Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie - 20 rokov právnej úpravy a aplikačnej praxe

V predkladanom príspevku autor hodnotí právnu úpravu a históriu trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ, ktorý bol do Trestného zákona zakotvený od 1. 9. 2002. Zameriava sa tiež na jeho štatistické ukazovatele počas tohto obdobia, aktuálne aplikačné problémy, judikatúru a na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z dvadsaťročného obdobia existencie tohto trestného činu.

ŠANTA, J.: Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie – 20 rokov právnej úpravy a aplikačnej praxe; Justičná revue, 74, 2022, č. 12, s. 1468 – 1487.

In the given article the author assesses legal regulation and its history of criminal offense of damaging the financial interests of the EU, which was included in Criminal Code from 1.9.2012. The author also focuses on its statistical indicators throughout this period, contemporary application problems, jurisprudence and other aspects stemming from 20 years of existence of this criminal offense.

Kľúčové slová: Európska únia, finančné záujmy, poškodzovanie, trestné činy, Trestný zákon.

Key words: European Union, financial interests, damaging, criminal offenses, Criminal Code.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon; zákon č. 301/2005 Z. z. – Trestný poriadok; zákon č. 91/2016 Z. z. v platnom znení o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Úvod
Zo súhrnu aktuálnych odborných a ekonomických informácii tohto obdobia, týkajúcich sa finančných záujmov Európskej únie a aj Slovenskej republiky, je, okrem iného, zrejmé, že Vláda SR dňa 28. júna 2022 schválila investičnú stratégiu pre eurofondy na programové obdobie 2021 až 2027. Po viacerých rokoch diskusií sa tak podarilo dosiahnuť politickú dohodu na prerozdelení 12,6 mld. eur do jednotlivých oblastí, tzv. politických cieľov. Tie musia korešpondovať s európskymi pravidlami napr. aj v tom, že každý členský štát musí z najväčšieho fondu - Európskeho fondu regionálneho rozvoja, vyčleniť 25 percent prostriedkov na prvý politický cieľ, ktorým je digitalizácia a inovácie, ako aj ďalších 30 percent na investície v oblasti klímy a životného prostredia.
1)
Hlavnou zmenou v budúcich tzv. eurofondových procesoch je nový spôsob ich riadenia. Kým v súčasnosti sa finančné prostriedky pochádzajúce z EÚ investujú cez šesť operačných programov, ktoré riadi šesť rôznych ministerstiev, pričom ďalšie ministerstvá a inštitúcie sú zapojené do ich čerpania v pozícii sprostredkovateľských orgánov, ktoré vykonávajú časť prenesených úloh, v aktuálnom programovom období bude Ministerstvo pre investície a regionálny rozvoj SR (ďalej aj "MIRRI") jediným riadiacim orgánom jedného operačného Programu Slovensko a z implementačnej štruktúry ubudne až 21 inštitúcií. To by malo viesť k zjednodušeniu a zefektívneniu týchto procesov. Prijímateľom dotácií má tiež pomôcť zjednotenie pravidiel, ktoré si niekedy jednotlivé ministerstvá doteraz vykladali nejednotne. Operačný Program Slovensko bude mať desať sprostredkovateľských orgánov. Na rozdiel od súčasnosti a mnohým výhradám na jednej strane, to už nebudú napr. samosprávne kraje a krajské mestá, na druhej strane MIRRI mieni samosprávam pomôcť s čerpaním týchto finančných prostriedkov cez nové technické sekretariáty a regionálne centrá.
Zmieňovaný jeden program s jednými pravidlami, metodikou a manažmentom by tak mal priniesť výrazné zjednodušenie a zrýchlenie uvádzaných tzv. eurofondových procesov, pretože už len samotné programové dokumenty, podľa ktorých sa eurofondy využívali doteraz, sa zmenšili o cca tisíc strán.
Predmetné úvodné konštatovania sú len stručným náčrtom zmien s výhľadom do budúcnosti v uvádzaných nových procesoch súvisiacich s poskytovaním finančných prostriedkov Európskej únie (ďalej aj "EÚ") jednotlivým prijímateľom.
Právne vzťahy pri poskytovaní príspevku a príspevku na finančný nástroj a pri vykonávaní finančného nástroja z fondov Európskej únie v programovom období 2021 - 2027 aktuálne upravuje zákon č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý tiež zakotvuje postup a podmienky poskytovania príspevku a príspevku na finančný nástroj a vykonávania finančného nástroja, práva a povinnosti osôb v súvislosti s poskytovaním príspevku a príspevku na finančný nástroj a vykonávaním finančného nástroja, pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy pri poskytovaní takýchto príspevkov a zodpovednosť za porušenie podmienok poskytnutia príspevku a príspevku na finančný nástroj a vykonávania finančného nástroja. Národný mechanizmus poskytovania finančných prostriedkov z fondov EÚ, ktorý reaguje na úpravu na úrovni EÚ, tak podrobnejšie upravuje vzťahy rámcovo upravené v legislatíve EÚ, čím sa dopĺňa priama uplatniteľnosť práva EÚ, reaguje sa tak na osobitosti slovenského právneho prostredia a zavádza niektoré vlastné pravidlá týchto procesov. V zmysle tohto zákona fondy Európskej únie, z ktorých je poskytovaný príspevok a príspevok na finančný nástroj sú - Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond plus, Kohézny fond, Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond, Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť, Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku a Fond na spravodlivú transformáciu.
Ďalším aktuálnym a neopomenutelným zákonom z danej oblasti je zákon č. 368/2021 Z. z. v platnom znení o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje finančné vzťahy pri vykonávaní mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vrátane poskytovania a používania prostriedkov mechanizmu, práva a povinnosti osôb v súvislosti s vykonávaním Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a zodpovednosť za porušenie podmienok pri poskytovaní prostriedkov mechanizmu, pôsobnosť orgánov verejnej moci pri vykonávaní plánu obnovy a niektoré ďalšie vzťahy pri vykonávaní plánu obnovy. Okrem toho tiež zakotvuje orgán, ktorý zabezpečuje ochranu finančných záujmov Európskej únie, v SR je ním Úrad vlády Slovenskej republiky. Ten v rámci uvedenej pôsobnosti zabezpečuje, koordinuje a monitoruje výmenu informácií medzi subjektmi verejnej správy a vo vzťahu k Európskemu úradu pre boj proti podvodom, akideo podozrenia z podvodov a ďalších protiprávnych konaní pri vykonávaní plánu obnovy, poskytuje súčinnosť pri administratívnom vyšetrovaní, je koordinačným útvarom pre boj proti podvodom a plní ďalšie úlohy v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.
