Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

POTOCZKÁ a ADAMČO proti Slovenskej republike

rozsudok z 12. januára 2023 k sťažnosti č. 7286/16

 

Čl. 8 • Súkromný život • Korešpondencia • Súdny príkaz povoľujúci odpočúvanie v priebehu trestného konania bez odôvodnenia, čo nie je v súlade s vnútroštátnym právom Čl. 13 (+ čl. 8) • Neexistencia účinného prostriedku nápravy

V prípade Potoczká a Adamčo proti Slovenskej republike,

Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc ako komora v zložení:

Marko Bošnjak, predseda,
Krzysztof Wojtyczek,
Alena Poláčková,
Letif Hüseynov,
Gilberto Felici,
Erik Wennerström,
Raffaele Sabato, sudcovia,

a Renata Degener, tajomníčka sekcie,

berúc do úvahy:

sťažnosť (č. 7286/16) proti Slovenskej republike, podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) dvoma slovenskými štátnymi občanmi, pani Anitou Potoczkou (ďalej len „prvá sťažovateľka“) a pánom Branislavom Adamčom (ďalej len „druhý sťažovateľ“ – spolu „sťažovatelia“), 31. januára 2016;

rozhodnutie oznámiť sťažnosť vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“);

stanoviská strán;

po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2022,

vyhlasuje nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:

