Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Zásah do osobnostných práv odôvodnením rozsudku

Časťou odôvodnenia rozsudku môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv strany konania alebo tretej osoby iba celkom výnimočne. Je to dôsledkom legitímnej požiadavky umožniť súdom vykonávať ich funkciu. Tieto prípady je potrebné posudzovať podľa všeobecných ustanovení o ochrane osobnosti. Za zásah zodpovedá štát, v mene ktorého vykonáva sudca súdnu moc. Zodpovednosť sudcu by mohla nastúpiť výlučne vtedy, ak by bol rozsudok vydaný mimo výkonu súdnej moci. Ak je zistený nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, žaloba má byť bez ďalšieho zamietnutá.

A rationale of a court decision may in its part result in unjustified infringement of personality rights of a party to the proceedings or of a third party only in very exceptional cases. This is a consequence of a legitimate requirement to enable courts to perform their function. Such cases must be assessed while taking into account general provisions on personality protection. Accountability for such infringement lies with the state on behalf of which the judge exercises judicial power. Such accountability might only lie with the judge if a ruling is made outside the performance of judicial power. In the case of a lack of the capacity to be sued, the action against the accused must be rejected.

KERECMAN, P.: Zásah do osobnostných práv odôvodnením rozsudku; Justičná revue, 75, 2023, č. 5, s. 589 – 604.

Kľúčové slová: ochrana osobnosti, zodpovednosť sudcu, odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Key words: personality protection, accountability of a judge, rationale of a court decision.

Právne predpisy: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.


