Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Nový zákon o ochrane hospodárskej súťaže - starý zákon v novom šate?
V nadväznosti na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 došlo k rekodifikácii verejného súťažného práva. Zákon č. 136/2001 Z. z. bol nahradený zákonom č. 187/2021 Z. z. Nový zákon so sebou priniesol niekoľko zmien zaužívaných inštitútov a viacero noviniek. Celkovo malo rekodifikáciou dôjsť k zlepšeniu vymáhania súťažného práva. Nový zákon síce k tomuto cieľu smeruje, avšak nevyužíva plný potenciál, ktorý rekodifikácia mohla ponúknuť.
Following directive of the European Parliament and Council (EU) 2019/1, there was a recodification of public competition law. The Act No. 136/2001 Coll.was replaced by the Act. No. 187/2021 Coll. The new Act brought several amendments of the established concepts and various novelties. The recodification should have improved the enforcement of competition law. Although the new Act targets this goal, it does not realise the full potential offered by the process of recodification.
PATAKYOVÁ, M. T.: Nový zákon o ochrane hospodárskej súťaže – starý zákon v novom šate?; Justičná revue, 74, 2022, č. 5, s. 577 – 593.
Kľúčové slová: ochrana hospodárskej súťaže, ECN+ Smernica, antitrust, koncentrácie.
Key words: Protection of competition, ECN+ Directive, Antitrust, Mergers.
Právne predpisy/legislation: Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, Zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Úvod
Ochrana hospodárskej súťaže je zabezpečovaná tak na úrovni Európskej únie (ďalej len "EÚ), ako aj na úrovni jej členských štátov. V podmienkach Slovenskej republiky (ďalej len "SR") bolo od nežnej revolúcie účinných niekoľko zákonov chrániacich hospodársku súťaž, pričom najdlhšie platným a účinným bol zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZOHS 2001"). Po dvadsiatich rokoch a jednom mesiaci účinnosti ZOHS 2001 došlo k rekodifikácií súťažného práva verejného. Dňa 1. júna 2021 sa stal účinným zákon č. 187/2021 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZOHS").
1)
Problematika súťažného práva (jeho verejnoprávnej vetvy) je významná, pretože má dosah na správne fungovanie trhového hospodárstva. Súdna moc sa s ochranou hospodárskej súťaže môže stretnúť vo dvoch odlišných situáciách. Takv prípade prieskumu rozhodnutí Protimonopolného úradu SR (ďalej len "PMÚ")
2)
, ako aj v rámci tzv. súkromnoprávneho vymáhania súťažného práva
3)
prostredníctvom žaloby o náhradu škody.
4)
Predkladaný článok sa venuje ZOHS. Skúma podmienky vzniku ZOHS a vyvodzuje, čo bolo cieľom prijatia ZOHS. Následne skúma, či bol tento cieľ naplnený prijatím ZOHS. Okrem komparácie ZOHS 2001 so ZOHS a analýzy zmien, ktoré boli ZOHS prinesené, sa článok zaoberá nasledovnou otázkou: čo malo byť hlavným cieľom prijatia ZOHS? Predpokladá sa, že cieľom malo byť zlepšenie vymáhania súťažného práva. Na to nadväzuje ďalšia otázka: v prípade, ak cieľom prijatia ZOHS malo byť zlepšenie vymáhania súťažného práva, bol tento cieľ dosiahnutý prijatím ZOHS? Predpokladá sa, že tento cieľ dosiahnutý nebol.
1 Podmienky vzniku ZOHS
Ochrana hospodárskej súťaže je v právnom poriadku SR zakotvená v čl. 55 Ústavy SR.
5)
Následne sa právna úprava nachádza v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "OBZ"). Ust. § 42 OBZdefinuje zneužitie účasti na hospodárskej súťaži ako nekalé súťažné konanie
6)
a ako nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže, ktoré upravuje osobitný zákon.Od vstupu SR do EÚ je potrebné ochranu hospodárskej súťaže vnímať v kontexte práva EÚ. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ") je ustanovovanie pravidiel hospodárskej súťaže, potrebné na fungovanie vnútorného trhu, výlučnou právomocou EÚ. Táto výlučná právomoc EÚ siaha iba potiaľ, pokiaľ je súťažné právo potrebné
na fungovanie vnútorného trhu
. Z tohto dôvodu má stále opodstatnenie aj vnútroštátna právna úprava, ktorá sa uplatňuje buď popri súťažnom práve EÚ (tak je to v prípade protisúťažných dohôd a zneužívaní dominantného postavenia - tzv. antitruste
7)
), alebo namiesto súťažného práva EÚ (v prípade koncentrácií). Súťažné právo EÚ sa uplatňuje, akje splnená tzv. klauzula medzištátnosti.
