Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Právne vzťahy v rámci peer to peer lendingu
Článok sa zaoberá analýzou právnych vzťahov, ktoré vznikajú v procese kolektívneho požičiavania medzi jednotlivými zmluvnými stranami, pričom ich analyzuje aj z pohľadu rozhodovacej praxe súdov a práva finančného trhu v kontexte ochrany spotrebiteľa.
The article deals with the analysis of legal relations that arise in the process of peer to peer lending between contractual parties. The article analyses court decisions and protections of financial consumer in relation to peer to peer lending.
HESEKOVÁ BOJMÍROVÁ, S.-KATKOVČIN, M.: Právne vzťahy v rámci peer to peer lendingu; Justičná revue, 73, 2021, č. 11, s. 1312-1326.
Úvod
Peer to peer lending, alebo aj kolektívne požičiavanie, ako jeden z druhov crowdfundingu predstavuje čoraz atraktívnejšiu alternatívu k spotrebiteľským úverom či úverom na bývanie. Princíp fungovania peer to peer lendingu je založený na existencii troch subjektov, pričom charakter týchto subjektov determinuje mieru ich regulácie tak na úrovni Európskej únie, ako aj na národnej úrovni. V rámci peer to peer lendingu vystupujú tri kategórie subjektov, ato dlžník, investor a subjekt prevádzkujúci internetovú platformu, prostredníctvom ktorej dochádza k sprostredkovaniu poskytnutia finančných prostriedkov medzi dlžníkom a investorom/mi. Základná myšlienka crowdfundingu - získavanie prostriedkov od veľkej skupiny osôb, z ktorých každá prispieva pomerne malou čiastkou z celkovej hodnoty, sa pretavuje aj do peer to peer lendingu, v rámci ktorého si dlžník namiesto požičania finančných prostriedkov z jedného zdroja, teda od jedného veriteľa, požičiava finančné prostriedky od väčšieho množstva jednotlivcov - investorov (veriteľov). Existuje viacero druhov peer to peer lendingu, pričom základné delenie môžeme odvodiť od charakteru subjektov, medzi ktorými k požičiavaniu peňažných prostriedkov dochádza.
1)
Zastávame názor, že za základné delenie peer to peer lendingu môžeme považovať:i)
kolektívne požičiavanie, v rámci ktorého na pozícii dlžníka/investorov vystupujú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť a
ii)
kolektívne požičiavanie, v rámci ktorého na pozícii dlžníka/investorov vystupujú fyzické osoby, ktoré podnikateľskú činnosť nevykonávajú.
Významnú zmenu v právnej úprave peer to peer lendingu, pri ktorom na pozícii dlžníkov nevystupujú fyzické osoby-nepodnikatelia, predstavuje prijatie Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 zo 7. októbra 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného financovania pre podnikanie a o zmene nariadenia (EÚ) 2017/1129 a smernice (EÚ) 2019/1937 (ďalej len "Nariadenie").
