ZR LXI/2019 (40/2016) – ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. januára 2016, sp. zn. 10Sža 43/2015)

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 5/2016, s. 26 – 31.

Osoby, ktoré utekajú pred trestným stíhaním či potrestaním za trestný čin, nie sú utečencami a nepožívajú ochranu Ženevskej konvencie o utečencoch, pretože utečenec je obeťou alebo potenciálnou obeťou prenasledovania alebo bezprávia a nie osobou utekajúcou pred zákonom.

Pokiaľ žiadateľ o azyl v priebehu administratívneho konania neuvedie žiadne relevantné dôvody, ktoré by indikovali, že je utečencom, obeťou alebo potenciálnou obeťou prenasledovania alebo bezprávia, ale je zrejmé, že je osobou utekajúcou pred trestným stíhaním či potrestaním a správny orgán zamietne jeho žiadosť podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú, takéto rozhodnutie je potrebné považovať za súladné so zákonom.

(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. januára 2016, sp. zn. 10Sža 43/2015)

Krajský súd v B. napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie zo dňa 12.6.2015, ktorým odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. O trovách rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že bolo nepochybné, ako i navrhovateľ sám výslovne a jednoznačne uviedol, že hlavným dôvodom jeho odchodu z Vietnamu boli finančné problémy a v ostatnom rade snaha vyhnúť sa trestnému stíhaniu a trestu za spáchanú trestnú činnosť, či možnému postihu zo strany tretích osôb, ktorým nevrátil požičané finančné prostriedky. Sám taktiež vyhlásil, že jeho priateľka a matka jeho dieťaťa sa snaží zlegalizovať jeho pobyt v Českej republike, majú v pláne uzavrieť manželstvo a žiť tam, pričom pobyt na území Slovenskej republiky berie len ako náhradnú alternatívu. Navrhovateľ teda pred odporcom netvrdil, že by bola bezpečnostná situácia vo Vietname zlá, že by mu čokoľvek hrozilo, že by bol prenasledovaný, resp. by mu hrozil akýkoľvek neprimeraný postih zo strany štátu, či tretích osôb. Navrhovateľ sa len snaží vyhnúť (za predpokladu, že jeho tvrdenia sú pravdivé) trestnému stíhaniu za trestný čin, ktorý spáchal a možným nepríjemnostiam, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s neplnením jeho záväzkov voči tretím osobám. Jeho primárnym cieľom je evidentne zostať so svojim synom a s priateľkou, ktorí sú občania Českej republiky, na území tohto štátu.

Zjavne sa teda jedná o dôvody osobného a ekonomického charakteru, ktoré s poukazom na cit. ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle majú priamo zo zákona za následok zamietnutie navrhovateľovej žiadosti. Sám navrhovateľ v priebehu azylového konania uvedené žiadnym spôsobom nespochybnil a ani neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k inému záveru.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B. potvrdil. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Z odôvodnenia:

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. januára 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).

Konanie