Zloženie disciplinárneho senátu

Proti sťažovateľke 6. novembra 2020 podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "navrhovateľka") návrh na začatie disciplinárneho konania pre zavinenie prieťahov v špecifikovanom trestnom konaní nesústredeným a neefektívnym postupom zákonnej sudkyne v súvislosti s prekladom trestného spisu, čím sa mala dopustiť porušenia povinnosti podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o sudcoch") a naplniť tak skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch. Nesprávnym postupom sťažovateľky vznikli zbytočné náklady spojené s prekladom spisu vo výške 28 744,40 EUR.

Disciplinárny senát najvyššieho správneho súdu napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že sťažovateľka je vinnou z disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a uložil jej podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch trest zníženia funkčného platu o 30 % na obdobie 3 mesiacov. Najvyšší správny súd vydal 27. júna 2022 opravné rozhodnutie, ktorým opravil zrejmú nesprávnosť v písaní v odôvodnení (bod 86, šiesta veta - trojročná objektívna lehota, namiesto nesprávne uvedenej päťročnej objektívnej lehoty; pozn.).

Proti napadnutému disciplinárnemu rozhodnutiu najvyššieho správneho súdu podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta, že proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok, a to napriek tomu, že Dohovor vyžaduje, aby v prípade disciplinárneho konania rozhodoval nezávislý a nestranný súd alebo aby rozhodnutie profesionálneho disciplinárneho orgánu, ktorý tieto atribúty nespĺňa, podliehalo následnej súdnej kontrole za splnenia požiadavky nezávislosti a nestrannosti súdu.

Sťažovateľka vytýka disciplinárnemu senátu nedostatok nezávislosti a nestrannosti s odôvodnením, že ho okrem troch sudcov tvoria aj dvaja nesudcovia, ktorí vykonávajú iné právnické povolanie, a teda ich zdroj príjmu je mimo najvyššieho správneho súdu, čo nevyhnutne zahŕňa ich vecnú, hierarchickú a administratívnu závislosť od ich primárneho zamestnávateľa. Nesudcami vo veci sťažovateľky boli vysokoškolský pedagóg a advokát/vysokoškolský pedagóg. Na základe uvedeného sťažovateľka dospela k presvedčeniu, že im chýbajú záruky nezávislosti a nestrannosti, pretože sa naskytuje prinajmenšom podozrenie ohľadom odolnosti voči vonkajším tlakom a vplyvom. Poukázala na to, že verejné vysoké školy sú financované prevažne zo štátneho rozpočtu prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva, ide teda o chýbajúcu nezávislosť od výkonnej moci. Vo vzťahu k advokátovi sťažovateľka uviedla, že výška odmeny advokátov za poskytovanie právnych služieb je stanovená vyhláškou ministerstva spravodlivosti, preto advokáta nemožno považovať za nestrannú a nezávislú osobu, najmä pri zohľadnení faktu, že navrhovateľkou disciplinárneho konania bola ministerka spravodlivosti.

Z uvedených dôvodov je sťažovateľka presvedčená, že disciplinárny senát nespĺňal požiadavky