8)
Navyše, vnútroštátne súťažné právo a súťažné právo EÚ sa prelínajú aj v rovine ich vymáhania. Vo vzťahu k antitrustu sa vymáhanie súťažného práva EÚ uskutočňuje prostredníctvom troch (typov) orgánov. Po prvé, ide o Európsku komisiu (ďalej len "Komisia"), po druhé, ide o vnútroštátne súťažné orgány, ktorým je aj PMÚ, po tretie, ide o vnútroštátne súdy.
9)
Čl. 35 ods. 1 Nariadenia 1/2003 stanovuje: "
Členské štáty určia orgán alebo orgány hospodárskej súťaže zodpovedné za uplatňovanie článkov 81 a 82 Zmluvy
[pozn. v súčasnosti ide o články 101 a 102 ZFEÚ]
tak, aby boli účinne splnené ustanovenia tohto nariadenia
."Napriek tomu EÚ pristúpila k spresneniu postavenia a právomocí vnútroštátnych súťažných orgánov. Stalo sa tak Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu (ďalej len "ECN+ Smernica").
Predmet úpravy je vymedzený v čl. 1 ods. 1 ECN+ Smernice. Podstatou je, aby mali národné súťažné orgány k dispozícii záruky nezávislosti, zdroje a právomoci na vymáhanie pravidiel antitrustu. Odsek 3 tohto článku dopĺňa, že predmetom smernice je aj určenie pravidiel vzájomnej spolupráce, ktorých cieľom je zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a riadne fungovanie systému úzkej spolupráce v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž (
European Competition Network
, ďalej len "ECN").
10)
Pri hľadaní cieľa ECN+ Smernice nás usmerňuje už samotný citovaný čl. 1 ods. 1. Cieľom bude v konečnom dôsledku - účinné presadzovanie súťažného práva. Tomuto zodpovedá aj analýza preambuly ECN+ Smernice, ktorá tento cieľ viac či menej explicitne naznačuje v recitáloch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 14, 16, 17, 24, 28, 29, 32, 35, 40, 44, 46, 50, 69, 70, 74, 76. V neposlednom rade tento cieľ potvrdzuje aj samotný názov ECN+ Smernice, "...
na účely účinnejšieho presadzovania práva
...".Prirodzene, ultimátnym cieľom ECN+ Smernice bude dosiahnutie cieľov, ku ktorým smeruje celé súťažné právo EÚ
11)
(napríklad riadne fungovanie vnútorného trhu, spotrebiteľský blahobyt).
12)
Avšak, dosiahnutie týchto cieľov sa zabezpečuje práve účinným presadzovaním súťažného práva. V konečnom dôsledku tento cieľ potvrdzuje aj dôvodová správa k návrhu ZOHS, ktorá definuje cieľ ako zefektívnenie vymáhania pravidiel hospodárskej súťaže v členských štátoch EÚ.Dôvodová správa k návrhu ZOHS obsahuje vo všeobecnej časti ako prvý údaj tú skutočnosť, že ZOHSmá dôjsť k transpozícii ECN+ Smernice. Následne sa ozrejmuje, čo je cieľom súťažných pravidiel, a síce zabezpečenie skutočného súťaženia medzi podnikateľmi, čo v konečnom dôsledku vedie k lepšej kvalite za nižšie ceny.
13)
Podobne ako pri súťažnom práve EÚ ide o cieľ, ku ktorému smeruje súťažné právo ako také. Avšak, bezprostredným dôvodom, prečo bol prijatý ZOHS, bola najmä implementácia Smernice ECN+. Z toho môžeme vyvodiť, že ZOHS má za cieľ zefektívnenie vymáhania pravidiel hospodárskej súťaže.2 Novinky prinesené ZOHS
ZOHS je v porovnaní so ZOHS 2001 robustnejší. Pri dôslednej komparácii by sme aj v prípade ustanovení, ktoré sa obsahovo nezmenili, našli viaceré formulačné odlišnosti medzi zákonmi. Vzhľadom na cieľ tohto článku sa budeme zaoberať hlavnými a podstatnými zmenami, ktoré priniesol ZOHS. Je potrebné uviesť, že niektoré zmeny majú radikálnejší charakter, iné sa týkajú inštitútov, ktoré mali svoju obdobu už v ZOHS 2001. Pre prehľadnosť bude v zásade nasledovaná systematika ZOHS, pričom v závere uvedieme, ktoré zmeny možno považovať za najvýraznejšie.