20-ročná história a súčasnosť právnej úpravy trestného činu Poškodzovania finančných záujmov Európskej únie
Trestnoprávnu ochranu finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike zabezpečujú prioritne a špecificky skutkové podstaty trestného činu Poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až § 263 Trestného zákona.
Tieto skutkové podstaty citovaného trestného činu boli zakotvené už do pôvodného znenia Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v platnom znení zákonom č. 421/2002 Z. z., účinným od 1. septembra 2002, v ustanoveniach § 126 - § 126b s názvom Poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev, v zásade v ďalej uvedenom obsahovom znení, pričom následne zmenený bol len pojem Európske spoločenstvá (ďalej aj "ES") na pojem Európska únia. Dôvodová správa k zakotveniu tohto nového trestného činu do pôvodného Trestného zákonastručne uvádzala len to, že tieto nové ustanovenia ochraňujú finančné záujmy ES, predovšetkým na území štátu. Ich úpravu si vyžadujú predvstupové rokovania k 24. kapitole - spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Obsah ustanovení je aplikáciou Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, vypracovaného na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ.
2)
Predmetná zmena trestného činu Poškodzovania finančných záujmov Európskej únie nastala najprv prijatím rekodifikovaného Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., účinným od 1.1.2006, a k ďalšej jeho zmene došlo novelou Trestného zákona - zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňom 1. 7. 2016 (toto znenie platilo do 31. 7. 2019), konkrétne v ustanoveniach § 261 až § 263 Trestného zákona, a to v nasledujúcom znení (v aplikačnej praxi je však s prihliadnutím na § 2 Trestného zákona o jeho časovej pôsobnosti vzhľadom na skutky z tohto obdobia aplikované prevažne práve toto ustanovenie).
Uvádzaného trestného činu Poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona sa (do 31.7.2019) dopustil ten, kto použil alebo predložil falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytol povinné údaje, alebo použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v zastúpení Európskej únie na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu. Za to sa potrestal odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestal, ak spáchal čin uvedený v ods. 1 a (a) spôsobil ním väčšiu škodu, (b) z osobitného motívu, alebo (c) závažnejším spôsobom konania. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa podľa ods. 3 páchateľ potrestal, ak spáchal čin uvedený v ods. 1 a spôsobil ním značnú škodu, a nakoniec odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestal, ak spáchal čin uvedený v ods. 1 a (a) spôsobil ním škodu veľkého rozsahu, alebo (b) ako člen nebezpečného zoskupenia.
Ustanovenie § 262 ods. 1 Trestného zákona trestom odňatia slobody až na dva roky sankcionovalo toho, kto porušil alebo nesplnil povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie v riadení alebo kontrole činnosti osôb ním riadených, a tým umožnil spáchanie trestného činu podľa § 261 ods. 1. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky páchateľ potrestal vtedy, ak spáchal čin uvedený v ods. 1 a spôsobil ním značnú škodu, a odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ podľa ods. 3 tohto ustanovenia potrestal vtedy, ak spáchal čin uvedený v ods. 1 a spôsobil ním škodu veľkého rozsahu.
Posledné z uvedených ustanovení v jeho pôvodnom znení - § 263 ods. 1 Trestného zákona, zakotvoval trestnosť toho, kto z nedbanlivosti poškodil finančné záujmy Európskej únie konaním uvedeným v § 261 ods. 1 (potrestal sa odňatím slobody až na jeden rok) a podľa ods. 2 odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestal, ak spácha čin uvedený v ods. 1 a spôsobil ním značnú škodu.
Súčasné znenie skutkových podstát trestného činu Poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až § 263 v zmysle novely Trestného zákona, zákona č. 214/2019 Z. z., účinného od 1. 8. 2019, reaguje na Smernicu EP a Rady (EÚ) 2017/1371 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, je nasledujúce
§ 261
(1) Kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, a tým umožní protiprávne zadržanie finančných prostriedkov alebo iných aktív pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie alebo použitie týchto prostriedkov alebo aktív na iný ako určený účel, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto použije finančné prostriedky alebo iné aktíva pochádzajúce z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie na iný ako určený účel.
(3) Odňatím slobody na jeden rok až štyri roky sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto finančné prostriedky alebo iné aktíva uvedené v odseku 1 poskytuje, umožní získať finančné prostriedky alebo iné aktíva uvedené v odseku 1 tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na ich poskytnutie, alebo umožní ich protiprávne zadržať alebo použiť na iný ako určený účel.
(4) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3
a) a spôsobí ním väčšiu škodu, b) z osobitného motívu, alebo c) závažnejším spôsobom konania.
(5) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3 a spôsobí ním značnú škodu.
(6) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3 a a) spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo b) ako člen nebezpečného zoskupenia.
Tohto trestného činu podľa § 262 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto poruší alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie v riadení alebo kontrole činnosti osôb ním riadených, a tým umožní spáchanie trestného činu podľa § 261 ods. 1. Zato sa potrestá odňatím slobody až na dva roky. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa odňatím slobody na jeden rok až štyri roky páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu. Nakoniec podľa ods. 3 tohto ustanovenia sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.
V zmysle § 263 ods. 1 Trestného zákona - kto z nedbanlivosti poškodí finančné záujmy Európskej únie konaním uvedeným v § 261 ods. 1, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu (ods. 2).
Porovnaním pôvodného uvádzaného a súčasného znenia tohto trestného činu je zrejmé, že zmeny sa týkajú len § 261 Trestného zákona, a to najmä tým, že do znenia tejto skutkovej podstaty okrem základného pojmu finančné prostriedky (pochádzajúce z ďalej uvedených rozpočtov EÚ) pribudol pojem iné aktíva. Sú to teda aktíva odlišné od uvádzaných finančných prostriedkov, a teda nehnuteľný majetok, hnuteľnosti, patenty, obchodné značky, pohľadávky voči iným subjektom a dlhopisy.
