Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

ZR VIII/2019 (34/2016) ROZHODNUTIE (Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/9/2014 z 12. 10. 2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 3/2016, s. 64 – 69.

I. Osobitná právna úprava začatia konkurzného konania nebráni tomu, aby konkurzný súd preskúmal formálnu a materiálnu správnosť listín priložených k návrhu, vrátane exekučného titulu, ktoré sú jeho obligatórnou náležitosťou.

II. Vyhlásenie konkurzu predstavuje „rozhodnutie vo veci“, preto konkurzný súd v každom štádiu konania musí skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa.

III. Ak navrhovateľ ako veriteľ nepreukáže pohľadávku, ktorú uvádza v návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi spôsobom stanoveným v ust. § 12 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), potom konkurzný súd za primeranej aplikácie ust. § 196 ZoKR návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne, pretože navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

(Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR/9/2014 z 12. 10. 2015).


Z odôvodnenia:

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „konkurzný súd“) uznesením č. k. 1K/59/2014-47 z 20. júla 2015 zamietol návrh navrhovateľa (veriteľa) na vyhlásenie konkurzu podaný proti dlžníkovi I. B., nar. X., J. (ďalej len „dlžník“).

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ preukazoval oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri R. a. s. B. sp. zn. II-A/0412/0003 z 9. augusta 2013, ktoré sa stalo právoplatné 31. októbra 2013 a vykonateľné 21. novembra 2013. Ako ďalšieho veriteľa označil Obec T. Konkurzný súd vyzval navrhovateľa, aby predložil zmluvu o úvere č. 3259089290 spolu s obchodnými podmienkami pre úver a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorá bola uzavretá dňa 22. apríla 2009 medzi P. a. s. a dlžníkom. Z predložených dokladov konkurzný súd zistil, že rozhodcovská doložka podľa bodu 10.2.2. všeobecných obchodných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Konkurzný súd konštatoval, že uvedená podmienka nebola so spotrebiteľom (dlžníkom) individuálne dohodnutá, pretože bola zaradená do všeobecných obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy a dlžník nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej zmluvy, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Podľa názoru konkurzného súdu ide o vnútenú podmienku, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym úkonom.

Na tejto skutočnosti nemení nič ani čl. 10.2.3. všeobecných obchodných podmienok, ktorý formálne umožnil dlžníkovi rozhodcovskú doložku neprijať, pretože na neprijatie rozhodcovskej doložky sa vyžadoval ďalší písomný úkon od spotrebiteľa, čo súd považoval za ustanovenie zvyšujúce nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Táto nerovnováha má za následok procesnú nevýhodu jedného z účastníkov konania, v tomto prípade dlžníka. Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok týkajúce sa rozhodcovskej doložky preto vyvolávajú hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a v konečnom dôsledku ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Z týchto dôvodov rozhodcovský rozsudok, od ktorého navrhovateľ v danom prípade odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie je vykonateľným exekučným titulom. Na základe týchto skutočností prišiel konkurzný súd k záveru, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu legitimáciu, a preto návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie v lehote stanovenej v § 204 O. s. p., v ktorom navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhlási konkurz na majetok dlžníka, alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil konkurznému súdu na ďalšie konanie.

V odvolaní navrhovateľ nesúhlasí s právnymi závermi konkurzného súdu. Poukazuje predovšetkým na to, že konkurzný súd uznesením č. k. 1K/59/2014 začal konkurzné konanie a týmto uznesením je viazaný. Z tohto uznesenia vyplýva, že sú splnené podmienky na začatie konkurzného konania a nemôže o tom rozhodovať znovu. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) vymedzuje, v ktorých prípadoch môže konkurzný súd konanie zastaviť. Podľa názoru navrhovateľa konkurzný súd rozhodol svojvoľne, pretože zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, čo ZoKR neumožňuje, pričom preskúmaval podmienky na začatie konania, čo po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania nie je oprávnený. Poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 2CoKR/174/2014-63, v ktorom Krajský súd v Bratislave potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. V tomto rozhodnutí sa konštatu

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).