Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Systém prameňov práva Európskej únie, upravujúci kontrolu pobytu cudzincov štátnymi orgánmi členských štátov

Autori sa v predkladanom článku zaoberajú systémom prameňov práva Európskej únie, ktoré upravujú kontrolu pobytu cudzincov na území členských štátov. Svoju pozornosť sústredili na formálne - sekundárne pramene, ktoré sú dominantné pri realizácii eliminácie nelegálnej medzinárodnej migrácie. Zároveň prezentované právne normy sú základnými prameňmi cudzineckého práva Európskej únie. Aplikáciou analyzovaných právnych noriem sa zdôrazňuje nezastupitelné miesto systému kontroly cudzincov na území Európskej únie v oblasti realizácie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
In this article authors elaborate a system of sources of European Union law which regulate the control of the residence of foreigners in the territory of the Member States. They focused their attention on formal - secondary sources, which are dominant in eliminating of illegal migration. Also, the presented legal standards are the basic sources of the European Union's foreign law. Application of analysed legal standards emphasizes the irreplaceable role of the system of check a foreigner's stay on the territory of the European Union in creation of the area of freedom, security and justice.
ĎORKO, J. - BALGA, J.: Systém prameňov práva Európskej únie, upravujúci kontrolu pobytu cudzincov štátnymi orgánmi členských štátov; Justičná revue, 72, 2020, č. 5, s. 668 - 680.

Úvod
Právne postavenie cudzincov zásadne podlieha vnútroštátnej právnej úprave toho štátu, v ktorom sa nachádzajú. V demokratickom štáte stanovený režim musí rešpektovať všeobecne platné zásady medzinárodného práva a záväzky štátu, ktoré vyplývajú z bilaterálnych medzinárodných dohôd, preto právny režim cudzincov nemôže byť rovnaký pre všetkých cudzincov, ktorí sa nachádzajú na území daného hostiteľského štátu pobytu.
1)
Cudzinecké právo ako každé právne odvetvie sa v kontinuite s migráciou osôb postupne vyvíjalo a formovalo od poskytovania a zabezpečovania minimálnych štandardov pre cudzincov až po súčasný systém práv a povinností, ktorými cudzinci disponujú na území štátu pobytu. Cudzinecké právo je úzko prepojené s realizáciou imigračnej politiky, vízovej politiky a azylovej politiky Európskej únie a jej právneho systému. Z uvedeného dôvodu Slovenská republika je povinná rešpektovať stanovené spoločné zásady pre oblasť cudzineckého režimu. Recentné slovenské cudzinecké právo, ako súčasť slovenského právneho systému, upravuje práva a povinnosti cudzincov, vyplývajúce z platných a účinných právnych noriem. Okrem iného, stanovuje podmienky vstupu a pobytu cudzincov na územie Slovenskej republiky, podmienky vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky, práva cudzincov v kontinuite so stanovenými povinnosťami a upravuje oprávnenia a pôsobnosť štátnych orgánov Slovenskej republiky v rámci realizácie a aplikácie cudzineckého režimu.
Postavenie cudzincov na území štátu pobytu je nevyhnutné limitovať prostredníctvom právnych vzťahov v zmysle právnych noriem.Vzhľadom na skôr uvedené konštatujeme, že právne normy upravujúce všeobecne zásady a štandardy postavenia a kontroly cudzincov na území Slovenskej republiky členíme na medzinárodné, európske a vnútroštátne.
2)
Kontrolu pobytu cudzincov chápeme ako systém činností štátnych orgánov a inštitúcií právneho, organizačného, evidenčného, informačného, finančného, operatívnehoa spravodajského charakteru, smerujúci k odhaľovaniu protiprávneho pobytu cudzincov na území štátu. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa sústredíme na právny charakter činnosti štátnych orgánov vykonávajúcich kontrolu pobytu cudzincov, ktorý je prezentovaný prameňmi práva Európskej únie (ďalej len "EÚ").
Právna úprava pobytu a kontroly cudzincov v Európskej únii
Pertraktovaná problematika úzko súvisí s budovaním priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa formuje od roku 1998 a jeho obsah sa menil v závislosti od požiadaviek, ktoré boli kladené jednotlivými politikami formujúcimi tento priestor. Z hľadiska právno-teoretického upravujú uvedený priestor materiálne a formálne pramene práva EÚ. Materiálne pramene predstavujú určitý kvalitatívny a kvantitatívny stav občianskej spoločnosti a sociálnu, kultúrnu, ekonomickú, informačnú, vzdelanostnú, morálnu, vedeckú a technickú úroveň európskej spoločnosti skladajúcej sa z občanov Európskej únie. Taktiež odzrkadľujú očakávania spoločnosti pri realizácii základných politík a funkcií EÚ jej inštitúciami. Uvedené je formulované predovšetkým v plánoch, programoch, správach, oznámeniach a záveroch z rokovaní inštitúcií EÚ.
Sekundárne právo EÚ, spravidla definované pojmami "odvodené právo" alebo "druhotné právo",
3)
explicitne tvoria normatívne právne akty kompetentných inštitúcií EÚ (Rady EÚ, Európskeho parlamentu a Európskej komisie) vo forme nariadení, smerníc, rozhodnutí, stanovísk a odporúčaní na účel výkonu právomocí EÚ.
