Pre urýchlenie nielen odvolacieho konania má enormný význam inštitút sudcovskej (vhodnej) a zákonnej (nutnej) koncentrácie, ku ktorých podstatnému etablovaniu došlo prijatím
CSP. V právnej úprave zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako "
OSP") sa v istej podobe uplatňovala zákonná koncentrácia podľa
§ 118a OSP, ktorá však mala obmedzené uplatnenie a uplatňovala sa len v určitých taxatívne uvedených typoch konaní
1)
, v rámci ktorých bolo možné predložiť dôkaz len do určitého okamihu, ktorým bolo skončenie prvého pojednávania.
2)
Sudcovskú koncentráciu konania náš právny poriadok pred prijatím
CSP vôbec nepoznal.
Koncentrácia konania môže mať za následok predovšetkým osobitnú procesnoprávnu sankciu v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany. Ak teda určitý procesný úkon strany nie je vykonaný včas, resp. je vykonaný až po uznesení o skončení dokazovania, súd naň nemusí prihliadnuť, prípadne sú s týmto spojené iné následky ako dokonca znášanie zavinených trov konania, keď sa strana dostane do omeškania s predložením určitého prostriedku procesného útoku či obrany.
3)
S ohľadom na uvedené je zrejmé, že ustanovenia o koncentrácii majú výrazným spôsobom napomôcť rýchlosti vedenia konania, keďže strany sú týmto spôsobom motivované uplatňovať prostriedky procesného útoku a obrany v súlade s princípom hospodárnosti, čo je vyjadrené už v
čl. 8 CSP. To koniec koncov konštatuje aj dôvodová správa, v zmysle ktorej koncentrácia konania predstavuje "
efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania
".
4)
Podstatnou otázkou ostáva, či sa ustanovenia o koncentrácii môžu aplikovať aj v odvolacom konaní.
Prima facie
by sa totiž mohlo javiť, že v neskoršom štádiu už nie je prípustný žiadny prostriedok procesného útoku a obrany, keďže konanie už predsa bolo skoncentrované v prvej inštancii, v dôsledku čoho by sa ďalšou aplikáciou
§ 153 a
§ 154 CSP nebolo dôvodné zaoberať. Zároveň je pre odvolanie typický systém neúplnej apelácie, ktorý by v zásade nemal pripúšťať možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní.
5)
Napriek týmto sugesciám je opak pravdou. V odvolacom konaní sú totiž obsiahnuté osobitné, ďalej analyzované ustanovenia o koncentrácii. V zmysle nich strana podľa
§ 366 CSP môže v odvolacom konaní uplatniť nové prostriedky procesného útoku alebo obrany (novoty), avšak iba v obmedzenom
6)
,
7)
rozsahu podľa rovnomenného ustanovenia a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania, ak ide o odvolateľa (
§ 365 ods. 3 CSP), alebo iba do uplynutia lehoty na vyjadrenia k odvolaniu, ak ide o protistranu (
§ 373 ods. 4 CSP). Po uplynutí týchto lehôt už v zásade nemožno použiť novoty v odvolacom konaní.
Predsa však určitou logickou výnimkou z osobitných koncentračných ustanovení vzťahujúcich sa na novoty podľa
§ 366 CSP, sú prostriedky procesného útoku a obrany, ktorými sa preukazujú právne skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo na podanie vyjadrenia k odvolaniu. Ide teda o prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré sa vzťahujú priamo iba na odvolacie konanie, a teda také, ktoré počas konania na súde prvej inštancie ešte neexistovali, čo predstavuje rozdiel oproti štandardne formulovaným novotám podľa
§ 366 CSP.
Takéto prostriedky bude možné uplatniť aj po uplynutí lehôt vzťahujúcich sa na novoty podľa
§ 366 CSP, resp. kedykoľvek v štádiu odvolacieho konania, ak sa nimi namieta nedostatok procesných podmienok odvolacieho konania, prípadne procesná vada odvolacieho súdu alebo právna skutočnosť, ktorá mala za následok zánik alebo zmenu práva.
8)
Okrem toho sa dôvodne domnievame, že novoty bude možné uplatniť aj na preukázanie rozhodnutí enumerovaných v
§ 193 CSP.
Nedostatok procesných podmienok, ako už bolo viackrát spomínané, skúma súd kedykoľvek v priebehu konania, z dôvodu čoho by mal kedykoľvek prihliadnuť aj na novoty týkajúce sa procesných podmienok odvolacieho konania. Na novoty týkajúce sa procesných vád je rovnako potrebné prihliadať v záujme vyvarovania sa založeniu prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov. Okrem toho nemožno vylúčiť, že nedostatok procesnej podmienky odvolacieho konania či procesnej vady odvolacieho súdu nastane kedykoľvek v priebehu odvolacieho konania.
Predposledná konštatovaná podmienka pre uplatnenie novôt po uplynutí osobitných koncentračných lehôt (
§ 365 ods. 3 a
§ 373 ods. 4 CSP) vyplýva zo skutočnosti, že ak by v odvolacom konaní nebolo možné v podstate kedykoľvek namietať zánik alebo zmenu práva, odvolací súd by mohol priznať právo, ktoré by už následne v exekučnom konaní taktiež nebolo možné namietať. Podľa
§ 61k ods. 1 písm. a) EP, totiž, v exekučnom konaní možno namietať len skutočnosti, ktoré vznikli po vzniku exekučného titulu, teda nie pred vydaním právoplatného rozhodnutia v priebehu odvolacieho konania.
Pokiaľ ide o rozhodnutia vypočítané v
§ 193 CSP, súd (aj odvolací) je nimi viazaný, a preto by ich mal reflektovať hoci aj na základe neskôr uplatneného prostriedku procesného útoku či obrany.
Na prostriedky procesného útoku a obrany namietajúce skutočnosti - ktoré nastanú až v odvolacom konaní (podľa predošlých troch odsekov) a na ktoré sa nevzťahujú osobitné koncentračné lehoty viazané na novoty podľa
§ 366 CSP - sa však vzťahuje časový limit sudcovskej koncentrácie, vyžadujúci ich včasné predloženie, ktorý môže, ale nemusí mať už objasnené následky v podobe neprihliadania na uplatnený prostriedok procesného útoku či obrany. Aplikácia koncentrácie tak v odvolacom konaní taktiež prichádza do úvahy, a to v uvedenom rozsahu.
Pre plné objasnenie koncentrácie v odvolacom konaní je potrebné dodať, že koncentrácia konania sa v zmysle zákonných ustanovení
§ 153 a
§ 154 CSP vzťahuje výlučne na prostriedky procesného útoku a obrany.
