Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Kapitálový podvod
V článku sa autori zameriavajú na analýzu kapitálového podvodu, ktorému je v slovenskej literatúre venovaný minimálny priestor, aj keď škody ním spôsobené sa pohybujú až v miliónoch eur. Ako kazuistika boli vybrané prípady s medzinárodným dosahom, ktoré sú analyzované z historickej a medzinárodnej perspektívy. Trestný čin kapitálového podvodu je ďalej analyzovaný z pohľadu § 224 Trestného zákona a súvisiacich právnych noriem. Záverom autori konštatujú, že táto forma kriminality bola po nadmernej aktivite nebankových subjektov po roku 2000 minimalizovaná z dôvodu sprísnených regulácii finančného trhu.
In this article, the authors focus on the analysis of capital fraud, which has received minimal amount of attention in Slovak literature, although its fulfilment can result in potential losses reaching millions or even billions. Therefore, the authors dedicate their research to specific case studies, which they assess from historical and international perspective including cases, which have drawn international attention. Furthermore, the authors analyse the merits of capital fraud according to § 224 Criminal code and related legal norms. They conclude, that after the period of criminal activities of numerous non-bank subjects from the period after 2000, the given criminality has been minimized as a result of new and stricter legal norms regulating financial markets in Slovak Republic.1)
ŠANTA, J. – ŠANTA, I.: Kapitálový podvod; Justičná revue, 75, 2023, č. 10, s. 1118 – 1134.
Kľúčové slová: kapitálový podvod, cenné papiere, finančný trh, prospekt, nepravdivé údaje, škoda.
Key words: capital fraud, securities, financial market, prospect, wrong information, damage.
Právne predpisy: Trestný zákon, zákon č. 566/2001 Z. z. v platnom znení o cenných papieroch, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1129 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu a o zrušení smernice 2003/71/ES.
Úvod
Obdobie okolo roku 2000 je v Slovenskej republike všeobecne známe ako obdobie pôsobenia desiatok tzv. nebankových subjektov, z ktorých asi v 30 prípadoch bola vyvodená trestná zodpovednosť najmä ich konateľov. Ako najznámejšie príklady možno uviesť také nebankové subjekty ako Unifa Invest Košice, BMG, Horizont Košice, Drukos Banská Bystrica, Nick Finance Košice, Shakti Invest Žilina, Goldfin Invest Bratislava, JP Seven El Bratislava, Bono Košice, Tatrainvest Stará Ľubovňa, Corrax Bratislava, VD Comt Košice, V Finance - záložňa Michalovce, Nero Košice, F.A.R.O. Košice, Móda Raj Košice, Sun, Sporoinvest, AGW Košice a mnohé ďalšie. Okrem iných zistení, pre činnosť týchto nebankových subjektov bola typická participácia mnohých mediálnych a reklamných subjektov na masívnej reklame, ktorá denne pôsobila na verejnú mienku, a tým aj na obrovské sumy vkladov občanov do týchto a ďalších nebankových subjektov. A práve aj v klamlivej reklame spočívala táto trestná činnosť podvodného charakteru. Takouto masívnou reklamou získali nebankové subjekty finančné prostriedky od státisícov poškodených, ktorým sľubovali 30- až 40- i viac percentné ročné zhodnotenie, k čomu však došlo len u niektorých málo investujúcich, ktorí svoje úspory do týchto nebankových subjektov investovali ako prví.
V dôsledku takejto činnosti nebankových subjektov viac než dvestotisíc klientov vložilo do týchto spoločností vyše 22 miliárd pôvodných korún (viac ako 730 mil. EUR). Najväčšie nebankové subjekty Horizont a BMG Košice počas šiestich rokov činnosti sľubovali ročný úrok najmenej 35 percent, v dôsledku čoho viac ako 170 tisíc osôb do tohto nebankového subjektu vložilo sumu 16,8 miliardy korún (558 mil. EUR).
Už z týchto stručných úvodných konštatovaní je zrejmé, že predmetná trestná činnosť, pôvodne kvalifikovaná ako trestný čin podvodu, v súčasnosti ako trestný čin kapitálového podvodu, je vysoko nebezpečná najmä preto, že môže spôsobiť škodlivý následok vo výške stoviek miliónov eur až u státisícov poškodených.
V naznačených súvislostiach je potrebné úvodom tiež uviesť, že obdobná trestná činnosť podvodného charakteru, ako to bolo naznačené u tzv. nebankových subjektov, už v Slovenskej republike v zásade nie je evidovaná. Ďalej uvádzané trestné veci v oblasti kapitálových podvodov v zahraničí, najmä v USA však ukazujú, že tieto sú páchané už oveľa sofistikovanejším a nebezpečnejším spôsobom, so vznikom až niekoľkomiliardových škôd, preto je nevyhnutné venovať tejto trestnej činnosti adekvátnu pozornosť.
