Najčastejšie pochybenia policajtov v kontexte drogovej trestnej činnosti a aktuálne problémy aplikačnej praxe

"

Predmetné ustanovenie je potrebné v trestnoprávnom kontexte vykladať s prihliadnutím na ustanovenie § 119 ods. 2 Trestného poriadku, umožňujúceho zisťovať a následne zaisťovať dôkazy aj iným spôsobom než aplikáciou inštitútov primárneho kódexu procesnej povahy, čomu následne konvenuje ustanovenie § 92 Trestného poriadku.

Na druhej strane je eminentné rešpektovať zásadu . Špeciálnym zákonom bude, samozrejme, Trestný poriadok, . Pri drogovej trestnej činnosti možno na účely predmetnej parciálnej časti článku hovoriť o prehliadke dopravného prostriedku, ktorou sa nepochybne zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Zákonodarca pri tvorbe zákona o Policajnom zbore a tvorbe Trestného poriadku rešpektoval odlišné pokrytie spoločenských vzťahov. Je teda zrejmé, že samotné zákony sú odlišné čo do ich zamerania, pričom Trestný poriadok je špeciálnym predpisom pre procesnú oblasť trestného práva. Z uvedeného dôvodu je akýkoľvek, aj keď zákonne získaný dôkaz pomocou osobitného zákona, potrebné posudzovať pre jeho použitie v trestnom konaní s prihliadnutím na zásadu špeciality.

Zastávame názor a veríme, že v tomto smere nám dáza pravdu každý advokát a prokurátor z praxe, že policajné orgány túto zásadu nerešpektujú. Nie je nič neobvyklé, ako to konštatuje T. Timár, že polícia navádza .

Prikláňame sa k názoru Timára, že je nevyhnutné obzvlášť precízne posúdiť otázku existencie podozrenia a rovnako tak aj otázku, či ním policajné orgány, spravidla hliadky obvodných oddelení, prípadne pohotovostných motorizovaných jednotiek disponovali v čase výkonu ich úkonov.

Už uvedená textácia rezultuje v záver, že akje relevantne sprítomnené konkrétne dôvodné podozrenie z trestnoprávne postihnuteľného konania, postup podľa osobitného zákona musí byť vyňatý z akýchkoľvek úvah policajných orgánov. V tomto smere si dovoľujeme poukázať na súvzťažnosť analyzovaného ustanovenia s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, z ktorého vyplýva, že "... . Predmetné ustanovenia zakladajú záver o dôvodnosti vykonania aj vzhľadom na to, že uznávané súdne autority konštantne judikovali, že už len "bežná cestná kontrola", ktorú zákon nepozná a je často zneužívaná orgánmi polície alebo jej zákonný variant, je služobným zákrokom a nie služobnou činnosťou. Uvedené akcentujeme z dôvodu, že v radoch odbornej verejnosti sa objavili názory niektorých akademikov z policajného prostredia, že prehliadka dopravného prostriedku podľa zákona o Policajnom zboreje služobnou činnosťou policajta ajej vykonanie je možné na všetkých častiach a priestoroch dopravného prostriedku (čalúnenia, tapacíre a podobne), čo je priam signifikantným príkladom výkladu práva a preto je ho potrebné napadnúť náležiacou kritikou. Podľa nášho názoru je totiž neprípustné, aby si takýto názor osvojila aplikačná prax polície. Opačný scenár a jeho následky si vie totiž predstaviť každý čitateľ sám. Zároveň treba poznamenať, že už uvedeným spôsobom je neprípustné postupovať z takzvaných "preventívnych" dôvodov. Zastávame názor, že pri prehliadke podľa zákona o Policajnom zbore je prípustná iba vizuálna kontrola v primeranom čase bez prehliadky napríklad batožiny alebo detailného prehľadávania "útrob" dopravného prostriedku, nahrádzajúca príslušné trestno-procesné inštitúty.

Postup obchádzania