Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Najčastejšie pochybenia policajtov v kontexte drogovej trestnej činnosti a aktuálne problémy aplikačnej praxe

V článku autor reflektuje na najčastejšie pochybenia policajtov „prvého kontaktu“, policajtov v postavení orgánu činného v trestnom konaní a operatívnych pracovníkov vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti, pričom hĺbavo analyzuje relevantné právne aspekty imanentné právnej úprave z hľadiska de lege lata a poukazuje na jej značné nedostatky identifikované aplikačnou praxou, ktoré následne podrobuje kritike, vyjadruje k nim svoje subjektívne právne názory a ponúka návrhy de lege ferenda.

In this article, its author reflects on the most common mistakes of the “first contact“ police, police officers in the position of a criminal body and operatives in relation to drug activity, while thoroughly analysing the relevant legal aspects of immanent legal regulation from the point of view of de lege lata and points to its significant short comings identified by application practice, which subsequently subjects itself to criticism, expresses its subjective legal opinions and offers a proposal de lege ferenda.

MARR, S.: Najčastejšie pochybenia policajtov v kontexte drogovej trestnej činnosti a aktuálne problémy aplikačnej praxe; Justičná revue, 74, 2022, č. 6-7, s. 796 – 808.

Kľúčové slová: drogová trestná činnosť, najčastejšie pochybenia policajtov, vybrané problémy aplikačnej praxe.

Key words: drug crime, the most commonmistakes made by police officers, selected problems of application practice.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 301/ 2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

