ZR LVII/2019 (36/2016) – STANOVISKO

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2016, s. 4 – 9.

správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. apríla 2016, sp. zn. Snj 39/2014, k zjednoteniu výkladu v otázke kompetenčného sporu (§ 8a O. s. p.) medzi Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a súdmi na prejednanie a rozhodnutie sporu o uspokojenie dlhu poručiteľa voči dedičovi:

Ak zdravotná poisťovňa, resp. postupník (§ 85g ods.1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) uplatňuje nárok na uhradenie dlhu poručiteľa na poistnom [§ 85g ods.2 písm. a) a b) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] a návrhom sa jeho splnenia domáha voči dedičovi, na rozhodnutie o takom návrhu je daná právomoc súdu v konaní podľa prvej až štvrtej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Súd sa v konaní o takom návrhu musí vysporiadať s otázkou, či návrhom uplatnený dlh poručiteľa je vymáhateľný, teda či voči nemu bol vydaný právoplatný výkaz nedoplatkov [§ 17a ods. 5 a 10 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov] alebo právoplatný platobný výmer (§ 77a ods. 8, § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“) podal predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky návrh na prijatie stanoviska k zjednoteniu výkladu v spore o právomoc medzi Úradom a súdmi v prípadoch dlžného poistného na zdravotné poistenie, ak jeho platiteľ zomrel.

Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov navrhol správnemu kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby zaujalo stanovisko k zjednoteniu výkladu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy na návrh Všeobecnej zdravotnej poisťovne v uznesení z 15. apríla 2009, sp. zn. 1Rks/7/2009 rozhodol, že prejednanie a rozhodnutie veci – o návrhu na vydanie platobného rozkazu a splnenie poručiteľovho dlhu na poistnom na zdravotné poistenie – patrí do právomoci Okresného súdu Trenčín. Najvyšší súd v ňom vyslovil názor, že „právny vzťah, obsahom ktorého je nárok (právo navrhovateľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s.) na úhradu dlhu poručiteľa voči jeho dedičovi je súkromnoprávnym (občianskoprávnym)vzťahom. Smrťou poručiteľa zanikol jeho verejnoprávny vzťah zo zdravotného poistenia, teda vzťah medzi poručiteľom a poisťovňou. Smrť poistenca (poručiteľa) je právna skutočnosť, ktorá má za následok v zmysle § 460 v súvislosti s § 470 ods.1 Občianskeho zákonníka vznik povinnosti dedičov uhradiť dlhy poručiteľa. Táto povinnosť je obsahom právneho vzťahu medzi veriteľom a dedičom, ktorý vznikol v dôsledku dlhu a uvedenej právnej skutočnosti, t.j. dedenia a tento vzťah má súkromnoprávnu (občianskoprávnu) povahu. O verejnoprávny vzťah by v danom prípade mohlo ísť len vtedy, ak by