Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Tatiana VOLÁROVÁ proti Slovenskej republike

rozhodnutie z 10. novembra 2021 k sťažnosti č. 12981/21 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na primeranú dĺžku konania)

Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc 10. novembra 2021 vo výbore v zložení:
Erik Wennerström, predseda,
Lorraine Schembri Orland,
Ioannis Ktistakis, sudcovia,
a Viktoriya Maradudina,
zastupujúca tajomníčka sekcie
berúc do úvahy sťažnosť podanú 26. februára 2021,
berúc do úvahy stanovisko predložené žalovanou vládou,
po prerokovaní rozhoduje takto:
SKUTKOVÝ STAV A KONANIE
Podrobnosti a informácie o sťažovateľke sú uvedené v priloženej tabuľke.
Sťažovateľka, slovenská štátna príslušníčka, bola zastúpená O. Urbanom, advokátom pôsobiacim v Bratislave.
Vláde Slovenskej republiky ("vláda") bola notifikovaná sťažovateľkina sťažnosť podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru na neprimeranú dĺžku konania pred súdom prvého stupňa.
Dňa 12. januára 2017 sťažovateľka podala proti svojmu zamestnávateľovi tzv. antidiskriminačnú žalobu, ktorou okrem iného tiež žiadala o doplatenie časti platu. V obdobído mája 2017 na okresný súd podala šesť podaní doplňujúcich jej návrh. Prvé z ôsmich pojednávaní sa uskutočnilo 8. júna 2018. Dňa 21. júna 2018 sťažovateľka navrhla súdu alternatívny petit žaloby, ktorý súd prijal po tom, ako opravila svoj pôvodný návrh podľa pokynu súdu. Na pojednávaní, uskutočnenom 31. januára 2020, ktoré malo byť záverečným, súd vyzval sťažovateľku opäť upraviť petit po tom, ako bolo zistené, že žalovaný jej časť platu vyplatil. Na základe opakovanej výzvy súdu z apríla 2020 sťažovateľka v máji 2020 zobrala späť v časti svoj návrh. Dňa 26. augusta 2020 súd sčasti žalobu zamietol a sčasti konanie zastavil. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo zaslané sťažovateľke 28. septembra 2020 a doručené jej právnemu zástupcovi 15. októbra 2020. Dňa 29. októbra 2020 sa sťažovateľka odvolala. Konanie pred odvolacím súdom naďalej prebieha.
Sťažovateľka sa dvakrát obrátila na ústavný súd so sťažnosťou na dĺžku konania pred okresným súdom. Prvá sťažnosť bola 20. augusta 2020 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená. Ústavný súd sa domnieval, že sťažovateľka, ktorá bola počas celého konania zastúpená renomovanou právnou kanceláriou, významne prispela k dĺžke konania, a to šiestimi doplňujúcimi návrhmi, zmenou žalobného petitu, jeho opravou a neodpovedaním na výzvu okresného súdu včas po pojednávaní uskutočnenom 31. januára 2020. Berúc do úvahy význam sporu pre sťažovateľku ústavný súd odmietol sťažovateľkin argument týkajúci sa neefektívnosti postupu okresného súdu. Naopak, domnieval sa, že okresný súd uskutočnil kroky, ktoré mali zamedziť vzniku prieťahov v konaní, vrátane uloženia pokuty sťažovateľkinmu právnemu zástupcovi a zaslania výzvy sťažovateľke.
