Spor o zákonného sudcu poľského ústavného súdu

Keď som prednedávnom predpovedal veľkú precedentnú budúcnosť trojstupňového testu zisťovania zákonného sudcu na novo zriadenom odvolacom správnom súde na Islande, ani som netušil, že zakrátko bude aplikovaný v jednom z najväčších sporov orgánov Európskej únie s Poľskom o podstate právneho štátu pri kreovaní sudcov Trybunatu Konstytucyjneho (poľský ústavný súd - ďalej "TK"). Postaral sa o to pestovateľ, resp. výrobca trávnikov určených pre novozriaďované záhradky, ale aj pre futbalové ihriská. Postrachom sa však pre podnikateľa stali jelene a najmä diviaky, ktoré pre pestovateľstvo nemali pochopenie a trávniky určené pre výchovu budúcich Lewandowských (príspevok bol písaný zhodou náhod práve tesne pred zápasom slovenských futbalistov s Poľskom na Majstrovstvách Európy) rozryli svojimi rypákmi. Spor o výšku náhrady škody so spoločnosťou starajúcou sa o lesný revír v roku 2010 napokon prerástol do ďalšieho významného (nielen ľudsko-právne, ale aj politicky) rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") v prípade ).

Politický spor prerastený do " " TK sa rozhorel krátko po tom, ako slovenský prezident A. Kiska aj pod vplyvom stanovísk Benátskej komisie kapituloval a v čase, keď hrozila nefunkčnosť Ústavného súdu SR, vymenoval jeho nových sudcov. Na rozdiel od slovenského prezidenta oveľa dôraznejšie stanoviská Benátskej komisie , reagujúce na kreáciu sudcov TK, nenašli v poľskej vládnej elite žiadnu odozvu.

Boj o TK sa začal pred parlamentnými voľbami na jeseň v roku 2015. Končiaci parlament ("Sejm") v siedmom volebnom období na svojom poslednom plenárnom zasadnutí 5. októbra 2015 zvolil 5 nových sudcov TK za troch sudcov, ktorým funkčné obdobie končilo 6. novembra 2015 a za dvoch, ktorým končilo 2, resp. 8. decembra 2015. Prezident A. Duda, zvolený 24. mája 2015, ich však neprijal k zloženiu sľubu. Parlament ôsmeho volebného obdobia prijal v zrýchlenom legislatívnom konaní už 20. novembra 2015 (prezident to v ten istý deň aj podpísal) novelu zákona, že sudca zvolený na TK musí do rúk prezidenta zložiť sľub do 30 dní odo dňa jeho voľby a až zložením tohoto sľubu sa môže ujať funkcie sudcu TK. Dňa 25. novembra 2015 piatimi uzneseniami zbavil právneho účinku volieb piatich sudcov TK, zvolených 5. októbra 2015, a to bez toho, aby sa konkretizoval právny predpis, na základe ktorého predmetné uznesenia parlament prijal. Dňa 1. decembra 2015 príslušné kvórum poslancov navrhlo päť nových kandidátov na sudcov TK, ktorých 2. decembra 2015 parlament ôsmeho volebného obdobia aj zvoli do funkcie sudcov TK. Ešte vtú istú noc (z 2. na 3. decembra 2015) zložili títo noví sudcovia sľub do rúk prezidenta a ráno 3. decembra 2015 sa "hlásili do služby" u dosluhujúceho predsedu TK, ktorý ich však neuviedol do funkcie, kým sa TK nevyjadrí, kto z desiatich zvolených sudcov získal legitimitu súdiť na TK . V ten istý deň (3. decembra 2015) prijal TK nález sp. zn. K 34/15, v ktorom jednak urobil výklad, že prezident je povinný prijať sľub novozvolených sudcov bez zbytočného odkladu (tento výklad sa týkal sudcov, ktorí boli zvolení 5. októbra 2015) a jednak určil, že " . "V aplikovaní na tento prípad to znamenalo, že troch sudcov TK mal zvoliť parlament siedmeho volebného obdobia a dvoch parlament ôsmeho volebného obdobia. Medzitým však prezident vymenoval nového predsedu TK a tento uviedol do funkcie piatich sudcov TK, zvolených parlamentom ôsmeho volebného obdobia. S jedným z nich sa skrížili cesty s pestovateľom trávnikov, spoločnosťou

Ako k tomu došlo. Bez toho, aby sme sa hlbšie ponárali do poľskej pozitívno-právnej úpravy poľovníctva, tak problémom bola výška náhrady škody spôsobenej diviakmi a jeleňmi na trávnikoch spoločnosti . Táto spoločnosť považovala príslušné ustanovenia právnych predpisov za protiústavné a požiadala prvostupňový súd, ktorý rozhodoval spor medzi a lesným revírom, aby prerušil konanie a podal podnet na TK na abstraktný prieskum kontroly ústavnosti príslušných ustanovení právnych predpisov. Bez bližšieho odôvodnenia prvostupňový súd podnet nepodal a rozhodol v neprospech aplikovaním ustanovení právnych predpisov, o ktorých ústavnosti mala pestovateľská spoločnosť pochybnosti. nepochodila ani na odvolacom súde a najvyšší súd neprijal kasačné dovolanie, pretože sa spor netýkal závažnej právnej otázky. Napokon, dňa 15. apríla 2015 podala ústavnú sťažnosť, v ktorej namietala porušenie