom. Prostredníctvom reštrukturalizácie obchodných spoločností, umožňujúcej riešenie finančných ťažkostí už vo fáze predchádzajúcej konkurznému konaniu, možno ešte predísť platobnej neschopnosti a zabezpečiť tak pokračovanie prevádzkovania podnikateľskej činnosti dlžníka.
5)
V prípade, ak je obchodná spoločnosť v predĺžení,
6)
vzniká povinnosť štatutárnemu orgánu podať návrh na začatie konkurzného konania;
7)
alebo využije zákonom ustanovený proces reštrukturalizácie spoločnosti. Reštrukturalizácia spoločnosti spočíva v zmene kapitálovej a majetkovej štruktúry
8)
podnikateľa, umožňuje mu reagovať na aktuálne pomery na trhu, vyriešiť starý dlh a pokračovať v podnikateľskej činnosti.
9)
Je potrebné však podčiarknuť skutočnosť, že reštrukturalizácia nie ani tak spôsob riešenia úpadku ako skôr možnosť, ako sa na spôsobe úpadku dohodnúť.
10)
Reštrukturalizácia je akousi procesnou platformou, na ktorej alebo na pozadí ktorej možno viesť štruktúrované vyjednávania o najvhodnejší spôsob riešenia dlžníkovho úpadku s tým, že výsledok tohto vyjednávania-teda nová dohoda o kapitálovej štruktúre spoločnosti nemusí byť účastníkmi konkurzného konania prijatá jednomyseľne.
11)
Predpokladom odbremenenia podnikania od hroziaceho alebo existujúceho úpadku je práve dohoda medzi veriteľmi a úpadcom, ktorá je medzi stranami navzájom dodržiavaná. Táto forma dohody medzi veriteľmi a úpadcom môže spočívať na formálnej reštrukturalizácii úpadcu,
12)
ako aj neformálnej reštrukturalizácii založenej na záväznej dohode.
13)
Kým neformálna reštrukturalizácia je závislá od individuálneho súhlasu veriteľov, v prípade formálnej reštrukturalizácie je po úspešnom skončení reštrukturalizačný plán záväzný pre všetkých veriteľov.
14)
Metódy reštrukturalizácie, ktoré zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje pre formálnu reštrukturalizáciu, sú v podstate použiteľné aj v rámci neformálnej reštrukturalizácie.
15)
Medzi členskými štátmi EÚ sú značné rozdiely v zákonných možnostiach, akými bude proces reštrukturalizácie prebiehať. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné tento proces určitým spôsobom harmonizovať, čo ponúkla aj Komisia v rámci odporúčania
16)
týkajúceho sa nového prístupu k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti. Uvedené odporúčanie Komisie sa premietlo aj do akčného plánu pre Úniu kapitálových trhov na rok 2015
17)
, kde bola oznámená legislatívna iniciatíva týkajúca sa platobnej neschopnosti podnikov vrátane včasnej reštrukturalizácie, a následne aj do stratégie pre jednotný trh.
18)
Dňa 20. júna 2019 bola oficiálne prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady o preventívnej reštrukturalizácii, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (ďalej len "smernica o reštrukturalizácii a insolvencii"). Ako samotná smernica uvádza, jej cieľom je zabezpečenie, aby životaschopné podniky a podnikatelia
19)
vo finančných ťažkostiach mali prístup k účinným vnútroštátnym rámcom preventívnej reštrukturalizácie, ktoré im umožnia pokračovaťv činnosti, a aby sa zlepšila účinnosť reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní, najmä s ohľadom na ich skrátenie. Tu je potrebné zdôrazniť, že uvedenou smernicou nedochádza k harmonizácii formálneho procesu reštrukturalizácie (u nás upravenej v zákone o konkurze a reštrukturalizácii), ale k vytvoreniu nových rámcov neformálnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorá je síce v niektorých bodoch podobná súčasnej právnej úprave, avšak pre jej praktické využitie je kladený dôraz na väčšiu neformálnu dohodu veriteľov.Úlohou každého štátu bude zachovať rovnováhu medzi ochranou poskytovanou v čase hrozby úpadku spoločnosti, ako aj v rámci formálneho konkurzného konania (dalo by sa argumentovať, že ochrana v rámci formálneho konkurzného konania by mala byť vyššia ako v prípade hrozby úpadku).
20)
Včasné prijatie ustanovení smernice je o to aktuálnejšie, o čo výraznejšie môže súčasná krízová situácia negatívnym spôsobom ovplyvniť likviditu
21)
obchodných spoločností a potrebu rozložiť si aktuálne splatné pohľadávky do určitého dlhšieho časového obdobia
22)
, ktoré by bolo záväzné pre spoločnosť aj veriteľov a umožnilo by tak vyrovnať sa s finančnými následkami krízy pre obchodnú spoločnosť. Platobná schopnosť je pritom v štandardnej trhovej ekonomike otázkou života a smrti podniku, pretože ak podnik stratí schopnosť načas a v plnej miere uhrádzať svoje splatné záväzky, stráca dôveru dodávateľov a bánk
23)
.1 Včasné varovanie a prístup k informáciám
Myšlienka systému včasného varovania a prístupu k rámcom preventívnej reštrukturalizácie vyplýva už z Odporúčania Komisie,
24)
ktorá uvádza, že s cieľom podporiť účinnosť, obmedziť meškanie a znížiť náklady by mali vnútroštátne rámce preventívnej reštrukturalizácie zahŕňať flexibilné postupy, prostredníctvom ktorých by sa súdne formality obmedzovali len na prípady keď sú nevyhnutné a primerané na ochranu záujmov veriteľov a iných zainteresovaných strán, na ktoré bude mať reštrukturalizácia pravdepodobne vplyv. Napríklad s cieľom vyhnúť sa zbytočným nákladom a odrážať včasnosť postupu by si mali dlžníci v zásade ponechať kontrolu nad svojimi aktívami a vymenovanie mediátora alebo dozorného úradníka by nemalo byť povinné, ale malo by sa k nemu pristupovať v závislosti od jednotlivých prípadov. Uvedená požiadavka je priamo premietnutá do smernice o reštrukturalizácii a insolvencii, ktorá stanovuje povinnosť zaviesť nástroje včasného varovania s cieľom upozorniť dlžníkov na naliehavú potrebu urýchlene konať, pričom by sa mali zohľadniť obmedzené zdroje malých a stredných podnikov na najímanie profesionálnych expertov. Tento systém by mal v konečnom dôsledku predvídať pravdepodobnosť, že spoločnosť bude čeliť finančným problémom v určitom časovom období a vyzvať dlžníka, aby prijal opatrenia na zabránenie platobnej neschopnosti.
