Prieskum hodnotenia dôkazov v dovolacom konaní

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2022 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) rozsudkomKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 6Co/207/2018-340 z 24. októbra 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 1Cdo/145/2020 z 27. januára 2021, a prijal ju na ďalšie konanie.

Sťažovateľ sa ako žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskoršíchpredpisov, ktorá vznikla poškodenému iránskemu štátnemu občanovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia správnych orgánov o jeho vyhostenía zákaze pobytu na území Slovenskej republiky, vydaného v konanípodľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ pohľadávku na náhradu škody nadobudol postúpením od poškodeného.

V konaní bolo nesporné, že iránskemu štátnemu občanovi bol udelený prechodný pobyt na účely športovejčinnosti od 25.mája2012 do5.februára 2013.Hráčsku zmluvumalpoškodený uzavretú na obdobie od 6. augusta 2012 do 31. decembra 2015. Doklad o pobyte mal vydaný do 31. decembra 2012, teda na čas, kedy mal zabezpečené ubytovanie. Policajný orgán mu listom z 21.januára 2013 oznámil, že 11.januára 2013 mu bol obnovený prechodný pobyt na účel športovej činnosti ("Oznámenie o obnovení prechodného pobytu zo dňa 21. januára 2013"). Rozhodnutím z 23. novembra 2012 bol však vyhostený a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 9. mája 2013. Rozhodnutie o vyhostení a zákaze jeho pobytu na územíSlovenskej republiky bolo neskôr zrušené správnym súdom ako nezákonné.Zrušujúce rozhodnutie správneho súdu nadobudlo právoplatnosť 8. januára 2015.

Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcej v ušlom príjme62 240 eur, ktoré neboli iránskemu štátnemu občanovi vyplatené, keď v dôsledku nezákonného rozhodnutia musel opustiť územie Slovenskej republiky a nemohol ďalej hrať vo futbalovom klube, s ktorým mal uzatvorenú hráčsku zmluvu. Uplatnený ušlý zisk predstavoval stratu príjmu za obdobie od 25. mája 2013, keď musel opustiť Slovenskú republiku, do 8. januára 2015, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení nezákonného rozhodnutia o vyhostení.

Rozsudkom okresného súdu bola žaloba sťažovateľa zamietnutá. Okresný súd uviedol, že poškodený mal vedomosť o tom, že platnosť zmluvy o nájme má vplyv na vydanie dokladu na pobyt a nemôže byť na ťarchu žalovaného, že poškodený tento doklad orgánom nepredložil.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Poukazoval na to, že okresný súd nezohľadnil skutočnosť, že mu bol obnovený prechodný pobyt na účel športovej činnosti na ďalšie obdobie, a doba platnosti zmluvy o nájme teda nemala žiaden vplyv na obnovenie prechodného pobytu. Sťažovateľ poukázal na odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktorý uvádza, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, poškodený mohol pokračovať v pobyte na