2)
Nariadenie je prvým krokom v rámci právnej úpravy a regulácie crowdfundingu na európskej úrovni a zároveň reaguje na vzrastajúcu potrebu regulácie týchto aktivít na cezhraničnej báze. Nariadenie upravuje poskytovanie služieb hromadného financovania, ktoré všeobecne zahŕňa tri typy aktérov: vlastníka projektu, ktorý navrhuje projekt, ktorý sa má financovať; investorov, ktorí navrhovaný projekt financujú; a sprostredkujúci subjekt v podobe poskytovateľa služieb hromadného financovania, ktorý spája vlastníkov projektov a investorov prostredníctvom online platformy. Do rozsahu pôsobnosti tohto Nariadenia patrí:i)
hromadné financovanie
založené na požičiavaní
aii)
hromadné financovanie
založené na investovaní
.Hromadné financovanie založené na požičiavaní predstavuje spárovanie záujmov investorov a vlastníkov projektov o financovanie podnikania prostredníctvom využívania platformy hromadného financovania, ktorá uľahčuje poskytovanie pôžičiek. Do pôsobnosti Nariadenia nespadajú služby hromadného financovania, ktoré sú poskytované vlastníkom projektov, ktorí sú spotrebiteľmi v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 3 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica o spotrebiteľských úveroch"). Z pôsobnosti Nariadenia je tak vylúčený peer to peer lending, v rámci ktorého ako dlžníci (v pojmosloví Nariadenia vlastníci projektov) vystupujú spotrebitelia. V zmysle dôvodovej správy k návrhu Nariadenia, do pôsobnosti Nariadenia nepatrí poskytovanie spotrebiteľských úverov na spotrebné účely, keďže nejde o poskytovanie podnikateľských úverov, a čiastočne to patrí do rozsahu pôsobnosti existujúcich právnych predpisov Európskej únie - konkrétne Smernice o spotrebiteľských úveroch a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov - týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie (ďalej len "Smernica o hypotekárnych úveroch" a spoločne so Smernicou o spotrebiteľských úveroch ďalej len "smernice"). S týmto odôvodnením sa nemožno stotožniť pri posudzovaní peer to peer lendingu, kde na jednej strane vystupujú investori - fyzické osoby nepodnikatelia, a na druhej strane dlžníci - fyzické osoby nepodnikatelia, pričom táto schéma peer to peer lendingu patrí medzi najrozšírenejšie schémy kolektívneho požičiavania.
3)
Nemožnosť subsumovať tieto vzťahy pod Smernicu o spotrebiteľských úveroch alebo Smernicu o hypotekárnych úveroch vychádza z konštrukcie vzťahu veriteľ - dlžník a ich definícií, na ktorých obe smernice stavajú.
4)
Pôsobnosť oboch smerníc je konštrukčne viazaná na vymedzenie zmluvy o úvere, ktorej legálna definícia zahŕňa veriteľa (fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje alebo sľubuje poskytnúť úver v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti) a spotrebiteľa (fyzická osoba, ktorá pri transakciách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodnou, podnikateľskou ani profesijnou činnosťou). V nadväznosti na takto vymedzenú pôsobnosť smerníc ich nemožno aplikovať na vzťahy vznikajúce v rámci peer to peer lendingu. Napriek prijatiu Nariadenia absentuje jednotná právna úprava na úrovni Európskej únie, ktorá by upravovala vzťahy v rámci peer to peer lendingu, pri ktorých ako dlžník vystupuje fyzická osoba nepodnikateľ.
5)
Vzhľadom na to, že existuje viacero druhov peer to peer lendingu v závislosti od toho, komu sa finančné prostriedky poskytujú, je dôležité zdôrazniť, že článok sa zaoberá peer to peer lendingom medzi fyzickými osobami, nepodnikateľmi.Zmluvné vzťahy vznikajúce v rámci peer to peer lendingu v podmienkach slovenskej legislatívy
Absencia jednotnej európskej legislatívy a atypická konštrukcia vzťahov v rámci peer to peer lendingu spôsobila osobitný prístup k úprave tejto problematiky v rámci jednotlivých právnych úprav. V podmienkach Slovenskej republiky sa stretávame s konštrukciou nasledujúcich právnych vzťahov, ktoré vznikajú medzi
i)
dlžníkom a subjektom prevádzkujúcim internetovú platformu, v rámci ktorej dochádza k sprostredkovaniu pôžičiek,
ii)
investorom/veriteľom a subjektom prevádzkujúcim internetovú platformu, v rámci ktorej dochádza k sprostredkovaniu pôžičiek,
iii)
investorom/veriteľom a dlžníkom,
iv)
investorom/veriteľom a subjektom prevádzkujúcim internetovú platformu, resp. iným subjektom, ktoré vznikajú v procese vymáhania pohľadávky.
6)
Zmluvný vzťah medzi dlžníkom alebo investorom a subjektom prevádzkujúcim internetovú platformu, v rámci ktorej dochádza k sprostredkovaniu pôžičiek, v podmienkach slovenskej legislatívy vzniká uzavretím rámcovej zmluvy o spolupráci, prípadne inak pomenovanej zmluvy.