Problematika pohybu a pobytu cudzincov v spoločnom priestore EÚ,
s ktorým je kontinuálne upravený mechanizmus kontroly cudzincov v rámci územia členského štátu,
je upravená v systéme sekundárneho práva EÚ vo forme
nariadení, smerníc, rozhodnutí a odporúčaní.
NARIADENIA
Nariadenie
má všeobecnú platnosť a je uplatnitelné voči ktorémukoľvek subjektu práva v rámci EÚ. Nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a bezprostredne uplatnitelné vo všetkých štátoch EÚ, z uvedených dôvodov nie je nutná jeho recepcia príslušnými legislatívnymi orgánmi členských štátov EÚ (ďalej len "členské štáty"). Z hľadiska hierarchie je nadradené ostatným právnym aktom EÚ. Právna norma vo forme nariadenia je spravidla prijímaná v oblastiach, kde sa nevyhnutne vyžaduje jednotná úprava, ako aj spoločné postupy v rámci celého priestoru EÚ na základe zásady
erga omnes.
Legislatívne orgány členských štátov nie sú oprávnené obsah účinného nariadenia implementovat do vnútroštátnej legislatívy. Každá osoba na území EÚ je oprávnená uplatňovať svoje právo upravené nariadením u príslušného štátneho orgánu, ktorý je povinný účinné nariadenie v požadovanej veci aplikovať.
Ak sú potrebné spoločné podmienky na vykonávanie právne záväzných aktov EÚ, tieto akty delegujú vykonávacie právomoci Európskej komisii, ktorá na základe uvedenej právomoci prijíma Vykonávacie nariadenia Komisie.
4)
Medzi
nariadenia
upravujúce predmetnú problematiku pohybu, pobytu a kontroly cudzincov začleňujeme nasledujúce právne normy.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2016/399 zo dňa 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice ("Kódex schengenských hraníc") v konsolidovanom znení
Kódex schengenských hraníc
5)
je určujúcim legislatívnym aktom upravujúcim problematiku
vstupu, pobytu a kontroly cudzincov v rámci územia EÚ
. Kódex schengenských hraníc ustanovuje zásady umožňujúce realizovať slobodu pohybu a zrušenie kontroly osôb na
vnútorných hraniciach EÚ
, keďže upravuje nástroje, pravidlá, spôsoby a techniky aplikácie efektívnej kontroly osôb prekračujúcich vonkajšie hranice a definuje podmienky na
vykonávanie kontroly osôb v rámci územia EÚ
.
V reakcii na zvýšené sekundárne migračné pohyby nelegálnych migrantov
6)
a zaznamenanú zvýšenú hrozbu terorizmu v roku 2016,
7)
predovšetkým s cieľom zaistenia slobodného pohybu osôb v schengenskom priestore, boli Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2017/458 zo dňa 15. marca 2017, ktorým sa menilo nariadenie (EÚ) 2016/399
8)
, modifikované pravidlá a postupy na efektívnejšie vykonávanie
hraničnej kontroly osôb
na vonkajšej hranici s použitím príslušných databáz.
Kódex schengenských hraníc bezprostredne upravuje významnú zásadu zrušenia kontroly
vnútorných hraníc EÚ
,
9)
podľa ktorého vnútorné hranice možno prekročiť v ktoromkoľvek bode bez toho, aby sa vykonala hraničná kontrola osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.
Vykonávanie kontroly v rámci štátneho územia členského štátu
v zmysle Kódexu schengenských hraníc pri absencii kontrol na vnútorných hraniciach spočíva v tom, že
výkon kontroly osôb
v rámci tohto územia sa aplikuje na základe vnútroštátneho práva policajnými a bezpečnostnými orgánmi a nesmie
mať
rovnaký účinok ako hraničné kontroly. Uvedená činnosť policajnými a bezpečnostnými orgánmi môže byť vykonávaná aj v pohraničných oblastiach.
Výkon policajných právomocí nemôže smerovať k zámeru, ktorým je vykonávanie hraničnej kontroly osôb alebo kontroly hraníc. Stanovené pravidlo môžu policajné orgány uplatňovať aj v prihraničných oblastiach. Policajné právomoci sa musia zakladať na všeobecných policajných informáciách vo vzťahu k možnému ohrozeniu verejnej bezpečnosti a proti cezhraničnej kriminalite a musia byť vykonávané spôsobom odlišným od systematickej kontroly osôb na vonkajšej hranici a musia byť vykonávané na základe náhodných kontrol.
Bezpečnostné kontroly osôb, vykonávané na medzinárodných letiskách a v prístavoch príslušnými orgánmi podľa právneho predpisu sa nepovažujú za hraničné kontroly. Po zrušení kontrol na vnútornej hranici majú členské štáty možnosť prijímať právne predpisy, ktoré stanovujú cudzincom povinnosť mať u seba cestovný doklad pri vstupe a pobyte na území členského štátu, ako aj povinnosť
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).