1 Na úvod
Nastolenie spravodlivosti v spoločenských vzťahoch v predstavách adresátov právnych noriem zahŕňa nielen požiadavku spravodlivého vyriešenia sporu, či potrestania skutočného páchateľa trestného činu, ale aj požiadavku odplaty pre tých, ktorí rozhodujú, avšak svojmu poslaniu sa spreneverili a vyniesli nespravodlivé rozhodnutie. Pretože nejde len o odplatu, ale aj o satisfakciu pre postihnutého, postupne v práve vznikol koncept zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Zatiaľ čo vo svojich historických začiatkoch sankcia postihovala priamo rozhodujúcich sudcov, v priebehu storočí zodpovednosť za ich konanie prevzal štát, v mene ktorého súdnu moc vykonávajú
1)
.
Nejde tu však len o zákonnosť výroku súdneho rozhodnutia, ale ako ukazujú novšie skúsenosti z praxe, aj o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorým sa môže cítiť dotknutá strana konania, ale aj tretia osoba. Nastoľuje sa tak problém zodpovednosti za zásah do osobnostných práv (na občiansku česť, ľudskú dôstojnosť, súkromie, dobrú povesť) odôvodnením súdneho rozhodnutia, a to tak v civilnom, ako aj v trestnom konaní, s ktorým je spojená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch umožňuje priznať najmä zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (§ 13) a zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
2)
. Podľa neho štát za podmienok v ňom stanovených, zodpovedá za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci (okrem iného) nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom [§ 3 ods. 1 písm. a), d)]. Uplatniť právo na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (§ 6 ods. 1). V prípade nesprávneho úradného postupu (§ 9 ods. 1) musí ísť o postup osôb, ktoré plnia úlohy orgánu verejnej moci a ktorý musí slúžiť výkonu verejnej moci; t. j. štát vystupuje ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní
3)
. Z tejto zodpovednosti je však vylúčený taký postup orgánu verejnej moci, ktorý sa priamo prejaví v rozhodnutí, ktorým je postup zavŕšený
4)
.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedna z jeho zákonom predpokladaných častí s vlastnou funkciou a zákonom predpísaným obsahom
5)
. V civilných veciach účelom odôvodnenia, ktoré vykladá opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť výroku, je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia
6)
. Odôvodnenie rozsudku v trestných veciach musí každého presvedčiť, že v ňom vyslovené rozhodnutie je jediné možné, správne a spravodlivé
7)
. Prípadná oprava odôvodnenia rozsudku je možná iba opravným uznesením prostredníctvom inštitútu iných zrejmých nesprávností
8)
. Návrh na jeho vydanie môže podať iba strana konania. Opravné prostriedky len proti odôvodneniu rozhodnutia nie sú prípustné
9)
. Dosiahnuť zrušenie rozhodnutia iba pre obsah (časti) jeho odôvodnenia teda nie je možné. Zodpovednosť za škodu (nemajetkovú ujmu), ako zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, preto neprichádza do úvahy. Rovnako neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za nesprávny úradný postup, pretože odôvodenie je súčasťou rozhodnutia, ktorým je rozhodovací postup zavŕšený.
Náhrada nemajetkovej ujmy v občianskom zákonníku aj v zák. č. 514/2003 Z. z. sledujú rovnaký cieľ, poskytujú obdobnú možnosť nápravy. Ich vzájomný vzťah je vzťahom všeobecnej a špeciálnej normy. Zákon č. 514/2003 Z. z. sa uplatní iba tam, kde došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv pri výkone verejnej moci a to nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ zásah do osobnostných práv nemožno posúdiť podľa tejto špeciálnej normy, pretože nie je naplnená jej dispozícia, posúdi sa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.
To je však iba jeden z problémov právneho posudzovania zodpovednosti za zásah do osobnostných práv odôvodnením súdneho rozhodnutia. Zásadnou otázkou ďalej je, či vôbec možno obsahom odôvodnenia súdneho rozhodnutia zasiahnuť do osobnostných práv neoprávnene a ak to možné je, o aké prípady pôjde a či zodpovedným za takýto neoprávnený zásah je štát, v mene ktorého bol rozsudok vydaný, alebo či a za akých okolností zodpovedným subjektom môže byť aj sudca ako osoba. Otázkou je i to, či práva z takejto zodpovednosti môže uplatňovať iba strana konania, alebo aj tretia osoba, ktorá sa odôvodnením súdneho rozhodnutia cíti dotknutá.
Tieto otázky sú v súčasnej rozhodovacej praxi riešené nejednotne.
2 Možno časťou odôvodnenia rozsudku zasiahnuť do osobnostných práv neoprávnene?
Staršia rozhodovacia prax na túto otázku odpovedala záporne, keď konštatovala, že "
nemožno pripustiť žalobu na ochranu osobnosti pre obsah vydaného rozhodnutia (odôvodnenia rozhodnutia) proti orgánu, ktorý je povolaný také rozhodnutie urobiť. Náprave tu slúžia opravné prostriedky proti rozhodnutiu, prípadne návrh na opravu dôvodov rozhodnutia podľa § 165 O.s.p.
10)
". Za správny bol označený postup súdu, ktorý zamietol žalobu, v ktorej sa žalobkyňa - žiadajúca zmenu mena z Heleny na Šehrezád - cítila dotknutá odôvodnením zamietajúceho rozhodnutia národného výboru, že tu ide o meno cudzojazyčné, u nás nezvyčajné a výstredné
11)
.
Tento názor bol neskôr potvrdený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní, v ktorom sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená platobným výmerom
12)
zdravotnej poisťovne na úhradu poistného, ktorý bol predmetom neskôr zastavenej exekúcie z dôvodu, že bol nezákonný. Výmer a vedenie exekúcie zasiahli do žalobcovej cti, spôsobili mu stres a zhoršenie zdravotného stavu. Okresný súd žalobu zamietol
13)
. Po zmeňujúcom rozsudku odvolacieho súdu
14)
, ktorým bolo čiastočne žalobe vyhovené, bolo jeho rozhodnutie zrušené Najvyšším súdom Slovenskej s poukazom na to, že "
pokiaľ je v súlade so zákonnými podmienkami pred príslušným orgánom začaté konanie, v ktorom bolo vydané zákonom predpokladané rozhodnutie, nie je vydanie takéhoto rozhodnutia neoprávneným zásahom do osobnostných práv účastníka konania (§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to ani v prípade, že po jeho vydaní sa preukáže, že nebolo vydané dôvodne"
15)
.