Predmetom rámcovej zmluvy uzavretej medzi subjektom, ktorý prevádzkuje peer to peer platformu, a dlžníkom je záväzok tohto subjektu vyhľadať pre dlžníka jednotlivých investorov na účel uzavretia zmluvy o pôžičke s investorom. V praxi sa môžeme stretnúť aj so záväzkom obstarať v mene a na účet dlžníka uzatvorenie zmluvy o pôžičke s investorom za podmienok obsiahnutých v predmetnej zmluve.
Predmetom rámcovej zmluvy uzavretej medzi subjektom, ktorý prevádzkuje peer to peer platformu, a investorom je záväzok tohto subjektu vyhľadávať pre investora jednotlivých dlžníkov, prípadne zabezpečiť vstup do internetovej aukcie pôžičiek a obstarať v mene a na účet investora uzatvorenie zmluvy o pôžičke s dlžníkom za podmienok stanovených v tejto zmluve.
7)
Na účely uzatvorenia jednotlivých zmlúv o pôžičke je investor povinný zveriť svoje peňažné prostriedky určené na poskytnutie pôžičky dočasne do správy subjektu prevádzkujúceho peer to peer platformu, ktorý následne tieto peňažné prostriedky prevedie jednotlivým dlžníkom, s ktorými podľa výsledku procesu výberu pôžičiek prevádzkovanej na internetovom portáli uzatvorí v mene a na účet investora zmluvy o pôžičke.Z pohľadu ochrany spotrebiteľa ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvný vzťah, keďže subjekt prevádzkujúci peer to peer platformu pri uzavretí rámcovej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a druhá zmluvná strana vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ. Toto postavenia vyplýva zo samotnej podstaty peer to peer lendingu, ako aj z označenia druhej zmluvnej strany dlžníka či investora, t.j. identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa.
8)
Spotrebiteľský charakter zmluvy je zdôraznený aj tým, že rámcová zmluva býva pripravená vopred na formulári, vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia spotrebiteľom.
9)
Na záväzkový vzťah, ktorý vzniká na základe rámcovej zmluvy, je preto potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") o spotrebiteľských zmluvách. Pri určení o aký zmluvný typ pri rámcovej zmluve ide, sa stretávame s odlišnými prístupmi v rámci rozhodovacej činnosti súdov. Predmetné rámcové zmluvy sa zväčša uzatvárajú ako nepomenované zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. S takýmto vymedzením zmluvného typu sa stotožňuje aj časť súdov v rámci ich rozhodovacej činnosti.
10)
Druhá línia v rámci rozhodovacej činnosti súdov sa prikláňa k názoru, že takáto rámcová zmluva má znaky zmluvy o sprostredkovaní podľa § 774 Občianskeho zákonníka, aj keď bola uzatvorená ako nepomenovaná zmluva, a to najmä z dôvodu vymedzenia predmetu zmluvy, ktorý stavia na sprostredkovaní uzatvorenia zmluvy o pôžičke.
11)
Na uzatvorenú rámcovú zmluvu, čo vyplýva aj zo samotného predmetu tejto zmluvy, nadväzuje uzatvorenie zmluvy medzi dlžníkom a investormi. Tento zmluvný vzťah sa riadi ustanoveniami Zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka s využitím možnosti dohodnúť úroky. Keďže ani jedna osoba v tomto vzťahu nevystupuje ako dodávateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nemožno považovať zmluvu za spotrebiteľskú zmluvu, a teda neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa.
Vzhľadom na to, že momentálne neexistuje regulácia peer to peer lendingu, a v dôsledku dynamického vývoja finančného trhu aj v závislosti od požiadaviek jeho účastníkov je potrebné zvážiť situáciu, kde by vystupoval na jednej strane dlžník ako fyzická osoba nepodnikateľ a na druhej strane investor ako právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje úvery v rámci podnikateľskej činnosti. V tomto prípade by v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky tento právny vzťah spadal pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 11/2021