Úvod
"K významovo nepochybne markantnej téme
"
1)
, ktorej odborná, ako aj laická verejnosť venuje zvýšenú pozornosť, nepopierateľne patrí problematika drogovej trestnej činnosti, o čom svedčí početná spisba uznávaných právnych autorít reflektujúcich na predmetnú problematiku, ako i množstvo projektov v gescii rôznych agentúr, ako napríklad APVV, VEGA, KEGA a podobne.
Je preto nesporné, že drogová trestná činnosť
"nie je terra incognita"
2)
. V platnej a účinnej legislatíve Slovenskej republiky však nemožno nájsť
expressis verbis
vymedzený pojem "droga", a to aj napriek tomu, že tento pojmový znak je zákonodarcom použitý v eminentnom hmotno-právnom predpise,
"konkrétne v zákonnom ustanovení § 135 TZ, ktorý vymedzuje prechovávanie drog pre vlastnú potrebu"
3)
. Uvedené možno preto označiť za jeden z mnoho, v anotácií tohto príspevku predznamenaných nedostatkov, ktorým budeme venovať svoju pozornosť v druhej časti tohto článku.
Zároveň obraciame svoju pozornosť smerom k dvom kategóriám policajtov, u ktorých aplikačná prax identifikovala postup
contra legem.
Inými slovami, na policajtov v postavení orgánu činného v trestnom konaní s poukazom najmä na ustanovenie § 10 ods. 7 písm. a) až písm. h) Trestného poriadku, ako aj s poukazom na odseky 8 a 9 už uvedeného ustanovenia av neposlednom rade na policajtov nemajúcich postavenie orgánu činného v trestnom konaní s akcentáciou policajtov "prvého kontaktu" vo vzťahu k nimi vykonávaným úkonom podľa osobitného právneho predpisu a ich "nepoužiteľnosti" v trestnom konaní, pričom na tomto mieste taktiež reflektujeme na pochybenia operatívnych pracovníkov, služobne zaradených spravidla v štruktúrach Okresných riaditeľstiev Policajného zboru.
V ďalšej časti analyzujeme medzerovitosť samotnej právnej úpravy, atotakvo vzťahu kabsentujúcemu terminologickému vymedzeniu elementárnej pojmológie, ako aj v samotnej klasifikácii omamných a psychotropných látok podľa príloh osobitného právneho predpisu a s tým
per analogiam
spojeným problémom aplikačnej praxe pri posudzovaní:
- pozmenených chemických vzorcov "drog", motivované cieľom ich "vylepšenia" tak, aby obsahovali dostatok tej-ktorej účinnej látky na vyvolanie "želaného" stavu, a zároveň nemohli byť označené za drogy nachádzajúce sa v taxatívnom výpočte zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch (ďalej len "zákon o OPL"), čo logicky súvisí so snahou vyhnúť sa trestnoprávnym konzekvenciám,
- doposiaľ nepoznaných cudzokrajných drog,
- novo vyvíjaných syntetických drog,
- pri určovaní množstva obvykle jednorazovej dávky,
- pri rozlíšení drogových trestných činov.
1 Najčastejšie pochybenia policajtov "prvého kontaktu"
Normotvorca implementovaním osobitných zmocňovacích inštitútov umožnil aj policajným orgánom nemajúcim postavenie orgánu činného v trestnom konaní pre potreby plnenia ich úloh vyplývajúcich zo zákonov upravujúcich ich postavenie (príkladmo možno spomenúť zákon o Policajnom zborea zákon o Vojenskej polícii) vykonávať niektoré úkony, pričom v praxi práve aplikovanie niektorých z nich nemožno považovať za konanie
lege artis
.
1.1 Paragraf 23 ods. 2 písm. b) zákona o Policajnom zbore
"Policajt je oprávnený vykonať prehliadku
dopravného prostriedku, vecí, batožiny a nákladu, ktoré sa v ňom prepravujú
, alebo elektronickú kontrolu vozidla prepojením kontrolovaného vozidla so zariadením určeným na kontrolu identifikačných údajov vozidla
pri pátraní po hľadanej alebo nezvestnej osobe, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných latkách, psychotropných látkach, jedoch, prekurzoroch,
jadrových alebo iných rádioaktívnych materiáloch, vysokorizikových chemických látkach a vysoko rizikových biologických agensoch a toxínoch
a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou
.
"
4)
Predmetné ustanovenie je potrebné v trestnoprávnom kontexte vykladať s prihliadnutím na ustanovenie § 119 ods. 2 Trestného poriadku, umožňujúceho zisťovať a následne zaisťovať dôkazy aj iným spôsobom než aplikáciou inštitútov primárneho kódexu procesnej povahy, čomu následne konvenuje ustanovenie § 92 Trestného poriadku.
Na druhej strane je eminentné rešpektovať zásadu
lex generalis non derogat lex specialis
. Špeciálnym zákonom bude, samozrejme, Trestný poriadok,
"ale len pokiaľ ide o konkrétne podozrenie zo spáchania skutku, ktorý je trestným činom, pričom tieto podozrenia musia byť aspoň v základných štruktúrach a črtách spojené s možnými zásahmi do základných práv a slobôd"
5)
. Pri drogovej trestnej činnosti možno na účely predmetnej parciálnej časti článku hovoriť o prehliadke dopravného prostriedku, ktorou sa nepochybne zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Zákonodarca pri tvorbe zákona o Policajnom zbore a tvorbe Trestného poriadku rešpektoval odlišné pokrytie spoločenských vzťahov. Je teda zrejmé, že samotné zákony sú odlišné čo do ich zamerania, pričom Trestný poriadok je špeciálnym predpisom pre procesnú oblasť trestného práva. Z uvedeného dôvodu je akýkoľvek, aj keď zákonne získaný dôkaz pomocou osobitného zákona, potrebné posudzovať pre jeho použitie v trestnom konaní s prihliadnutím na zásadu špeciality.
Zastávame názor a veríme, že v tomto smere nám dáza pravdu každý advokát a prokurátor z praxe, že policajné orgány túto zásadu nerešpektujú. Nie je nič neobvyklé, ako to konštatuje T. Timár, že polícia navádza
"... situačné modely vo vzťahu operatívno-pátracej činnosti k počiatočným podozreniam o prechovávaní omamných a psychotropných látok aj v rámci výkonu služobných činností poriadkových zložiek Policajného zboru"
6)
.
Prikláňame sa k názoru Timára, že je nevyhnutné obzvlášť precízne posúdiť otázku existencie podozrenia a rovnako tak aj otázku, či ním policajné orgány, spravidla hliadky obvodných oddelení, prípadne pohotovostných motorizovaných jednotiek disponovali v čase výkonu ich úkonov.
Už uvedená textácia rezultuje v záver, že akje relevantne sprítomnené konkrétne dôvodné podozrenie z trestnoprávne postihnuteľného konania, postup podľa osobitného zákona musí byť
a limine
vyňatý z akýchkoľvek úvah policajných orgánov. V tomto smere si dovoľujeme poukázať na súvzťažnosť analyzovaného ustanovenia s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, z ktorého vyplýva, že "...
policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania"
7)
. Predmetné ustanovenia zakladajú záver o dôvodnosti vykonania
služobného zákroku, nie však služobnej činnosti, čo je eminentný rozdiel
aj vzhľadom na to, že uznávané súdne autority konštantne judikovali, že už len "bežná cestná kontrola", ktorú zákon nepozná a je často zneužívaná orgánmi polície alebo jej zákonný variant, je služobným zákrokom a nie služobnou činnosťou. Uvedené akcentujeme z dôvodu, že v radoch odbornej verejnosti sa objavili názory niektorých akademikov z policajného prostredia, že prehliadka dopravného prostriedku podľa zákona o Policajnom zboreje služobnou činnosťou policajta ajej vykonanie je možné na všetkých častiach a priestoroch dopravného prostriedku (čalúnenia, tapacíre a podobne), čo je priam signifikantným príkladom výkladu práva
ad absurdum,
a preto je ho potrebné
a limine
napadnúť náležiacou kritikou. Podľa nášho názoru je totiž neprípustné, aby si takýto názor osvojila aplikačná prax polície. Opačný scenár a jeho následky si vie totiž predstaviť každý čitateľ sám. Zároveň treba poznamenať, že už uvedeným spôsobom je neprípustné postupovať z takzvaných "preventívnych" dôvodov. Zastávame názor, že pri prehliadke podľa zákona o Policajnom zbore je prípustná iba vizuálna kontrola v primeranom čase bez prehliadky napríklad batožiny alebo detailného prehľadávania "útrob" dopravného prostriedku, nahrádzajúca príslušné tr
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).