Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Šikanovanie symbolu boja za nezávislosť poľského súdnictva a právny štát

Súdne reformy v krajinách strednej a východnej Európy sa nestretávajú vždy s pochopením u sudcov. V prípade, že súdne reformy, proti ktorým verejne vystupujú sudcovia, sú v rozpore s právnym štátom, ako jednou z kľúčových hodnôt Európskej únie, sloboda prejavu sudcov nie je len ich právom, ale dokonca aj povinnosťou. Práve takýmto sudcom je určené posolstvo prípadu poľského sudcu Waldemara Żureka, ktorý sa stal symbolom boja za nezávislosť súdnictva v Poľsku. Jeho verejné vystúpenia vyvolali reakciu vládnej moci, ktorá sa ho rôznymi opatreniami v oblasti kontroly rýchlosti jeho rozhodovania, či v rámci vykazovania majetku snažila odradiť od verejnej kritiky zásahov do súdnictva.Napriek tomu, že tieto opatrenia nevyústili do disciplinárnej sankcie voči tomuto sudcovi, porušili právo na slobodu prejavu, pretože neboli nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.

SVÁK, J.: Šikanovanie symbolu boja za nezávislosť poľského súdnictva a právny štát; Justičná revue, 74, 2022, č. 10, s. 1177 – 1184.

Judicial reforms in the countries of Central and Eastern Europe are not always met with understanding among judges. Where judicial reforms publicly opposed by judges contradict the rule of law as one of the core values of the European Union, freedom of expression of judges is not only their right but even their duty. It is to such judges that the message of the case of the Polish judge Waldemar Żurek, who has become a symbol of the fight for judicial independence in Poland, is addressed. His public appearances have provoked a reaction from the government authorities, which, through various measures to control the speed of his decision-making or the declaration of his assets, have sought to discourage him from publicly criticizing interference in the judiciary. Although these measures did not result in disciplinary action against the judge, they infringed the right to freedom of expression, as they were not necessary in a democratic society.

Kľúčové slová: právny štát, sudcovská nezávislosť, sloboda prejavu, súdna reforma.

Keywords: rule of law, judicial independence, freedom of expression, judicial reform.

 

 


Nadštandardná pozornosť venovaná rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP"), ktoré sa týkali nezávislosti poľského súdnictva,
1)
odráža ich význam v kontexte ochrany právneho štátu ako základnej hodnoty Európskej únie, zakotvenej v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii (konsolidovaného znenia). Ich význam ďaleko presiahol hranice Poľska a predmetné rozhodnutia možno chápať aj ako európske limity pri presadzovaní súdnych reforiem. Vzhľadom na to, že aktuálna politická moc, predovšetkým v krajinách strednej a východnej Európy, sa často zameriava na súdnictvo, ktoré je v očiach verejnosti vykresľované ako "neefektívne" (predmetný mediálny obraz tu spravidla padá na úrodnú pôdu, a to nielen u ľudí majúcich bezprostrednú negatívnu skúsenosť so súdmi), tak predmetné limity odvodené z poľských skúseností nadobúdajú univerzálny charakter. Osobitne to platí v prípadoch, keď obeťami porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") sa stávajú sudcovia verejne brániaci hodnoty právneho štátu. Títo sudcovia predstavujú aj určité symboly boja za nezávislú justíciu. K nim možno v Rumunsku zaradiť
Lauru - Codrutu Kövesi,
2)
či v Bulharsku
Miroslavu Todorovu
3)
. Za takýto symbol boja za nezávislosť poľského súdnictva je považovaný sudca
Waldemar Zurek,
ktorý veľmi kriticky, aj ako hovorca poľskej najvyššej súdnej rady (Krajowa Rada Sdownictva "KRS"), vystupoval proti reforme súdnictva, presadzovanej po parlamentných voľbách v roku 2015 vládnucou politickou stranou Právo a spravodlivosť (Prawo i Spravedlivosc - "PiS"). Práve o jeho sťažnosti rozhodol ESĽP ako o poslednej (zatiaľ) v sérii sťažností proti Poľsku z rokov 2018 a nasl., ktoré sa týkali nezávislosti najvyšších poľských justičných orgánov. Došlo k tomu v rozhodnutí
Žurek proti Poľsku (zo 16. júna 2022, č. 39650/18)
.
Sudca W. Zurek namietal porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu nemožnosti súdneho prieskumu nedobrovoľného zániku funkcie člena KRS, a zároveň jej hovorcu. V tej istej sťažnosti namietal aj porušenie práva na slobodu prejavu, chránenú čl. 10 Dohovoru, zavedením rôznych opatrení voči nemu zo strany výkonnej moci ako reakcie na výroky sťažovateľa a s cieľom "umlčať ho". Teda ide o zásadne vecne odlišné sťažnosti a preto sa im bude aj v ďalšom venovať samostatná pozornosť.
Záver ESĽP o porušení práva na prístup k súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, už po rozhodnutí vo veci
Grzpda proti Poľsku (z 15. marca 2022, č. 43572/18),
nie je až tak prekvapujúci a skôr sa v ňom ESĽP utvrdzuje v správnosti svojho mimoriadne extenzívneho výkladu pojmu "
občianskeho práva a záväzku
", zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vzhľadom na to, že rozhodnutie vo veci
Grzpda
bolo podané v Justičnej revue len ako informácia,
4)
tak širší priestor tejto otázke bude poskytnutý pri tomto rozhodnutí. Sudca Zurek obdobne ako sudca Grzda boli sudcami zvolenými do KRS na štvorročné funkčné obdobie a tvorili tak sudcovskú časť KRS. V rámci justičnej reformy sa PiS rozhodla sťažovateľa a jemu podobne "nepohodlných" členov KRS zbaviť členstva v nej, a to systémom "jednou ranou dve muchy". Zákonnou úpravou sa zmenil spôsob kreácie sudcovskej časti KRS tak, že ich už nevolili priamo sudcovia, ale Sejm (poľský parlament). Čo si o tejto zmene mysleli sudcovia, svedčí aj fakt, že o vznik členstva v KRS na základe voľby v Sejme prejavilo záujem len osemnásť sudcov z približne desiatok tisícov sudcov. Táto "demokratizácia" (kandidátov mohla navrhovať aj verejnosť na základe 2 000 podpisov) volebného procesu členov KRS podľa dôvodovej správy k novele zákona o KRS mala rozvinúť princíp právneho štátu, pravda, podľa predstavy PiS, ktorá potrebovala lojálnu sudcovskú časť (zvyšok tvorili priamo politickí nominanti) KRS, pričom tým "zabila" prvú muchu.
Druhou "muchou" bolo zbavenie sa politicky nepohodlných sudcov v KRS a stalo sa tak ukončením funkčného obdobia
ex lege
pre všetkých
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).