3)
Vychádzajúc napr. zo zákona č. 431/2002 Z. z. v platnom znení o účtovníctve, aktívami sa rozumejú ekonomické prostriedky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, od ktorých sa očakáva, že v budúcnosti povedú k zvýšeniu ekonomických úžitkov. Aktíva tvoria majetok a iné aktíva. Za iné aktívum sa v zmysle tohto zákona považuje časť aktív účtovnej jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky na ich zaúčtovanie na účtoch hlavnej knihy a ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach.
Čiastočne novým spôsobom sú definované aj jednotlivé rozpočty EÚ, pretože zmena sa týka označenia pôvodného všeobecného rozpočtu EÚ a v zastúpení EÚ tým, že novými sú označenia rozpočet EÚ a v mene EÚ, pričom označenie rozpočtu spravovaného EÚ zostáva nezmenené. Doterajšia aplikačná prax sa týkala práve prostriedkov z rozpočtu Európskej únie ako prostriedkov zdieľaného riadenia, a tento rozpočet v objeme 74 % z celkového rozpočtu EÚ zahŕňa finančné prostriedky európskych štrukturálnych a investičných fondov (aj evidovaná páchaná trestná činnosti sa týka prevažne ich), prostriedky priameho riadenia ako napr. Horizont 2020, Erazmus plus alebo LIFE v objeme spolu 18 % z rozpočtu EÚ a prostriedky nepriameho riadenia, napr. finančné prostriedky udelené Africkou rozvojovou bankou, Európskou investičnou bankou, Európskym investičným fondom v súhrne v objeme 8 % z rozpočtu EÚ. Prostriedky z rozpočtu spravovaného Európskou úniou sú prostriedky mimo rozpočtu Európskej únie priamo riadené inštitúciami EÚ, napr. Európsky rozvojový fond alebo Trust Fund for Africa. Prostriedky z rozpočtu v mene Európskej únie sú prostriedky mimo rozpočtu EÚ nepriamo ňou riadené, a to medzinárodnými organizáciami, národnými agentúrami alebo krajinami mimo EÚ; napr. prostriedky poskytované z Európskej investičnej banky (napr. poskytnuté finančné prostriedky pre mesto Prešov, na obchvat Bratislava - D4) a prostriedky z Európskeho investičného fondu (napr. v roku 2016 poskytnuté pre Slovenskú republiku vo výške 44 mil. EUR - záručné a mikro finančné operácie, úvery pre slovenské mestá a obce).
Ďalšia zmena sa týka nahradenia pojmu sprenevera pojmom použitia týchto prostriedkov na iný ako určený účel a rozčlenenia pôvodného § 261 ods. 1 Trestného zákona na samostatné odseky 1 a 2, v ktorých je odlíšené umožnenie protiprávneho zadržania alebo použitia takýchto prostriedkov na iný ako určený účel (ods. 1, ide tak predčasne dokonaný trestný čin) od ich takéhoto skutočného použitia (ods. 2). Nakoniec nemožno opomenúť aj výraznú zmenu týkajúcu sa zakotvenia nového ods. 3v § 261 Trestného zákona, podľa ktorého sú priamo trestne zodpovednými aj kompetentní zamestnanci poskytovateľa nenávratného finančného príspevku (ďalej aj "NFP"), ak pri jeho poskytovaní postupovali protiprávne.
V intenciách ďalej uvedených kvantitatívnych údajov, ale aj aplikačných problémov je potrebné pripomenúť, že predmetný trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ podľa § 261 Trestného zákona je spravidla páchaný v súbehu s trestným činom subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona, pretože NFP obvykle pozostáva jednak z finančných zdrojov EÚ (§ 261) a jednak zo zdrojov štátneho rozpočtu SR (§ 225 Trestného zákona). Výnimku tvoria platby v poľnohospodárstve, ktoré spravidla pozostávajú len z finančných zdrojov EÚ a sú tak právne kvalifikované len ako trestné činy poškodzovania finančných záujmov EÚ podľa § 261 Trestného zákona
4)
.
V súvislosti s analyzovaným trestným činom je z hľadiska komplexnosti jeho právnej úpravy potrebné poukázať tiež na § 85 Trestného zákona zakotvujúceho účinnú ľútosť. Podľa tohto ustanovenia trestnosť - v tomto ustanovení zakotvených trestných činov vrátane trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 263 Trestného zákona (nie však aj podľa § 261 a § 262 Trestného zákona) - zaniká, ak páchateľ dobrovoľne škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť; oznámenie treba urobiť orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru, vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže (R 11/1980).
5)
Pre úplnosť právnej úpravy analyzovaného trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až § 263 Trestného zákona a súvisiaceho trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona je potrebné podčiarknuť tiež to, že u týchto trestných činov - podľa § 3 zákona č. 91/2016 Z. z. v platnom znení o trestnej zodpovednosti právnických osôb, možno vyvodiť trestnú zodpovednosť nie len fyzických, ale aj právnických osôb. Zohľadňovať pritom je však potrebné tie skutočnosti, žev prípade trestných činov poškodzovania finančných záujmov EÚ podľa § 261 až § 263 Trestného zákona je možné vyvodenie takejto trestnej zodpovednosti, ak k spáchaniu týchto trestných činov došlo po 1.7.2016, teda účinnosťou pôvodného znenia citovaného zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, kým vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby aj za trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona je možné až vtedy, ak k tomuto trestnému činu došlo po 1.1.2017, kedy nadobudla účinnosť novela tohto zákona, teda zákon č. 316/2017 Z. z., pretože až týmto zákonom bol do zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, konkrétne do jeho § 3, zakotvený aj uvádzaný trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona.