25)
Podľa čl. 3 uvedenej smernice členské štáty zabezpečia, aby mali dlžníci prístup k jednému alebo viacerým jasným a transparentným nástrojom včasného varovania, ktoré dokážu odhaliť okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť hrozbu úpadku a môžu im signalizovať potrebu bezodkladne konať. Ako demonštratívne smernica uvádza, nástroje včasného varovania môžu zahŕňať:a)
mechanizmy varovania v prípade, že dlžník neuskutočnil niektoré druhy platieb
26)
,b)
poradenské služby poskytované verejnými alebo súkromnými organizáciami
27)
,c)
stimuly v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov, určené tretím stranám s relevantnými informáciami o dlžníkovi, akými sú účtovníci, daňové orgány a orgány sociálneho zabezpečenia, aby dlžníka upozornili na negatívny vývoj
28)
.Hoci nie je celkom zrejmé, ktorý prístup by si mal členský štát zvoliť, prvý prístup z včasných nástrojov varovania a príklady na takéto nástroje robia prístup k rámcu preventívnej reštrukturalizácie viac praktický.
29)
Môžeme povedať, že včasné varovanie má vplyv na ďalšie konanie dlžníka a veriteľov a vytvára možnosť využitia tohto rámca preventívnej reštrukturalizácie v dostatočnom predstihu pred nutnosťou riešenia nepriaznivej situácie dlžníka likvidačným konkurzom. Včasné varovanie dlžníka a veriteľov umožňuje, podľa nášho názoru, aj využitie neformálnej preventívnej reštrukturalizácie
30)
vo väčšom rozsahu, pretože finančná situácia dlžníka v tomto momente ešte nemusí automaticky znamenať nutnosť využiť formálnu reštrukturalizáciu s neistým výsledkom. Na druhej strane treba zdôrazniť aj skutočnosť, že čím viac veriteľov, tým väčšia pravdepodobnosť, že neformálna preventívna reštrukturalizácia nebude použiteľná
31)
. Problematická môže byť sama osebe skutočnosť, že dlžník nemusí plniť aj z iných dôvodov ako platobnej neschopnosti, no napriek tomu sa môže považovať v rámci registrov za dlžníka.V slovenskej právnej úprave sú zakotvené aj verejne dostupné zoznamy, ktoré by za určitých podmienok vedeli notifikovať dlžníka a veriteľov ako výsledok cez mechanizmus včasného varovania. V súčasnosti existuje verejne dostupný zoznam daňových dlžníkov,
32)
dlžníkov na sociálnom poistení.
33)
ako aj dlžníkov na zdravotnom poistení.
34)
Nevýhodou takto existujúceho systému zverejňovania dlžníkov na daniach, sociálnom a zdravotnom poisteníje nutnosť overenia zoznamu na každom webovom sídle príslušného úradu alebo poisťovne. Okrem uvedených zoznamov riadne funguje aj register exekúcií
35)
, ku ktorému je prístup iba za poplatok. Vhodným a nutným
36)
riešením by bolo vytvorenie osobitného registra, ktorý by, okrem iného, prepájal informácie zo všetkých týchto verejne dostupných zoznamov,
37)
prípadne využitie existujúcich registrov
38)
. Informácie v registri by tak zabezpečovali informácie nielen pre dlžníka, ale boli by dostupné aj pre veriteľov. Vnútroštátne právne predpisy by taktiež vedeli zaviesť povinnosť audítora pri povinnom audite upozorniťspoločnosťna hrozbu úpadku alebo úpadok, kde by bol štatutárny orgán povinný prijať nevyhnutné opatrenia. Hlavný problém je, že uvedené opatrenie by sa dotklo iba veľkých spoločností, kde je povinnosť auditovať účtovnú závierku,
39)
a nie malých a stredných podnikov, ktorým má byť toto opatrenie určené. Z pohľadu veriteľov auditované účtovné závierky, ktoré sa zverejňujú, prichádzajú občas príliš neskoro, aby ich bolo možné považovať za nástroj včasného varovania.
40)
Pokiaľ ide o možnosť stanovovania osobitnej povinnosti dozornej rade - upozorniť manažment podľa vzoru talianskej právnej úpravy, bolo by to za súčasnej právnej úpravy problematické vzhľadom na skutočnosť, že dozorná rada sa vyjadruje k účtovnej závierke
41)
bez bližšieho detailného skúmania účtovníctva spoločnosti. Zákonodarca by však mal promptne reagovať na nové výzvy a zrýchľujúci sa technický rozvoj, a najmä adekvátne prispôsobovať právnu úp
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 2/2021