Z uvedeného dôvodu sa tento príspevok sústreďuje na právnu analýzu kapitálového podvodu podľa § 224 Trestného zákona, na jeho historické súvislosti, ako aj na súčasné trendy páchania tejto trestnej činnosti.
1 Historické aspekty trestného činu kapitálového podvodu
Podvod, v širšom kontexte, vo väčšine prípadov s ekonomickou motiváciou, je možné datovať až do antických čias histórie ľudstva. Prvé historické zmienky o podvode možno nájsť už u známeho filozofa Aristotela v diele Aténska Politeia, v ktorom Aristoteles komentuje proces prijatia súboru zákonov, zameraného na oslobodenie obyvateľstva od dlhov, nazývaného Seisachteia, v rámci ktorého niektorí občania dané konanie označovali ako podvodné. Záznamy o podvodoch sa objavujú v šiestom storočí p. n. l. aj v starovekom Egypte, kedy boli dane vyberané formou nútenej práce alebo rôznych obchodovaných tovarov. Problém spočíval v konaní vyberačov daní, v rámci ktorého títo často úmyselne nepresne stanovovali požadované množstvá obilia, nadmerné vybrané množstvá následne predávali, z čoho im vznikal ekonomický zisk.
O niečo komplikovanejšia forma podvodu, ponímaného už sčasti ako investičný podvod, súvisiaci s morským právom, bol historicky zaznamenaný v roku 300 p.n.l., kedy obchodník Hegestratos evidoval dlh krytý loďou, určený predovšetkým na opravy počas platby, ktorý mal byť aj s úrokmi splatený po doručení tovaru, v tomto prípade kukurice.
2)
V rámci svojho podvodného jednania sa Hegestratos pokúsil prázdnu loď potopiť, peniaze si nechať a kukuricu následne predať, avšak tento jeho plán zlyhal, pretože pri pokuse bol prichytený posádkou lode a počas snahy uniknúť jej, sa utopil. V neskorších historických obdobiach sa možno stretnúť s rôznymi formami podvodu, ovplyvňujúcimi prevažne obchodné aktivity, pričom medzi najznámejšie z nich patrí najmä miešanie menej cenných kovov do zlatých a strieborných mincí.
3)
V súvislosti s rozvojom globálneho obchodu, ako aj ekonomickým a technologickým pokrokom umožňujúcim investovanie, je možné - ako historicky prvý podrobne zdokumentovaný príklad (s ohľadom na súčasnú teóriu a prax) investičného, resp. podľa definície slovenského Trestného zákona, kapitálového podvodu - definovať tzv. Juhomorskú bublinu z roku 1720. Ako napovedá samotný názov, kľúčovým aktérom bubliny bola Juhomorská obchodná spoločnosť, založená v roku 1711 ako akciová spoločnosť, primárne na účely vysporiadania sa s neustále narastajúcim štátnym dlhom anglického kráľovstva, z dôvodu potreby paralelného financovania vojny o španielske dedičstvo (1710 - 1714) a Veľkej severnej vojny (1700 - 1721). Aj keď išlo o de iure podnikateľskú entitu pôsobiacu v súkromnom sektore, de facto bola spoločnosť závislá od partnerstva s vládou, ktorej dlh v roku 1711 dosiahol 9 miliónov libier, čo by v prepočte predstavovalo približne 1,75 miliardy súčasných libier.Zakladateľ spoločnosti John Blunt a minister financií Robert Harley uzavreli dohodu, na základe ktorej bol odkúpený zmieňovaný vládny dlh v hodnote 9 miliónov libier a vláda tak získala podiel v rovnakej hodnote, podmienený každoročnou platbou v hodnote 6 % úroku. V dôsledku tejto transakcie následne veritelia získali akcie v Juhomorskej spoločnosti s prísľubom platby 6 % ročného úroku, čím bol vládny dlh považovaný za efektívne skonsolidovaný.
4)
Ako protihodnotu za poskytnutie týchto služieb bolo Juhomorskej spoločnosti udelené exkluzívne právo obchodovať v oblasti Latinskej Ameriky, čo bolo v kontexte expandujúceho zahraničného obchodu, zvyšujúcej sa ekonomickej špecializácie a rastúceho (nielen ekonomického) vplyvu spoločností, ako napr. Britská Východoindická spoločnosť alebo Holandská Východoindická spoločnosť, vnímané ako jedna z najperspektívnejších investičných príležitostí.
