Prehliadka advokátskej kancelárie

Ochrana dôvernosti komunikácie advokáta a klienta je jedným z prvkov právneho štátu a má ústavnoprávny rozmer, ako aj ľudsko-právny rozmer. Ide o povinnosť advokáta a právo klienta, ktoré je súčasťou ústavného práva na spravodlivý proces a ochranu súkromia. Do sféry súkromia patria všetky záležitosti jednotlivcov, ktoré nemôže štát alebo iná súkromná osoba bezdôvodne získavať a o ktorých nemožno informovať verejnosť. J. Svák súkromie chápe ako intímny svet človeka, ktorý je uzatvorený pred verejnosťou a najmä pred akýmikoľvek zásahmi štátu. Uvedené právo zaručuje každej osobe možnosť slobodne a samostatne rozhodovať o tých svojich záležitostiach, ktoré sa uznávajú za súkromie. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR (ďalej aj ), právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromnej sféry jednotlivca zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie jeho efektívnej ochrany. Garancie práva na súkromie sú poskytované najmä v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len ). V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je ochrana súkromia zakotvená v čl. 19 ods. 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len a čl. 10 ods. 3 a čl. 13 Listiny.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. V zmysle ods. 2 citovaného článku Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.

Pri posudzovaní zásahov štátu do práva na súkromie v zmysle citovaného článku, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len alebo ) uplatňuje mechanizmus postupnosti skúmania niekoľkých hľadísk. V prvom rade skúma, či daný skutkový stav možno považovať za súčasť práva na súkromie. Po kladnej odpovedi na túto otázku ESĽP následne pristupuje k posúdeniu kritéria zásahu, jeho a napokon jeho . Ak ESĽP dospeje k negatívnej odpovedi pri niektorej z týchto otázok, ďalej už v posudzovaní zásahov štátu do práva na súkromie nepokračuje.

V zmysle judikatúry ESĽP sa rozumie aj sídlo spoločnosti, kancelárske priestory či priestory určené pre profesijné a obchodné aktivity, resp. . V posledne citovanom rozsudku Súd skonštatoval, že ochrana súkromia čl. 8 Dohovoru sa vzťahuje aj na kancelárske priestory advokáta z dôvodu, že všetky profesijné a obchodné činnosti môžu zahŕňať prvky dôverného charakteru. Podľa názoru Súdu by bolo príliš reštriktívne obmedziť pojem súkromný život na "intímny okruh", kde každá osoba môže viesť svoj osobný život podľa seba a úplne z neho vyčleniť svet, ktorý je mimo tohto okruhu.

Odňatie písomností alebo počítačových údajov advokáta, obsahujúce údaje týkajúce sa jeho profesijnej činnosti, je považované judikatúrou ESĽP za súčasť súkromného života a teda za zásah do súkromnej sféry jednotlivca. Vzhľadom na to, že výkonom prehliadky v priestoroch, kde advokát vykonáva profesijnú činnosť, sa zasahuje do práva na súkromie, k tejto problematike existuje početná judikatúra ESĽP. Judikatúra ESĽP výslovne potvrdila aplikovateľnosť čl. 8 Európskeho dohovoru aj na "korešpondenciu s advokátom", teda korešpondenciu profesijnej povahy.

V rozhodovacej činnosti ESĽP nachádzame viaceré rozhodnutia, ktorými bolo skonštatované porušenie práva na súkromie pri prehliadke advokátskej kancelárie.

V prípade Súd poznamenáva, že v posudzovanom prípade vzťah medzi zákonom o donucovacích opatreniach, súdnym poriadkom a zákonom o advokátoch (vykladaný spoločne) bol trochu nejasný a viedol k rozdielnym názorom na rozsah ochrany privilegovaného materiálu pri prehliadkach a následnom zaisťovaní. Súd konštatoval, že prehliadka a zaistenie boli v prejednávanej veci vykonané .

V inom prípade - ESĽP dodáva, že: " "

Kritériá na prehliadku advokátskych kancelárií Súd špecifikoval v prípade V súvislosti s prehliadkami a zaisteniami musí vnútroštátne právo poskytovať jednotlivcovi určitú ochranu pred svojvoľným zásahom do práv podľa článku 8 Dohovoru. Musí byť teda dostatočne jasná, aby občanom poskytla primeraný prehľad o okolnostiach a podmienkach, za ktorých sú orgány verejnej moci oprávnené prijať takéto opatrenia. Okrem toho Súd uznal význam osobitných procesných záruk, pokiaľ ide o ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a ich klientami. Ďalej sa zaoberal otázkou, či je vnútroštátne právo dostatočne jasné, pokiaľ ide o (ne)možnosť dovolávať sa dôvernosti komunikácie medzi advokátmi. Súd tiež preskúmal, či vnútroštátne právo poskytuje požadované procesné záruky na ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a ich klientmi.