Špecifikom tejto právnej úpravy je aj ukladanie trestov právnickým osobám za takéto trestné činy, konkrétne tresty zákazu prijímať dotácie alebo subvencie podľa § 17 a trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa § 18 zákona č. 91/2016 Z. z. v platnom znení o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Podľa týchto ustanovení trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie súd uloží na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou o dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, s ich poskytovaním alebo využívaním. Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje uchádzať sa alebo prijímať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce. Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie súd uloží na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje uchádzať sa alebo prijať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu alebo iné plnenie z fondov Európskej únie.
Nakoniec v súvislosti s týmto zákonom je potrebné uviesť, že podľa § 8 zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb č. 91/2016 Z. z. v platnom znení, upravujúceho účinnú ľútosť, trestná zodpovednosť právnickej osoby zaniká, ak zaniká trestnosť činu podľa ustanovení Trestného zákona o účinnej ľútosti osoby uvedenej v § 4 ods. 1 (písm. a), právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a škodlivý následok trestného činu zamedzila alebo napravila (písm. b), alebo právnická osoba dobrovoľne upustila od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a urobila o ňom oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď sa škodlivému následku trestného činu mohlo ešte zabrániť alebo nebezpečenstvo hroziace z trestného činu odstrániť (písm. c). Trestná zodpovednosť právnickej osoby podľa ods. 1 nezaniká, ak spáchala niektorý z trestných činov korupcie, uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona.
6)
Kvantitatívne aspekty trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a súvisiacej trestnej činnosti
Z hľadiska kvantitatívnych aspektov analyzovaných trestných činov je potrebné uviesť, že trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona bol prvýkrát v Slovenskej republike evidovaný v roku 2014, a to s počtom stíhaných osôb 57, obžalovaných 38 a odsúdených 32 osôb. V 11 prípadoch došlo k uzavretiu dohody o vine a treste a v 3 prípadoch k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania.
U trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona, ako to bolo skôr uvedené, páchaného v jednočinnom súbehu s vyššie uvedeným trestným činom, boli v roku 2014 zaznamenané čísla v obdobných ukazovateľoch, počnúc trestným stíhaním osôb 39 - 23 - 19 - 8 a končiac podmienečným zastavením trestného stíhania v počte 2.
Keďže trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až § 263 Trestného zákona a trestné činy s ním súvisiace patria do výlučnej pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a analogicky aj do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podľa § 14 písm. m) a n) Trestného poriadku, ďalší štatistický prehľad vyplýva z nasledujúcej tabuľky k hospodárskym trestným činom podľa V. hlavy osobitnej časti Trestného zákona, evidovaným na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR.
Ako to vyplýva z týchto štatistických prehľadov, za roky 2015 - 2016 - 2017 bolo na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR spolu za hospodárske trestné činy stíhaných postupne 178, 128 a 85 osôb, voči ktorým bolo trestné stíhanie ukončené, 90, 73 a 54 osôb bolo obžalovaných, voči 51, 28 a 18 osobám sa trestné stíhanie skončilo uzavretím dohody o vine a treste alebo podmienečným zastavením trestného stíhania a 51, 40 a 41 osôb bolo odsúdených.
Jednoznačne najpočetnejším z týchto hospodárskych trestných činov, čo do počtu stíhaných osôb - 64 - 48 - 63, bol práve trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona, pre ktorý bolo obžalovaných 44 - 32 - 42 osôb, u 10-14-16 došlo k dohode o vine a treste a k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania a 34 - 34 - 38 osôb bolo za tento trestný čin odsúdených. Za uvádzané obdobie tak ide v zásade o rovnaké počty u všetkých uvádzaných ukazovateľov.
Trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 262 a § 263 Trestného zákona za toto obdobie evidované neboli.
Ako je to zrejmé z nasledujúcej štatistiky, za roky 2015-2016-2017 bolo na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR spolu za majetkové trestné činy stíhaných 123-68-123 osôb, voči ktorým bolo trestné stíhanie skončené, 83-28-74 osôb bolo obžalovaných, voči 17-34-12 osobám sa trestné stíhanie skončilo uzavretím dohody o vine a treste alebo podmienečným zastavením trestného stíhania a 34-51-34 osôb bolo odsúdených. Aj v tomto prípade najpočetnejším z týchto majetkových trestných činov, čo do počtu stíhaných osôb, 55 - 32- 44 bol trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona, pre ktorý bolo obžalovaných 36 - 19 - 33 osôb, u 10 - 12 - 10 došlo k dohode o vine a treste a k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania a 24 - 20 - 30 osôb bolo za tento trestný čin odsúdených. Rovnako aj u tohto trestného činu ide o relatívne rovnaké počty za jednotlivé roky.
Štatistický prehľad k uvedeným skutočnostiam a majetkovým trestným činom podľa IV. hlavy Osobitnej časti Trestného zákona je v nasledujúcej tabuľke.
Obdobné zistenia možno u tejto hospodárskej kriminality konštatovať aj pre nasledujúce obdobie, a to roky 2018 až 2021, čo vyplýva z ďalších štatistických ukazovateľov.
Z tohto tabuľkového prehľadu je zrejmé, že analyzované ukazovatele počtov stíhaných, obžalovaných a odsúdených osôb u trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ podľa § 261 Trestného zákonaaj za toto obdobie (s výnimkou roku 2019, kedy dochádza k najvýraznejším obmedzeniam v súvislosti s pandémiou Covidu 19), je štatisticky bez výraznejších zmien. Tieto kvantitatívne ukazovatele sú, navyše, takto stabilizované aj v roku 2021, hoci dňom 1. júna 2021 začala
de facto
fungovať Európska prokuratúra, ktorá mala prevziať časť práve tejto agendy (k čomu však úplne nedošlo z ďalej uvedených dôvodov).
Stav uvádzanej majetkovej trestnej činnosti s dôrazom na trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona za obdobie rokov 2018 až 2021 vyplýva z nasledujúceho štatistického prehľadu.