5)
Cena akcií sa až do roku 1720 relatívne stabilne držala na hodnote okolo 100 libier, pričom špekulácie vytlačili cenu zo 128 libier v januári na 175 vo februári, 330 v marci a 550 v máji. Okrem dobovej percepcie investičnej príležitosti je potrebné zdôrazniť, že na účel čo najväčšieho zvýšenia ceny akcií bola vedená informačná kampaň, v rámci ktorej boli medzi potenciálnymi investormi šírené polo, alebo úplne nepravdivé informácie o tom, aký výnosný je obchod v oblasti Latinskej Ameriky, čo naplňuje súčasnú skutkovú podstatu trestného činu kapitálového podvodu definovaného slovenskou legislatívou. Podľa viacerých ekonomických historikov na zmieňovanej kampani participovali aj viacerí politici, ktorí držali akcie Juhomorskej spoločnosti a boli preto zainteresovaní na predaji akcií na sekundárnom trhu za čo najvyššiu cenu. Diskutabilná je praktika finančného inžinierstva, umožňujúca ešte väčšiemu množstvu investorov nakúpiť akcie; tá spočívala v akontáciíi ba 20 % (v posledných mesiacoch dokonca iba 10 %), pričom Juhomorská spoločnosť poskytovala na účel platby akontácie dlhy kryté svojimi akciami, čím nákupné tlaky más nových investorov spôsobili ešte intenzívnejší cenový rast. V synchronizácii so zmieňovanou schémou boli uplatňované aj forwardové kontrakty s budúcimi cenami značne prevyšujúcimi reálne očakávania.
Za jednu z hlavných príčin tejto investičnej horúčky je okrem zmieňovanej cielenej propagačnej kampane možné považovať aj ňou podmienený masový psychologický fenomén, v odborných kruhoch označovaný ako FOMO (Fear of Missing Out), ktorý je spojený s de facto každou ekonomickou bublinou a v synchronizácii so sofistikovaným marketingom je pri kapitálových podvodoch využívaný na pritiahnutie čo najväčšieho množstva ľudí. Daný jav, objavujúci sa nielen pri finančných rozhodnutiach, v doslovnom preklade "strach z premeškania" označuje tendenciu investora alokovať svoj kapitál do investície primárne na základe toho, že tak pred ním učinilo množstvo ľudí. V dôsledku masového správania podmieneného evolučnými mechanizmami, formujúcimi sa desiatky tisíc rokov, vzniká u investora klamlivá domnienka, že investícia musí byť mimoriadne výnosnou, keďže sa pre ňu rozhodlo množstvo ľudí a ide tak o jedinečnú príležitosť, ktorá sa nesmie premeškať. Praktiky vyššie uvedenej informačnej kampane, finančného inžinierstva a následný cenový rast je preto možné považovať za vzájomne prepojené a umocňujúce cyklické javy fungujúce do augusta 1720, kedy cena akcie Jumorskej spoločnosti dosiahla cenu rekordných 1 000 libier a hodnota spoločnosti, podľa dobových odhadov, dosiahla dvojnásobok všetkej pôdy vo Veľkej Británii. Mimoriadny úspech Juhomorskej spoločnosti motivoval aj iných podnikateľov k zakladaniu podobných akciových spoločností s cieľom rýchleho zbohatnutia, pričom vo väčšine prípadov boli na čo najrýchlejšie zvýšenie ceny akcií využívané podobné praktiky ako v prípade tejto spoločnosti.
6)
Za menej ako pol roka odpísali akcie Juhomorskej spoločnosti viac ako 85 % zo svojej trhovej hodnoty, pričom za primárny spúšťač vlny masovej paniky možno považovať správy o tom, že obchodné aktivity spoločnosti prebiehali iba vo výrazne obmedzenom rozsahu, čo v praxi znamenalo, že neboli generované takmer žiadne zisky. V rovnakom čase (august 1720) nastal aj prvý termín splátok pre investorov kupujúcich akcie s iba 20-percentnou akontáciou, splatenou dlhom krytým samotnými akciami, čo v dôsledku absencie likvidity vyústilo v masové predaje drasticky tlačiace cenu smerom dole.
Medzi notoricky známe kapitálové podvody neskoršieho obdobia i súčasnosti patrí tzv. Ponziho schéma, nesúca názov odvodený od priezviska svojho protagonistu, Charlesa Ponziho, považovaného zrejme za historicky najznámejšieho podvodníka. Vo viacerých zdrojoch je možné sa stretnúť s mylnou domnienkou, že Ch. Ponzi bol zakladateľom zmieňovanej schémy, avšak presne datovať vznik a využitie danej problematiky je relatívne problematické.
Prvé z dokumentované prípady klasických kapitálových podvodov siahajú do 70. rokov 19. storočia, kedy napr. Sarah Howe sľubovala ženám 8-percentý mesačný výnos z investície, vyplácaný iba čiastočne z nových vkladov, pričom po naakumulovaní 500 000 dolárov (viac ako 14 miliónov dolárov pri dnešnej hodnote) od viac ako 1 200 žien s peniazmi ušla.
7)
Za nemenej zaujímavý možno považovať podvod americkej spoločnosti Grant & Ward z 80. rokov 19. storočia, v ktorom bol dokonca zapojený aj syn vtedajšieho prezidenta USA, Ulysses S. "Buck" Grant Jr. Práve jeho prítomnosť v spoločnosti bola využitá ako premyslený marketingový ťah, pričom jeho partner Charles Ward od investorov vylákal približne 9 miliónov dolárov na základe prísľubu 10-percentného zhodnotenia investície mesačne a zámerne klamlivých in
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 10/2023