Najvyšší súd vychádzal z toho, že "niektoré zásahy, hoci zdanlivo odporujú objektívnemu právu, nemožno napriek tomu posúdiť ako neoprávnené. Podstatou toho je existencia okolností vylučujúcich neoprávnenosť zásahu. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, okrem iného, v prípadoch, kedy je zásah dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná) zákonom. Ide najmä o tzv. zákonné licencie, resp. prípady, keď k zásahu do osobnosti fyzickej osoby dochádza pri výkone iného práva ustanoveného zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu ukladá zákon. Pravda, za výkon zákonnej (úradnej) licencie nie je možné považovať každé konanie alebo proces, ale iba také, ktoré výslovne upravuje zákon. Neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti je teda vylúčená aj vtedy, ak došlo k zásahu v rámci úradného konania a ak zásah nevybočil z rámca daného platnými predpismi. Legálnosť konania alebo procesu príslušného orgánu nemožno posúdiť na základe výsledku tohto konania alebo procesu, ale iba na základe podmienok stanovených zákonom pre ich začatie a priebeh".
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky
16)
tieto závery čiastočne korigoval, keď síce najprv konštatoval, že
"právne závery úradného rozhodnutia nemožno považovať za exces, v dôsledku ktorého by úradné rozhodnutie zasahovalo do osobnosti fyzickej osoby",
no zároveň dodal, že
"so zreteľom na individuálne okolnosti veci nemožno - len s poukazom na to, že ide o úradné rozhodnutie - vylúčiť úspešnosť žaloby, ktorou sa v občianskom súdnom konaní domáha ochrany osobnosti fyzická osoba, ktorá bola v odôvodnení úradného rozhodnutia opísaná takým spôsobom, ktorý prekročil prípustné medze dané povahou a účelom konania vedeného týmto úradom, a tým nadobudol znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv"
17)
. V tejto veci išlo o obsah rozhodnutia Národnej banky Slovenska
18)
, ktorá v odôvodnení uviedla, že žalobca, ktorý nebol a ani nemal byť účastníkom konania, v ktorom bolo rozhodnutie vydané
19)
, nespĺňa kritériá odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, hoci žalobca ich spĺňal. Najvyšší súd považoval za významné nielen to, čo bolo obsahom zásahu, ale aj to, či žalobca bol účastníkom konania, z ktorého vzišlo rozhodnutie so spornou časťou odôvodnenia, a teda či mohol proti rozhodnutiu podať opravný prostriedok. Zaoberal sa aj vybočením zo zákonnej licencie (nazval ho excesom z povinnosti štátneho orgánu). V odôvodnení uviedol, že "nemožno vylúčiť úspešnosť žaloby, ktorou by sa domáhala v občianskom súdnom konaní ochrany osobnosti tretia osoba, ktorá bola v odôvodnení rozhodnutia orgánu opísaná (napríklad v dôsledku excesu konajúceho orgánu) takým spôsobom, ktorý prekročil medze tzv. zákonnej licencie a nadobudol tak znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv. (...) Kritériom pre rozlíšenie, či zásah bol neoprávnený je vždy to, či ho v konkrétnom prípade možno podradiť pod kategóriu výkonu zákonom predpokladaných právomoci orgánu. Prípadné neúplné zistenie skutkových okolností alebo nesprávne rozhodnutie o merite veci alebo nedostatočne odôvodnenie rozhodnutia je síce vybočením z požiadavky, aby rozhodnutia štátnych orgánov boli vecne správne, skutkovo dostatočne podložené a primerane odôvodnené, nejde ale o vybočenie z tzv. zákonnej licencie, s ktorou je spojená dovolenosť zásahu. Ani prípadná nesprávnosť (nepodloženosť) právnych záverov, na ktorých rozhodnutie spočíva, alebo jeho nepreskúmateľnosť nemôže byť teda z podhľadu ochrany poskytovanej § 11 a nasl. OZpovažovaná za exces, ktorý by znamenal neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby. Pri skúmaní, či je v odôvodnení rozhodnutia obsiahnuté niečo, čo by v niektorom smere preukazovalo, že došlo k právne relevantnému excesu orgánu, ktorý ho vydal, treba vychádzať z obsahu a formulácií rozhodnutia"
20)
.
Podobne Ústavným súdom Českej republiky bola za splnenia určitých podmienok pripustená možnosť neoprávnenosti zásahu do osobnostných práv odôvodnením rozhodnutia:
Išlo o vec žalobcu, ktorý bol v trestnom konaní v postavení svedka a domáhal sa proti štátu ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy za neoprávnený zásah do osobnostných práv, ku ktorému malo dôjsť časťou odôvodnenia trestného rozsudku
21)
. V ňom bolo o žalobcovi uvedené, že "figuroval v aktivite, pre ktorú bol obžalovaný postavený pred súd", bol "článkom celého pôsobenia" a "sprostredkovateľom žiadosti o intervenciu u sudcu". Tieto tvrdenia boli podľa žalobcu nepravdivé a spájali ho s trestnou činnosťou obžalovaného, ktorý bol uznaný vinným z trestného činu nepriameho úplatkárstva. Súd prvého stupňa jeho žalobu zamietol
22)
, pretože časťou odôvodnenia trestného rozsudku nemôže dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnosti. Odvolací súd rozsudok potvrdil a zvýraznil, že ak k tvrdenému zásahu malo dôjsť v súvislosti s rozhodovacou činnosťou súdu a súd si plnil povinnosť uloženú zákonom, plnenie zákonnej povinnosti je okolnosť, ktorá vylučuje neoprávnenosť zásahu.
Najvyšší súd Českej republiky
23)
dovolanie žalobcu zamietol. Poukázal na to, že okolnosti vylučujúce protiprávnosť vychádzajú z hodnotenia závažnosti, významu a funkcie vzájomne si kolidujúcich porovnávaných záujmov dotknutej fyzickej osoby na jednej strane a zvláštnych verejných záujmov na druhej strane. Ak nie sú prekročené zákonom stanovené medze, ide o situácie, keď nad individuálnymi záujmami fyzickej osoby, do osobnosti ktorej je zasiahnuté, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší zvláštny záujem verejný. Tak je to aj vtedy, keď je do osobnostných práv zasiahnuté orgánmi činnými v trestnom konaní v rámci tohto konania. Takýto zásah ostáva dovoleným, ak sa stal primeraným spôsobom a nie je v rozpore s takými záujmami fyzickej osoby, na ktoré je potrebné s ohľadom na zabezpečenie elementárnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti za všetkých okolností bezpodmienečne trvať. O takúto licenciu nepôjde ani tam, kde by sa konajúci dopustil excesu, napríklad by išlo o neprípustné neprocesné úkony súdu vo vzťahu k svedkovi. V tejto veci však malo dôjsť k zásahu odôvodnením rozsudku, v ktorom je súd povinný vyložiť, ktoré okolnosti mal za preukázané a akými úvahami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Ústavnú sťažnosť ža
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).