Vzhľadom na obmedzený rozsah nie je možné uvádzať všetky rozhodnutia ESĽP. V poznámke pod čiarou odkazujeme na ďalšie relevantné rozhodnutia, v ktorých Súd skonštatoval porušenia čl. 8 Dohovoru.

Pre úplnosť je však potrebné uviesť aj niektoré rozhodnutia, v ktorých ESĽP porušenie práva na súkromie pri prehliadke advokátskej kancelárie. Jedným z takýchto prípadov je aj . Súd poznamenáva, že je nesporné, že prehliadka kancelárií sťažovateľa predstavovala zásah do jeho práv podľa článku 8 Dohovoru. Je nespochybniteľné, že prehliadka bola vykonaná v "súlade so zákonom" a že sledovala ciele prevencie kriminality a nepokojov, ako aj ekonomického blahobytu krajiny. Hlavným sporom medzi účastníkmi konania bolo, či predmetné opatrenie možno považovať za " " na dosiahnutie týchto cieľov, najmä či bolo primerané týmto cieľom a či konanie obsahovalo na zabránenie akémukoľvek zneužitiu alebo svojvoľnosti. V prejednávanej veci Súd konštatoval, že prehliadka bola vykonaná na základe príkazu vydaného sudcom, ktorý bol zo zákona povinný presvedčiť sa, že existuje dôvodné podozrenie, že došlo k spáchaniu trestného činu a že v priestoroch, ktoré sa mali prehľadať, bol predpoklad, že tam možno nájsť dôkazy. Hoci sťažovateľ namietal, že vydanie príkazu bolo získané v konaní , zatiaľ čo v iných zákonných kontextoch sú stanovené kontradiktórne konania, Súd poznamenáva, že môže existovať relevantný dôvod na to, aby sa dotknutá osoba vopred neupozornila na možnosť vykonania prehliadky. Preskúmanie vykonané sudcom, dokonca aj v konaní , je napriek tomu dôležitou zárukou proti zneužitiu. Súd tiež pripomína, že prehliadka bola vykonaná pod dohľadom právneho zástupcu, ktorého úlohou bolo zistiť, na ktoré dokumenty sa vzťahuje ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci prehliadka, tak ako bola vykonaná, nebola neprimeraná sledovaným legitímnym cieľom a že konanie sprevádzali primerané záruky. Zásah teda možno považovať za "nevyhnutný v demokratickej spoločnosti" v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru.

Ďalším takýmto prípadom, kde ESĽP nezistil, že pri prehliadke advokátskej kancelárie bol porušený čl. 8 Dohovoru, je prípad . Prípad sa týkal prehliadky kancelárskych priestorov advokátskej kancelárie a zaistenia počítačových súborov a e-mailov počas vyšetrovania podozrenia z korupcie, prania špinavých peňazí a ďalších trestných činov. Súd konštatoval, že zaistenie počítačových údajov v advokátskej kancelárii bolo kompenzované procesnými zárukami na predchádzanie zneužívaniu a svojvoľnosti a na ochranu profesijnej mlčanlivosti. Prehliadka a zaisťovacie opatrenia teda nepredstavovali neprimeraný zásah do sledovaného legitímneho cieľa, ktorým je predchádzanie nepokojom alebo trestnej činnosti. Súd poznamenal, že vyšetrujúci sudca po preskúmaní zaistených počítačových súborov a e-mailov nariadil vymazanie 850 záznamov, ktoré považoval za súkromné a nevzťahovali sa priamo na vyšetrovanú vec.

Rovnako ani v prípade nezistil, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru, pričom konštatoval, že prehliadka kancelárií sťažovateľa nebola neprimeraná sledovanému legitímnemu cieľu, konkrétne hospodárskemu blahobytu krajiny. Poznamenal najmä, že sa nezistilo, že by žiadny z materiálov zaistených alebo kopírovaných orgánmi vykonávajúcimi prehliadku obsahoval informácie podliehajúce mlčanlivosti advokáta.

Porušenie čl. 8 Dohovoru ESĽP nezistil ani v prípade . V posudzovanom prípade sa Súd domnieva, že zákon poskytoval dostatočné právne záruky, pokiaľ ide o prehliadku, zhromažďovanie a prípadné zaistenie dokumentov, a to tak pokiaľ ide o rozsah týchto opatrení množstvo zozbieraných a kopírovaných dokumentov, ako aj o ochranu dôvernosti komunikácie medzi advokátmi a klientmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je Súd presvedčený, že príslušné vnútroštátne právo, ako ho vykladajú súdy, bolo zlučiteľné so zásadou právneho štátu, prístupné a predvídateľné a poskytovalo dostatočné záruky po pôvodnom povolení na prehliadku priestorov sťažovateľky.

Z uvedenej judikatúry ESĽP by sa vo vzťahu k prehliadke advokátskej kancelárie dali vyvodiť nasledovné závery.