ÚVOD
1. Prípad sa týka odpočúvania realizovaného v roku 2004 v priebehu trestného konania týkajúceho sa druhého sťažovateľa, predmetom ktorého bola telekomunikačná prevádzka na mobilnej telefónnej stanici evidovanej na meno prvej sťažovateľky, ktorú ale podľa štátnych orgánov používal druhý sťažovateľ. Na odpočúvanie dal príkaz súd a bolo vykonané príslušnými policajnými zložkami.
2. Kľúčovým aspektom prípadu je príkaz na odpočúvanie, zapojenie vydávajúceho súdu a spravodlivosť následného konania pred ústavným súdom, pričom prípad vyvoláva otázky najmä podľa článku 35 ods. 1 (účinnosť a vyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy), článku 6 (kontradiktórnosť konania), článku 8 (súkromný život a korešpondencia) a článku 13 (účinný opravný prostriedok) Dohovoru.
3. V súvislosti s tvrdením sťažovateľov, že mobilnú telefónnu stanicu používala aj prvá sťažovateľka, sťažnosť zahŕňa aj otázku jej aktívnej legitimácie, najmä v súvislosti s námietkami podľa článkov 8 a 13 Dohovoru.
SKUTKOVÝ STAV
4. Sťažovatelia sa narodili v rokoch 1980 a 1978. Prvá sťažovateľka žije vo Veľkých Kapušanoch. Druhý sťažovateľ je vo výkone trestu odňatia slobody v Leopoldove. Sťažovatelia sú partnermi od roku 1999. V roku 2001 sa im narodil syn a v čase, v ktorom sa udalosti odohrali, žili spolu.
5. Sťažovateľov pred Súdom zastupoval pán M. Kuzma, advokát pôsobiaci v Košiciach. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.
6. Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť takto.
I. TRESTNÉ KONANIE
7. Dňa 11. mája 2004 bolo začaté trestné stíhanie proti trom alebo viacerým neznámym osobám pre podozrenie z vydierania vymáhaním peňazí výmenou za ochranu na východe Slovenska.
8. Dňa 27. mája 2004 v rámci už uvedeného konania Krajský súd v Bratislave vydal príkaz na odpočúvanie mobilnej telefónnej stanice.
9. Hoci kópia príkazu na odpočúvanie nebola Súdu predložená, v rozsahu, v akom to možno ustáliť, bol tento príkaz vydaný podľa § 88 Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb.
znení neskorších predpisov - ďalej len "TP z roku 1961") na základe žiadosti prokuratúry (ďalej len "prokurátor") 25. mája 2004 (žiadosť rovnako nebola Súdu predložená) a oprávňoval na odpočúvanie v období od 27. mája do 27. novembra 2004.
10. Podľa vyjadrenia sťažovateľov (založeného na preštudovaní spisu - pozri ďalej odsek 15), ktoré vláda nespochybnila, (i) v príkaze na odpočúvanie bolo uvedené, že predmetná telefónna linka bola evidovaná na meno prvej sťažovateľky, ale že ju používal druhý sťažovateľ, (ii) príkaz neobsahoval žiadne odôvodnenie okrem zmienky, že zo žiadosti prokurátora vyplýva, že zabezpečenie nevyhnutných dôkazov by bolo iným spôsobom neúčinné alebo nemožné, a (iii) písomné vyhotovenie príkazu na odpočúvanie v spise neobsahovalo oficiálnu pečiatku vydávajúceho súdu ani podpis vydávajúceho sudcu (iba napísané meno sudcu).
11. Dňa 26. októbra 2005 polícia vyhotovila úradný záznam do spisu, ktorý sa týkal realizácie príkazu na odpočúvanie (ďalej len "záznam v spise"), v ktorom sa uvádzalo, že (i) príkaz na odpočúvanie bol realizovaný počas celej doby jeho platnosti, (ii) v čase realizácie príkazu na odpočúvanie bola predmetná telefónna linka evidovaná na meno prvej sťažovateľky, ale využíval ju druhý sťažovateľ, (iii) boli vyhotovené doslovné prepisy ôsmich telefonických rozhovorov, ktoré sa uskutočnili v období od 9. júna do 21. septembra 2005, a (iv) zvukový záznam rozhovorov bol uložený na CD nosiči, ktorý bol súčasťou spisu. Je nesporné, že druhý sťažovateľ bol účastníkom týchto rozhovorov. Nebolo predložené žiadne tvrdenie, že ich účastníčkou bola prvá sťažovateľka, alebo, že sa jej týkali.
12. Dňa 28. decembra 2005 bolo proti druhému sťažovateľovi vznesené obvinenie z trestného činu vydierania spáchaného ako člen zločineckej skupiny. Obvinenie sa zakladalo, 
inter alia
, na informáciách získaných odpočúvaním a v dokumente obsahujúcom obvinenie sa uvádzal predmetný príkaz na odpočúvanie aj telefónna stanica.
13. Po skončení vyšetrovania v januári 2008 druhý sťažovateľ využil svoje právo preštudovať si vyšetrovací spis, ktorého súčasťou bola utajovaná príloha obsahujúca prepisy už uvedených telefonických hovorov. Strany sa nezhodujú v tom, či spis obsahoval rovnopis samotného príkazu na odpočúvanie.
