Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Výška náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých osôb v kontexte recenznej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky

Na otázku výšky náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých osôb autori nazerajú najmä prostredníctvom skúmania relevantnej judikatúry. Zároveň poukazujú na názory uznávaných doktrinálnych odborníkov, či na zahraničnú právnu úpravu, ktorá môže byt zdrojom inšpirácie pre možné novely právnych predpisov v tejto oblasti.

The authors look at the question ot the amount ot compensation tor non-pecuniary damage to the survivors mainly by examining the relevant case law. At the same time, they also refer to the opinions ot recognised doctrinal experts or to foreign legislation, which may be a source ot inspiration tor possible amendments to legislation in this area.

ALI, D. – SÁSIK, M.: Výška náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých osôb v kontexte recentnej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky; Justičná revue, 75, 2023, č. 12, s.1465 – 1478.

Kľúčové slová: nemajetková ujma, výška náhrady nemajetkovej ujmy, civilnoprávne súdnictvo, ústavný súd, pozostalí.

Key words: non-pecuniary damage, amount of compensation for non-pecuniary damage, civil justice, constitutional court, bereaved relatives.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník (nový), ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.


Úvod
Problematika priznávania náhrady nemajetkovej ujmy v kontexte právneho poriadku Slovenskej republiky je medzi právnickou verejnosťou dlhodobo diskutovanou témou. L. Tichý charakterizuje nemajetkovú ujmu, ako
"škodu, u ktorej je z povahy veci vylúčená náhrada, ktorá by znamenala uvedenie do predošlého stavu."
1)
Podobnú definíciu ponúka aj S. Lindenbergh, ktorý nemajetkovú ujmu opisuje ako
"ujmu, ktorá vznikla poškodením statkov alebo záujmov, ktoré samy osebe nemajú ekonomickú cenu alebo hodnotu vo finančnom vyjadrení na finančnom trhu.
2)
K definovaniu nemajetkovej ujmy sa okrem právnej doktríny krajín Európskej únie vyjadroval v minulosti už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "NS SR"), ktorý ju obšírne vymedzil takto:
"Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. [...] Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou osobou"
3)
Tento príspevok bude podrobnejšie venovaný náhrade nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí. Najčastejším dôvodom vzniku nemajetkovej ujmy pozostalých blízkych osôb sú tragické dopravné nehody. Platná slovenská právna úprava v tejto oblasti je veľmi úzka a jej výklad a aplikácia sú pomerne problematické. Podľa J. Mandelíka, najproblematickejšie miesta tejto právnej úpravy sú (i) neexistencia zákonom upravených kritérií pre stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, (ii) chýbajúca systematická úprava odškodňovania či už materiálnej alebo nemateriálnej ujmy, (iii) nejasná transpozícia ustanovení úniového práva (5 motorových smerníc EÚ) do zákona č. 381/2001 Z. z.(zákon o PZP) a (iv) vývoj rozhodovacej činnosti SDEÚ, ktorý podáva záväzný výklad úniového práva (v tomto prípade motorových smerníc EÚ).
4)
Vzhľadom na pomerne úzku právnu úpravu, ako aj na jej problematickú aplikáciu pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy, najmä pri jej náhrade u sekundárnych obetí, sa v rozhodovacej činnosti súdnych inštancií môžeme naprieč časovým horizontom stretnúť s pomerne vysokými rozdielmi výšky priznanej nemajetkovej ujmy v podobných skutkových stavoch. Vývoju výšky priznanej nemajetkovej ujmy je podrobnejšie venovaná kapitola 2 tohto príspevku.
Veľmi dôležitou úvahou v prípade problematiky právnej úpravy náhrady nemajetkovej ujmy sú možné budúce novelizácie právneho poriadku v tejto oblasti. Hoci na konkrétne zmeny v tejto oblasti neexistuje u odborníkov jednotný názor, v poslednej časti tohto príspevku budú ponúknuté pohľady niektorých z nich.
1 PRÁVNA ÚPRAVA NEMAJETKOVEJ UJMY V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY
V úvode sme načrtli pomerne úzku a problematickú slovenskú právnu úpravu v oblasti náhrady nemajetkovej ujmy. V Občianskom zákonníku sa pojem nemajetková ujma nachádza v troch ustanoveniach. Ide konkrétne o ust. § 13 ods. 2, ktorý pojednáva o porušení osobnostných práv fyzickej osoby, ust. § 442 ods. 2, spomínaný v súvislosti s trestným činom korupcie, a ust. § 443a ods. 1, ktorý upravuje práva vyplývajúce z duševného vlastníctva.