K uvedenému pomeru § 261 Trestného zákona (finančné zdroje z EÚ) a § 225 Trestného zákona (finančné zdroje zo štátneho rozpočtu SR) je namieste uviesť, že tieto čísla u obvinených, obžalovaných a odsúdených v analyzovanom segmente kriminality vyznievajú v prospech § 261 Trestného zákona, čo znamená, že prevažujú prípady použitia finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na iný než deklarovaný účel, alebo na ich protiprávne zadržiavanie po ich podvodnom vylákaní zo štátneho rozpočtu SR, a že v niektorých prípadoch, osobitne v rezorte poľnohospodárstva, niektoré platby pochádzajú len zo zdrojov EÚ.
V súvislosti s trestným činom poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona je namieste tiež poznamenať, že od roku 2014 do roku 2021 bolo spolu za tento trestný čin stíhaných 462 osôb, čo predstavuje ročný priemer 58 obvinených; obžalovaných za toto obdobie bolo spolu 328 osôb, čo predstavuje ročný priemer 41 obžalovaných, u 91 osôb došlo k uzavretiu dohody o vine a treste alebo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania, teda v priemere ročne s 11 obvinenými, a spolu za toto obdobie bolo odsúdených 252 obžalovaných, teda ročne v priemere 32 obžalovaných.
V zásade najvyššie počty z týchto ukazovateľov sú evidované v roku 2018, čo je, zrejme, dané pribúdajúcimi skúsenosťami orgánov činných v trestnom konaní za predchádzajúce štyri roky vyšetrovania, a teda zintenzívnenie ich činnosti; najnižšie z týchto ukazovateľov sú evidované v roku 2019, čo je vysvetliteľné, zrejme, pandémiou Covidu 19.
Dôvodne možno predpokladať, že tento stav týkajúci sa nápadu prvých týchto trestných vecí až po cca 12 rokoch uvedenej právnej úpravy je daný, zrejme, tým, že prvé programové obdobie, kedy dochádza k čerpaniu finančných prostriedkov z EÚ v Slovenskej republike, je obdobie rokov 2007 -2013, a teda až po jeho skončení a dočerpávaním týchto finančných prostriedkov ešte aj viac rokov po roku 2013, dochádza k ich zneužívaniu aj trestnoprávnym konaním.
Na základe týchto údajov možno konštatovať, že ide o relatívne dostačujúce výsledky trestného stíhania na tomto úseku kriminality, dôvodne však možno aj u tejto kriminality predpokladať určitú latenciu, pretože odhalenie týchto trestných činov do značnej miery závisí od kontrol predovšetkým na miestach realizácie projektov, navyše v rôznych fázach realizácie množstva takýchto projektov financovaných z rozpočtov Európskej únie, ktoré však majú svoje obmedzené kapacity a mnohokrát ide najmä o stavebné projekty, u ktorých je pre zabudovanie častí použitého materiálu skontrolovanie jeho kvality a kvantity veľmi zložité.
Ako je to zrejmé z ďalšieho tabuľkového prehľadu (na nasledujúcej strane) ku štruktúre kriminality, stíhaných a obžalovaných pre trestné činy v SR v rokoch 2013 - 2017
7)
, počet evidovaných stíhaných, obžalovaných, ako aj odsúdených osôb má v Slovenskej republike dlhodobo klesajúci trend, o čom svedčia údaje za roky 2013 až 2017, konkrétne pokles stíhaných osôb v roku 2013 z 53 899 až na 37 707 v roku 2017. Počet obžalovaných v tomto období klesol z 35 313 na 28 365 a odsúdených z 36 607 na 26 991.
Z tabuľkového prehľadu ku štruktúre kriminality, stíhaných a obžalovaných pre trestné činy v SR v rokoch 2017 - 2021
8)
vyplýva, že obdobný trend pokračoval aj v týchto rokoch, hoci s nižšou intenzitou, a to poklesom počtu stíhaných osôb z 35 748 v roku 2018 na 29 362 v roku 2021, obžalovaných z 29 789 na 24 241 a odsúdených z 26 084 v roku 2018 na 21 529 v roku 2021.
Na túto klesajúcu tendenciu celkového stavu kriminality poukazujeme v kontexte uvádzaného evidovaného trestného činu poškodzovania finančných záujmov EÚ podľa § 261 Trestného zákona, ktorý, ako to vyplýva z uvedených tabuľkových prehľadov, zachováva si v zásade rovnakú kvantitu počnúc rokom 2014 v počte 57 stíhaných osôb až po rok 2021 s počtom 60 osôb.
Dôvodným je však očakávanie zníženia týchto počtov evidovaných na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR intenzívnejším prechodom tejto agendy na Európsku prokuratúru po vyriešení ďalej uvedených aplikačných problémov v tomto smere.
K niektorým aplikačným problémom a k ich riešeniam v aplikačnej praxi
Z množstva aplikačných problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi (a ktoré sme spracovávali vo viacerých skorších príspevkoch a publikáciách uvedených v zozname použitej literatúry), poukazujeme aspoň na niektoré.
9)
Jeden z nich sa týka takých podstatných skutočností, akými je charakter spomínaného nenávratného príspevku z hľadiska jeho zdrojov, z čoho následne vyplýva správnosť použitia právnej kvalifikácie skutku a otázka riešenia súbehu do úvahy prichádzajúcich trestných činov. Daný závažný aplikačný problém bol nakoniec vyriešený jediným judikátom, ktorý bol k danej problematike prijatý.