14. Dňa 8. februára 2008 bola v tejto veci prvýkrát podaná obžaloba na Špeciálny súd, ktorá ale bola 24. júla 2008 týmto súdom odmietnutá z dôvodu rôznych procesných vád. Tieto vady sa netýkali príkazu na odpočúvanie. V dôsledku toho bola vec vrátená do štádia vyšetrovania.
15. Dňa 3. septembra 2013 druhý sťažovateľ opäť realizoval svoje právo preštudovať si vyšetrovací spis, v priebehu čoho mu bolo umožnené nahliadnuť do písomného vyhotovenia príkazu na odpočúvanie, ako je popísaný skôr v odsekoch 9 a nasl., avšak nebolo mu umožnené urobiť si z neho kópiu.
16. V reakcii nato sa sťažovatelia obrátili na ústavný súd s cieľom dosiahnuť ochranu svojich práv v súvislosti s príkazom na odpočúvanie. Toto konanie je zhrnuté ďalej (pozri ďalej uvedené odseky 20 - 28).
17. V liste z 15. októbra 2015, v reakcii na žiadosť druhého sťažovateľa, prokurátor potvrdil, že kópia príkazu na odpočúvanie nebola súčasťou materiálu, ktorý bol predložený v roku 2008 spolu s obžalobou Špeciálnemu súdu (pozri ďalej odsek 14) "nakoľko predmetný príkaz neobsahoval odôvodnenie, čo už v čase podávania obžaloby bolo považované za prekážku zákonnosti odposluchu. Z uvedeného dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní ani nežiadal vykonať žiadne prehrávanie zaznamenaných telefonických hovorov v predmetnej trestnej veci".
18. Dňa 13. februára 2016 však bola vo veci podaná nová obžaloba, o ktorej bol napokon príslušný konať Okresný súd Michalovce. Táto (druhá) obžaloba sa, okrem iných dôkazov, opierala o informácie získané realizáciou príkazu na odpočúvanie.
19. Dňa 12. apríla 2018 okresný súd zastavil konanie s odvolaním sa na právo druhého sťažovateľa podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru na prejednanie veci v primeranej lehote a s poukazom na dĺžku konania a dobu, ktorá uplynula od spáchania údajného skutku. Rozhodnutie neobsahovalo žiadne posúdenie vo vzťahu k príkazu na odpočúvanie.
II. KONANIE PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM
20. Dňa 31. októbra 2013 sťažovatelia podali v súvislosti s príkazom na odpočúvanie sťažnosť podľa článku 127 ústavy, identifikujúc krajský súd ako porušovateľa práv a namietajúc porušenie svojich práv podľa článku 6 ods. 1 a článku 8 (súkromný život) ústavy a ich ústavných ekvivalentov.
21. Sťažovatelia uviedli, že druhý sťažovateľ sa s príkazom oboznámil 3. septembra 2013 (pozri skôr uvedený odsek 15), a že prvá sťažovateľka sa dozvedela "o odpočúvaní svojej telefónnej stanice ..., ktorej bola majiteľkou a ktorú tiež používala", keď bola 20. septembra 2013 druhého sťažovateľa navštíviť vo väznici.
22. Sťažovatelia opísali príkaz na odpočúvanie tak, ako je uvedené skôr v odsekoch 9 a nasl., a sťažovali sa najmä na to, že v rozpore s požiadavkami zákona príkaz neobsahoval žiadne odôvodnenie, a že vzhľadom na absenciu požadovaných identifikačných znakov nebolo možné overiť, či bol vydaný sudcom spĺňajúcim požiadavky súdu zriadeného na základe zákona.
23. V priebehu preskúmavania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal a aj dostal vyjadrenie polície, datované 4. júna 2015, v ktorom táto poukázala, 
inter alia
, na to, že pri preštudovaní spisu v januári 2008 (pozri skôr uvedený odsek 13) sa druhý sťažovateľ oboznámil aj s utajovanou prílohou obsahujúcou materiál vyhotovený prostredníctvom odpočúvania. Okrem iných dokumentov polícia k vyjadreniu pripojila kópiu záznamu do spisu z 26. októbra 2005 (pozri skôr uvedený odsek 11).
24. Rozhodnutím z 23. júna 2015 ústavný súd sťažnosť odmietol.
25. Pokiaľ ide o účasť prvej sťažovateľky, uviedol, že podľa záznamu do spisu z 26. októbra 2005 v čase odpočúvania predmetnú telefónnu stanicu používal druhý sťažovateľ a že "prvá sťažovateľka ani len netvrdí, že by označenú mobilnú telefónnu stanicu používala ona". Preto bolo zrejmé, že nemohlo dôjsť k žiadnemu zásahu do práv prvej sťažovateľky.
26. Čo sa týka druhého sťažovateľa, ústavný súd uviedol, že k namietanému porušeniu došlo v štádiu prípravného konania v rámci trestného konania proti nemu, a že svoje práva vo vzťahu k nemu bude môcť uplatniť v štádiu konania pred súdom. V súlade s princípom subsidiarity teda ústavný súd nemal vo veci právomoc.
27. Nad rámec uvedeného sa ústavný súd odvolal na vyjadrenie polície (pozri skôr uvedený odsek 23), z ktorého podľa názoru súdu vyplývalo, že druhý sťažovateľ sa mohol v skutočnosti oboznámiť s príkazom na odpočúvanie už počas preštudovania vyšetrovacieho spisu v januári 2008, vzhľadom na čo mohla b
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).