5)
Hoci nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je výslovne upravený v ust. § 13 Občianskeho zákonníka, zákon neponúka žiadne limitácie výšky nároku náhrady nemajetkovej ujmy u pozostalých osôb.
6)
Občiansky zákonník explicitne neobsahuje právnu úpravu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená pozostalým blízkym osobám v prípade smrti primárnej obete v dôsledku protiprávneho konania. Preto nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých osôb súdy vo svojej judikatúre subsumovali práve pod ustanovenia o ochrane osobnosti.
7)
Súdy viackrát judikovali to, že náhrada nemajetkovej ujmy, v dôsledku smrti primárnej obete na následky dopravnej nehody spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
8)
Predmetné závery inkorporoval do svojej rozhodovacej činnosti aj NS SR.
9)
V tomto rozhodnutí poskytol NS SR odpoveď na dovtedy často kladenú otázku a to konkrétne, či v prípade usmrtenia primárnej obete v dôsledku dopravnej nehody je poisťovňa pasívne vecne legitimovaným subjektom. Slovenské súdnictvo týmto definitívne inkorporovalo do svojej rozhodovacej praxe staršie rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len "SDEÚ") vo veci "Haasová"
10)
, kde sa samotný SDEÚ vyslovil, že poisťovne sú v týchto prípadoch pasívne legitimované.
K inkorporovaniu faktu o pasívnej legitimácii poisťovní v konaniach o náhrade nemajetkovej ujmy pozostalým v dôsledku smrti primárnej obete pri dopravnej nehode prispel svojím skorším rozhodnutím aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ÚS SR").
11)
V predmetnom uznesení ÚS SR sa súd priklonil k záverom okresného a krajského súdu, keď nepovažoval ich závery o subsumovaní "nemajetkovej
ujmy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti pod pojem "škoda' podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení...
" za svojvoľné a protiústavné.
12)
Aj vzhľadom na toto uznesenie ÚS SR sa NS SR priklonil k nami už uvedenému záveru o pasívnej legitimácií poisťovní v týchto konaniach.
1.1 Zákonné kritériá určenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy
Právna úprava ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje v normatívnom texte kvantitatívne kritériá, ktoré majú byť smerodajné pri určovaní výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Toto ustanovenie uvádza dve základné kritériá, na ktoré má súd pri rozhodovaní prihliadať. Sú to (i) závažnosť vzniknutej ujmy a (ii) okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Niektoré rozhodnutia slovenských súdov využívajú práve doslovný výklad predmetného ustanovenia a tieto dve kritériá považujú za jediné, ktorými sa súd má a zároveň môže pri rozhodovaní spravovať.
13)
V tejto súvislosti môžeme poukázať napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
14)
, kde súd konštatoval, že: "V
súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím je potrebné zdôrazniť, že v zásade jedinými kritériami, ktorými sa súd musí pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy spravovať, sú závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo".
15)
2 ROZHODOVACIA PRAX SÚDOV PRI NÁHRADE NEMAJETKOVEJ UJMY POZOSTALÝM OSOBÁM
Základom potrebným pre vyznanie sa v problematike, ktorou sa zaoberá tento text, je poznanie a správne pochopenie rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky. Ako na najstarší rozsudok jurisprudencia odkazuje na
uznesenie Krajského súdu v Košiciach 1Co/201/2005 z 13.10.2005.
16)
V spomínanom rozhodnutí súd vyjadril názor spočívajúci v interpretácii § 11 a nasl. OZ tak, že pod toto ustanovenie subsumoval nárok pozostalej osoby z dôvodu usmrtenia primárnej obete. V prípade smrti primárnej obete môže nastať po splnení istej intenzity a vážnosti stav u pozostalej osoby, ktorý narúša jej základné právo na súkromie, ako ho definuje čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
17)
.
V právnej úprave Slovenskej republiky nie je výška náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú môžu súdy priznávať, zákonom nijak obmedzovaná. V. Trojčáková k tejto veci uvádza, že:
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).