V zmysle ustálenej súdnej praxe, vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.5.2018, sp. zn. 1 TdoV 1/2017, ktoré sa premietlo do judikátu publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR k tejto problematike k aktuálnej právnej úprave § 261 až § 263 Trestného zákona - R 98/2018 - už použitím poskytnutých prostriedkov na iný než pôvodne určený účel (následok spôsobený páchateľom), v úmysle vyvolať taký stav trvale (nielen prechodne "zapožičať" prostriedky sebe alebo inému), dochádza k spáchaniu (pri splnení aj ostatných zákonných znakov) trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. Na uvedenej kvalifikácii nič nemení ani okolnosť, ak ku škode došlo spätnou refundáciou finančných prostriedkov, ktoré ich prijímateľ už skôr vynaložil na iný než pôvodne určený účel; prijatie, resp. ponechanie si takto vyplatených prostriedkov je porušením účelovo určeného zverenia finančných prostriedkov, a to zverenia len na oprávnenú spätnú úhradu (ide teda o spôsob "prisvojenia si" určitej peňažnej hodnoty). Z predmetného judikátu je tiež zrejmé, že jednočinný súbeh trestných činov je charakterizovaný jedným konaním páchateľa, ktorým sú (v rámci dotknutého skutku) vyvolané dva rôzne následky. Také následky teda nie sú totožné právne ani fakticky (z hľadiska faktických okolností, ktoré sú kvalifikačným podkladom). Jednočinný súbeh trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona a trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona je možný pri kumulácii rôznych následkov zodpovedajúcich škode; škoda ako kvalifikačný moment sa delí medzi obe právne kvalifikácie podľa pôvodného zdroja finančných prostriedkov, ktorých sa týka následok vyvolaný konaním páchateľa: jednak prostriedky poskytnuté Slovenskej republike Európskou úniou, § 261 Trestného zákona, a jednak prostriedky z iných verejných zdrojov pokrytých ustanovením § 225 Trestného zákona, upravujúcim trestný čin subvenčného podvodu.
Určitou zaujímavosťou vo vzťahu k tejto judikatúre je problematika delenia škody medzi obe uvádzané právne kvalifikácie podľa pôvodného zdroja finančných prostriedkov, ktorá je pri takmer podobnej uvádzanej právnej úprave Slovenskej a Českej republiky (ČR) podľa judikatúry týchto štátov zásadne rozdielna.
Pre porovnanie, v zmysle stanoviska trestného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26. 4. 2018, Tpjn 300/2017, je, rovnako ako v SR, jednočinný súbeh trestných činov subvenčného podvodu podľa § 212 Trestného zákona ČR a poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 260 Trestného zákona ČR, možný. Avšak, ak sú pri naplnení znakov oboch týchto trestných činov spáchaných trestné činy sčasti na škodu Európskej únie a sčasti na škodu iného subjektu, spravidla Českej republiky alebo územného samosprávneho kraja, je potrebné páchateľovi klásť za vinu v rámci ustanovenia § 212 Trestného zákona ČR celú spôsobenú škodu, t.j. súčet oboch čiastkových súm, pričom v rámci ustanovenia § 260 Trestného zákona ČR len jej čiastkovú sumu spôsobenú vo vzťahu k finančným prostriedkom Európskej únie.
Porovnaním tejto judikatúry je zrejmé, že slovenská judikatúra je pre páchateľa priaznivejšia. Typickým príkladom je v praxi častý pomer finančných prostriedkov EÚ 85 % k 15 % pochádzajúcich zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Naznačený aplikačný stav vyznievajúci v prospech súdnej praxe SR nastáva typicky pri sume napr. 800 tisíc eur. Pomer škody je potom 120 tisíc eur pri uvádzanom § 225 TZ SR (Trestného zákona) a 680 tisíc eur pri § 261 TZ SR, čím takýmto delením škody prichádza do úvahy miernejšia právna kvalifikácia skutku pri trestnom čine v zmysle § 225 TZ SR, teda zo škody veľkého rozsahu - najmenej 133 tisíc eur pri § 225 ods. 6 písm. a) TZ SR s trestnou sadzbou desať až pätnásť rokov, dochádza jej delením k právnej kvalifikácii skutku podľa § 225 ods. 5 TZSR, teda ku značnej škode s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody len v rozsahu päť až dvanásť rokov.
10)
K úplne najaktuálnejším problémom týkajúcim sa danej problematiky patria spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a Úradom špeciálnej prokuratúry GP SR, ktorých agenda sa v prípade najmä trestných činov poškodzovania finančných záujmov podľa § 261 Trestného zákona s dolnou hranicou škody fakultatívne najmenej 10 000 eur a obligatórne najmenej 100 000 eur nepochybne, s poukazom na § 14 písm. m) Trestného poriadku, prelína.
Tieto spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou (ďalej aj "EPPO") a prokuratúrou rozhoduje podľa § 22a Trestného poriadku najvyšší súd.
Pokiaľ ide o konkrétnu trestnú vec v takomto spore o právomoc, Najvyšší súd SR pod sp. zn. 1Ndt/2/2022 z 9. 3. 2022 rozhodol, že vec patrí do pôsobnosti čl. 25 ods. 3 písm. a) Nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej aj "Nariadenie"), a teda že európsky delegovaný prokurátor sa správne zdržal výkonu svojej právomoci a správne rozhodol o neodňatí veci, preto právomoc vyšetrovať danú vec má vnútroštátny prokurátor (konkrétne prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky), čo v konečnom dôsledku znamená, že v prípade súbehu už uvádzaných trestných činov poškodzovania finančných záujmov EÚ podľa § 261 Trestného zákona a subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona - čo je, okrem niektorých platieb v poľnohospodárstve, v zásade vždy - je daná vždy príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podľa § 14 písm. m) a n) Trestného poriadku.
Stalo sa tak za situácie, že európsky delegovaný prokurátor rozhodol, že sa zdrží výkonu svojej právomoci s poukazom na čl. 25 ods. 3 písm. a) Nariadenia a neuplatní právo odňať túto vecv zmysle jeho čl. 27. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR (ďalej aj "vnútroštátny prokurátor") preto predložil Najvyššiemu súdu SR túto vec na rozhodnutie sporu o právomoc podľa § 22a Trestného poriadku, argumentujúc v podstate tým, že obvinený je stíhaný za spáchanie prípravy zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 13 ods. 1, § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona a prípravy zločinu subvenčného podvodu podľa § 13 ods. 1, § 225 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona, a v zmysle tohto Nariadenia bola na stíhanie práve takýchto trestných činov zriadená Európska prokuratúra. Ďalej vnútroštátny prokurátor uvádzal, že Únia a aj členské štáty Európskej únie majú povinnosť chrániť finančné záujmy Únie pred trestnými činmi, ktoré jej každý rok spôsobujú značné finančné ujmy. Vecná príslušnosť Európskej prokuratúry je v súlade s týmto Nariadením obmedzená na trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie. Úlohou Európskej prokuratúry by preto malo byť vyšetrovať, stíhať a podať obžalobu na páchateľov trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva a na páchateľov trestných činov, ktoré sú s nimi neoddeliteľne spojené.
