Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Rozhodovacia prax súdov pri priznávaní primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľom

Autorka sa v príspevku venuje problematike rozhodovacej praxe súdov v konaniach o priznanie finančného zadosťučinenia podľa ust.§ 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa, najmä s prihliadnutím na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

In the article, the author deals with the issue of the decision practice of the courts in the legal proceeding in the awarding of the adequate financial satisfaction under the provision 3 article 5 the rule of law on the protection of consumers especially into account the amount of the adequate satisfaction.

DRAGAŠIČ, M.: Rozhodovacia prax súdov pri priznávaní primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľom; Justičná revue, 74, 2022, č. 5, s. 594 – 601.

Kľúčové slová: spotrebiteľ, primerané finančné zadosťučinenie.

Key words: consumer, adequate financial satisfaction.

Právny predpis/legislation: zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Úvod
Zásada ochrany spotrebiteľa vychádza vo všeobecnosti zo samotnej pozície spotrebiteľa ako zmluvnej strany pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa väčšinou v tomto zmluvnom vzťahu považuje za menej skúsenú osobu, ktorá pre svoju vlastnú užívateľskú potrebu uzatvorila zmluvu na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je teda postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, jeho lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb, a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
1)
Ochranu spotrebiteľa zabezpečuje v súčasnom právnom poriadku celý systém právnych noriem. Ochrana spotrebiteľa je predmetom úpravy tak vo verejnom, ako aj v súkromnom práve. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej ako "ZoOS") zabezpečuje verejnoprávnu ochranu spotrebiteľa.
2)
Spotrebiteľ má, okrem domáhania sa ochrany svojho práva, nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie. Rozhodnutie venovať sa bližšie priznávaniu primeraného finančného zadosťučinenia súdmi na základe citovaného zákona vyplynulo z dôvodu, že zákon bližšie nešpecifikuje jeho výšku a ani okolnosti, z ktorých by mal súd vychádzať pri jeho priznávaní.
Zákonná úprava
Podľa ust. § 3 ods. 5 prvá veta ZoOS:
"Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva."
Podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta ZoOS: "
Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá."
Z už citovaného ustanovenia vyplýva, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. Z tohto pohľadu možno nazvať súdne konanie, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný v ochrane alebo obrane svojho porušeného práva, ako základné konanie.
Základným konaním, na ktoré nadväzuje potom žaloba o primerané finančné zadosťučinenie, môže byť napríklad konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky atď. Nevylučuje sa ani možnosť, že bysa spotrebiteľ domáhal jednou žalobou súčasne ochrany svojho práva a priznania finančného zadosťučinenia.
Oslobodenie od súdnych poplatkov
Spotrebiteľ z pohľadu poplatkovej povinnosti sa podanou žalobou nevystavuje žiadnemu riziku, keďže je oslobodený od poplatkovej povinnosti podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. (ďalej ako "poplatkový zákon"), podľa ktorého je od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
3)
V zmysle citovaného ustanovenia poplatkového zákona je od poplatku oslobodený spotrebiteľ v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy v každom konaní, ktoré má základ v spotrebiteľskej zmluve. Cieľom oslobodenia spotrebiteľov od súdnych poplatkov priamo zo zákona bolo preklenutie ich zábran uplatňovať svoje nároky na súde v postavení žalobcu, resp. brániť svoje práva v pozícii žalovaného alebo povinného voči dodávateľom ako silnejšej zmluvnej strane určujúcej obsah zmluvy, ktorá súčasne stanovuje podmienky jej realizácie. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou, či súdy nižšej inštancie správne vyložili citované znenie poplatkového zákona, keď skonštatovali, že žaloba spotrebiteľa v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia nespadá pod ust. § 3 ods. 5 ZoOS a z toho dôvodu nemal byť spotrebiteľ oslobodený od súdneho poplatku. Najvyšší súd SR vyslovil záver, že zo znenia poznámky 4aa) k ust. § 4 ods. 2 za) poplatkového zákonaje zrejmé, že tento uvádza len príkladný, nie taxatívny výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje práva bez toho, aby bol povinný zaplatiť súdny poplatok.
4)
Spotrebiteľ je teda oslobodený od pop
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).