Dňa 19. januára 2021 ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú aj druhú sťažovateľkinu ústavnú sťažnosť, podanú 23. novembra 2020. Konštatujúc, že sťažnosť bola podaná len tri mesiace od vyhlásenia prvého rozhodnutia, ústavný súd uviedol, že medzičasom, 26. augusta 2020, okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok, ktorý bol doručený 15. októbra 2020. Oneskorenie doručenia bolo vysvetlené neprevzatím zásielky zo strany sťažovateľkinho právneho zástupcu v zákonnej lehote. Ústavný súd zistil, že po vyhlásení rozsudku prvostupňový súd vykonával procesné úkony v súvislosti so sťažovateľkiným odvolaním (vyrubil súdny poplatok a vyzval ju na jeho zaplatenie, preskúmal jej sťažnosť a zaslal jej odvolanie na vyjadrenie žalovanému). Hoci sa v spore vzhľadom na jeho predmet vyžaduje osobitná rýchlosť, postup súdu prvého stupňa nejavil znaky porušenia požiadavky na primeranosť lehoty. Ústavný súd tiež poznamenal, že priebeh konania čiastočne spadal do obdobia vyhlásenia núdzového stavu v Slovenskej republike v súvislosti s pandémiou Covidu-19.
PRÁVO
Sťažnosť podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (neprimeraná dĺžka konania pred prvostupňovým súdom)
Vláda označila správanie sťažovateľky vo vnútroštátnom konaní za rozhodujúci faktor pre jeho dĺžku. Tvrdila, že sťažovateľka prispela významným spôsobom k vzniku prieťahov a považovala jej sťažnosť za zjavne nepodloženú.
Súd pripomína, že primeranosť dĺžky konania je potrebné posúdiť s prihliadnutím na okolnosti prípadu a s odkazom na nasledovné kritériá: zložitosť prípadu, správanie sa sťažovateľa a príslušných orgánov a význam predmetu sporu pre sťažovateľa (pozri
Frydlender proti Francúzsku
[VK], č. 30979/96, ods. 43, EDĽP 2000-VII).
Napadnuté konanie začalo na súde prvého stupňa 12. januára 2017 a rozsudok vo veci samej bol doručený sťažovateľkinmu právnemu zástupcovi 15. októbra 2020. Obdobie, ktoré je potrebné preskúmať, trvalo teda viac ako tri roky a deväť mesiacov na jednom stupni súdnictva.
Podľa názoru Súdu vzbudzuje uvedená dĺžka konania obavy. Súd však nemôže opomenúť, že ústavný súd obozretne zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a preskúmal ich vo svetle judikatúry Súdu, a to aj tým, že venoval náležitú pozornosť významu sporu pre sťažovateľku, ako aj správaniu sťažovateľky a postupu prvostupňového súdu.
Nič v spise nenasvedčuje tomu, a ani z rozhodnutí ústavného súdu nevyplýva, že by bol prípad mimoriadne zložitý. Súd uskutočnil osem pojednávaní v priebehu približne dvoch rokov. Je pravdou, že prvé pojednávanie sa konalo takmer roka pol po podaní žaloby, avšak sťažovateľka bola za tento prieťah čiastočne zodpovedná. K ďalším prieťahom prispela aj tým, že menila a opravovala petit svojej žaloby, nekonala včas na výzvu súdu a nevyzdvihla si rozsudok v stanovenej lehote. Týmto spôsobom sťažovateľka značne prispela k prieťahom, ku ktorým došlo (pozri naopak
Perhács proti Slovenskej republike
[Výbor], č. 59327/19, ods. 20, 24. septembra 2020). Prvostupňový súd zároveň vykonal potrebné procesné úkony, aby zabránil ďalším prieťahom, čím predišiel dlhšej dobe nečinnosti (pozri naopak
Obluk proti Slovenskej republike
, č. 69484/01, ods. 71, 20. júna 2006). Okrem toho bola sťažovateľke vyplatená časť žalovanej sumy pred skončením konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Súd konštatuje, že v napadnutom vnútroštátnom konaní súd prvého stupňa postupoval v súlade s požiadavkou "primeranej lehoty".
V nadväznosti na uvedené je predložená sťažnosť zjavne nepodložená a musí byť odmietnutá v súlade s článkom 35 ods. 3 a ods. 4 Dohovoru.
Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD JEDNOMYSEĽNE:
vyhlasuje
sťažnosť za neprijateľnú.
Vyhotovené v anglickom jazyku a písomne oznámené 2. decembra 2021.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).