Po zohľadnení argumentácie oboch strán Najvyšší súd SR konštatoval, že v takomto prípade nie je podstatné, že uvádzaný trestný čin podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona je prísnejší (spodná hranica trestnej sadzby je vyššia). Podstatné, nielen z formálneho, ale aj materiálneho hľadiska, je len to, aké sú horné hranice trestných sadzieb a tie sú rovnaké. Podľa čl. 22 ods. 3 Nariadenia do právomoci Európskej prokuratúry patrí tiež každý trestný čin neoddeliteľne spojený s trestnou činnosťou, ktorá patrí do pôsobnosti ods. 1 tohto článku. Právomoc vo veciach takýchto trestných činov sa môže vykonávať len v súlade s čl. 25 ods. 3. Podľa čl. 25 ods. 3 Nariadenia sa Európska prokuratúra zdrží výkonu svojej právomoci v súvislosti s akýmkoľvek trestným činom, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti čl. 22, a po porade s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi im v súlade s čl. 34 bez zbytočného odkladu postúpi vec, ak:
a) horná hranica trestnej sadzby stanovená vo vnútroštátnom práve za trestný čin patriaci do pôsobnosti čl. 22 ods. 1 je rovnaká alebo nižšia ako horná hranica trestnej sadzby za neoddeliteľne spojený trestný čin podľa čl. 22 ods. 3, s výnimkou prípadov, keď mal neoddeliteľne spojený trestný čin zásadný význam pre spáchanie trestného činu patriaceho do pôsobnosti čl. 22 ods. 1, alebo
b) možno odôvodnene predpokladať, že škoda spôsobená alebo pravdepodobne spôsobená finančným záujmom Únie prostredníctvom trestného činu uvedeného v čl. 22 Nariadenia nepresahuje škodu spôsobenú alebo pravdepodobne spôsobenú inej obeti.
Horná hranica trestnej sadzby pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona je 12 rokov; ide o "hlavný trestný čin" patriaci do pôsobnosti čl. 22 ods. 1 Nariadenia. Horná hranica trestnej sadzby pri trestnom čine subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona je 12 rokov; ide o "vedľajší", ale neoddeliteľne spojený trestný čin v zmysle čl. 22 ods. 3 Nariadenia. Zároveň možno v tomto prípade, podľa Najvyššieho súdu SR, konštatovať, že trestný čin subvenčného podvodu (ako vedľajší trestný čin) nemá a nemal zásadný význam pre spáchanie hlavného trestného činu patriaceho do pôsobnosti čl. 22 ods. 1 Nariadenia. Ďalej Najvyšší súd SR uviedol, že správne vnútroštátny prokurátor poukázal na to, že obidva trestné činy boli spáchané v jednočinnom súbehu a platí, že k spáchaniu vedľajšieho trestného činu by nedošlo, ak by prioritne nebol spáchaný hlavný trestný čin, preto, ale aj s ohľadom na porovnanie následkov týchto trestných činov, možno uzavrieť, že v podmienkach Slovenskej republiky bude spravidla vždy trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona posúdený ako vedľajší trestný čin (neoddeliteľne spojený) k hlavnému trestnému činu - poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona a zároveň ako trestný čin bez zásadného významu pre spáchanie hlavného trestného činu.
Z doslovného znenia čl. 25 ods. 3 Nariadenia: "Európska prokuratúra sa zdrží výkonu svojej právomoci...", možno vyvodiť, že Európska prokuratúra sa musí automaticky a obligatórne zdržať výkonu svojej právomoci vtedy, ak
- síce má právomoc vyšetrovať vec, pretože vec patrí do jej vecnej príslušnosti (čl. 22 Nariadenia), ale
- trestná sadzba pri hlavnom trestnom čine nie je vyššia ako pri neoddeliteľne spojenom trestnom čine a neoddeliteľne spojený trestný čin (v tomto prípade subvenčný podvod) nemá zásadný význam pre spáchanie hlavného trestného činu (v tomto prípade poškodzovania finančných záujmov Európskej únie).
Podľa čl. 22 ods. 1 Nariadenia do právomoci Európskej prokuratúry patria trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ustanovené v citovanej smernici (EÚ) 2017/1371, ako je vykonaná vo vnútroštátnom práve, bez ohľadu na to, či by sa tá istá činnosť mohla podľa vnútroštátneho práva klasifikovať ako iný druh trestného činu. Pokiaľ ide o trestné činy uvedené v čl. 3 ods. 2 písm. d) smernice (EÚ) 2017/1371, ako je vykonaná vo vnútroštátnom práve, Európska prokuratúra má právomoc len vtedy, ak sa úmyselné konanie alebo opomenutie vymedzené v uvedenom ustanovení (daňové trestné činy) týka územia dvoch alebo viacerých členských štátov a spôsobuje celkovú škodu najmenej 10 000 000 EUR.
Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie - podľa § 261 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, spadá do vecnej príslušnosti Európskej prokuratúry [Hlava II, čl. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017]. Trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona je v predmetnej veci neoddeliteľne spojený s hlavným trestným činom, preto je nesporné, že aj k tomuto trestnému činu má Európska prokuratúra vecnú príslušnosť.
S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR uzavrel, že predmetná vec patrí do pôsobnosti čl. 25 ods. 3 Nariadenia, a preto mala Európska prokuratúra povinnosť zdržať sa výkonu svojej právomoci. Zároveň musí platiť, že Európska prokuratúra sa môže zdržať výkonu svojej právomoci len vtedy, ak takúto právomoc má. Logickým a zároveň procesným dôsledkom zdržania sa výkonu svojej právomoci je (v predmetnej veci) nevyužitie práva odňať vec (čl. 27 Nariadenia).
S ohľadom na znenie a obsah čl. 10 ods. 3, ods. 4 písm. b), čl. 22, čl. 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a, samozrejme, čl. 25 ods. 1 až ods. 5, čl. 11, čl. 34 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.6ačl.39 Nariadenia je nesporné, že vo veci patriacej do vecnej príslušnosti Európskej prokuratúry môže spravidla vždy konať vnútroštátny prokurátor.