2.1 Definície a skutkové podstaty v súťažnom práve (ustanovenia § 1 až § 11 ZOHS)
Prvou zmenou, ktorá je bezpochyby jednou z najvýraznejších, je zmena
definície podnikateľa
. Pojem podnikateľ bol podľa ZOHS 2001 a zostáva aj podľa ZOHS odlišným pojmom od jeho vymedzenia podľa OBZ. V rámci súťažného práva EÚ sa používa pojem podnik,
undertaking
(opäť nie je možná zámena s pojmom podnik podľa OBZ). Tento pojem používa ZFEÚ, pričom priamo nie je definovaný.
14)
Zadefinovala ho až rozhodovacia prax Komisie a Súdneho dvora EÚ. Podstatou tohto pojmu je, že nie je potrebné, aby mal subjekt súťažného práva EÚ právnu subjektivitu; resp. môže pozostávať aj z niekoľkých formálne oddelených právnických osôb.
15)
Pojem podnik sa chápe ako hospodárska jednotka; podstatné je, aby vykonávala hospodársku činnosť.
16)
Za účinnosti ZOHS2001 bol pojem podnikateľ, ako subjekt slovenského súťažného práva, súladný s pojmom podnik iba čiastočne. Podľa predchádzajúcej legislatívy musel mať podnikateľ právnu subjektivitu.
17)
Táto skutočnosť bola predmetom kritiky.
18)
Súčasná definícia podnikateľa podľa ZOHS
19)
upúšťa od potreby právnej subjektivity a zosúlaďuje slovenskú definíciu subjektu súťažného práva s úniovou.V tejto súvislosti je potrebné podotknúť dve skutočnosti. Po prvé, úniové chápanie pojmu podnik prenikalo na PMÚ už aj za účinnosti ZOHS2001. Príkladom boli napríklad koncentrácie, pričom za koncentráciu sa nepovažovalo spájanie právnických osôb v rámci tej istej ekonomickej skupiny. "
V prípade interných reštrukturalizácií v rámci ekonomických skupín, nepôjde o koncentráciu, nakoľko nejde o zmenu kontroly nad aktívami, t.j. bez ohľadu na to, či určité spoločnosti existujú v rámci jednej ekonomickej skupiny ako právne samostatné spoločnosti alebo ako jedna zlúčená spoločnosť, z hľadiska kvality kontroly je táto stále rovnaká.
"
20)
Po druhé, oddelenie podnikateľa od právnej subjektivity spôsobilo, že vo vzťahu k aplikácií hmotnoprávnych ustanovení môže byť adresátom súťažného práva aj entita bez právnej subjektivity. Avšak, adresátom procesnoprávnych noriem už musí byť osoba s právnou subjektivitou. To sa prejavuje v definícii účastníka konania podľa ust. § 20 ZOHS, ktorou je fyzická alebo právnická osoba.
Vo vzťahu k definícii uvedenej v ust. § 3spomeňme ešte zavedenie
definície pojmu iného členského štátu
21)
a pojmu spotrebiteľ22)
. Prvá definícia je potrebná predovšetkým v záujme užšej spolupráce medzi súťažnými orgánmi EÚ. Druhá definícia sa odkláňa od chápania spotrebiteľa v spotrebiteľskom práve, je extenzívnejšia, zahŕňa aktuálnych alebo potenciálnych používateľov, priamych alebo nepriamych používateľov, distribútorov aj konečného spotrebiteľa.V relácii ku
kontrole koncentrácií
došlo k viacerým formulačným zmenám v nadväznosti na zmenu definície podnikateľa. Vecné koncepty sa zásadnejšie nezmenili. Nedošlo ani k zmene výšky obratových kritérií, ktoré zostali na rovnakej úrovni. Vypustilo sa len jedno obratové kritérium, predtým vyjadrené v ust. § 10 ods. 1 písm. b) bod 3) ZOHS2001, ktoré nadväzovalo na vytvorenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného dvoma alebo viacerými podnikateľmi, ktorý trvale vykonáva všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu,
23)
tzv.
joint venture
. Podľa predchádzajúcej aj súčasnej právnej úpravy ide o typ koncentrácie prostredníctvom získania kontroly nad podnikateľom.
24)
Vypustením špecifického kritéria dochádza k zosúladeniu posudzovania pre
joint ventures
a pre ostatné koncentrácie prostredníctvom získania kontroly nad podnikateľom.Okrem zmien priamo súvisiacich s implementáciou ECN+ Smernice došlo k zmenám aj v nadväznosti na prax PMÚ, vrátane pandemickej situácie. Jednou z týchto zmien je ust. § 8 ods. 5
25)
, ktoré pripúšťa výnimočné použitie iného (predchádzajúceho) účtovného obdobia rozhodného pre posúdenie potreby oznámenia koncentrácie v prípade, akby rozhodné účtovné obdobie bolo postihnuté mimoriadnou situáciou definovanou v ust. § 49 ods. 1 ZOHS
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 5/2022