Treba si, podľa právneho záveru Najvyššieho súdu SR, tiež uvedomiť, že vnútroštátny prokurátor nielenže môže v predmetnej veci vykonávať svoju právomoc, ale v zmysle zásady legality, podľa § 2 ods. 5 Trestného poriadku svoju právomoc vykonávať musí. Právomoc vnútroštátneho prokurátora vyšetrovať takúto vec v obdobných prípadoch bude daná spravidla vždy.
Riešením danej, veľmi spornej situácie a právnej úpravy, v dôsledku ktorej Európska prokuratúra pre analyzované zákonné prekážky vykonáva dozor len vo veľmi malej časti tejto agendy naďalej dozor v takýchto veciach súbehu trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona a subvenčného podvodu podľa § 225
Trestného zákona vykonávajú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry podľa § 14 písm. m) a n) Trestného poriadku, je zvýšenie trestnej sadzby trestu odňatia slobody u analyzovaného trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona až na 10 až 16 rokov, s čím počíta aktuálny návrh novely Trestného zákona, ktorý je v legislatívnom procese, alebo zníženie tohto trestu u subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona na úroveň súčasného znenia § 261 Trestného zákona, teda na 7 až 12 rokov.
Záver
Sumarizujúc predmetnú problematiku možno záverom uviesť, že právna úprava analyzovaného trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až § 263 Trestného zákona má za sebou dve desaťročia, pretože existuje od 1. 9. 2002.
Od tohto času došlo k dvom novelizáciám týchto ustanovení, a to citovaným zákonom č. 91/2016 Z. z., účinným od 1.7.2016, a zákonom č. 214/2019 Z. z., účinným od 1. 8. 2019.
Predmetná trestná činnosť je, okrem iného, špecifická v tom, že spadá do pôsobnosti prevažne Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR podľa § 14 písm. m) a n) Trestného poriadku a do pôsobnosti Európskej prokuratúry.
Reálny nápad tejto trestnej činnosti je však evidovaný až od roku 2014 a do roku 2021 bolo spolu za tento trestný čin stíhaných 462 osôb, čo predstavuje ročný priemer 58 obvinených, obžalovaných za toto obdobie bolo spolu 328 osôb, čo predstavuje ročný priemer 41 obžalovaných, u 91 osôb došlo k uzavretiu dohody o vine a treste alebo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania, teda v priemere ročne s 11 obvinenými, pritom spolu za toto obdobie bolo odsúdených 252 obžalovaných, teda ročne v priemere 32 obžalovaných. Tento stav týkajúci sa nápadu prvých týchto trestných vecí až po cca 12 rokoch uvedenej právnej úpravy je daný zrejme tým, že prvé programové obdobie, kedy dochádza k čerpaniu finančných prostriedkov z EÚ v Slovenskej republike, je obdobie rokov 2007 - 2013, a teda až po jeho skončení a dočerpávaním týchto finančných prostriedkov ešte aj viac rokov po roku 2013, dochádza k ich zneužívaniu aj trestnoprávnym konaním.
Úplne záverom dodávame, že právne vzťahy, z tohto obdobia vyplývajúce, reguloval súvisiaci zákon č. 528/2008 Z. z. v platnom znení o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, prioritne porušovaním ktorého došlo k páchaniu analyzovanej trestnej činnosti v jej začiatkoch.
Použitá literatúra
Šanta, J. Trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev - aktuálne aplikačné problémy. Justičná revue č. 1/2016
Šanta, J. Ochrana a poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2018
Šanta, J. Procesné aspekty trestného činu poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie. In: Viktoryová, J. ed., 2019. Teória a prax vyšetrovania: Zborník vedeckých prác. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Šanta, J. Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v Trestnom zákone SR a v Trestním zákonníku ČR. Trestní právo č. 1/2022
Šanta, J., Zeman, Š. Ochrana finančných záujmov Európskej únie v Trestnom zákone Slovenskej republiky a porovnanie so zákonmi niektorých iných štátov EÚ. Justičná revue č. 10/2018
Šanta, J., Zeman, Š. Ochrana finančných záujmov Európskej únie v trestných zákonoch členských štátov EÚ. Justičná revue č. 6-7/2019
Šanta, J., Žilinka, M. Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie - pojem, medzinárodné súvislosti, aktuálne aplikačná prax trestná. Justičná revue č. 6-7/2018
Šanta, J., Čentéš, J. Trestný čin poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie - historické a medzinárodné aspekty. In: Viktoryová, J. ed., 2019. Teória a prax vyšetrovania. Zborník vedeckých prác. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave
1) Táto práca bola vytvorená v rámci riešenia projektu Vega č. 1/0162/21: Implementácia európskych nástrojov proti praniu špinavých peňazí a na konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti v podmienkach Slovenskej republiky.
2) ŠANTA, J., ZEMAN, Š.: Ochrana finančných záujmov Európskej únie v Trestnom zákone Slovenskej republiky a porovnanie so zákonmi niektorých iných štátov EÚ. Justičná revue č. 10/2018, s. 1088.
3) SOTOLÁŘOVÁ, D. S., RUŽIČKA, M., SOTOLÁŘ, A.: Trestněprávní ochrana finančních zájmu Evropské únie. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 12.
4) ŠANTA, J.:Trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev - aktuálne aplikačné problémy. Justičná revue č. 1/2016, s. 40.
5) STIFFEL, H. a kol.: Trestný zákon. Stručný komentár. Bratislava: Iura Edition, 2001, s. 176.
6) ČENTÉŠ, J.: Vybrané hmotnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike. Praha: Státní zastupitelství, roč. 14, č. 5 (2016), s. 16 - 23.
7) https://www.genpro.gov.sk/štatistiky (po úprave autorom článku).
8) https://www.genpro.gov.sk/štatistiky (po úprave autorom článku).
9) ŠANTA, J.: Ochrana a poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 2018, s. 79 - 164.
10) ŠANTA, J.: Trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v Trestnom zákone SR a v Trestním zákonníku ČR. Trestní právo č. 1/2022, s. 18.