Trestná zodpovednosť právnických osôb v Slovenskej republike - poohliadnutie sa za piatimi rokmi právnej úpravy a aplikačnej praxe

V priebehu dvadsiateho storočia sa jednotlivým štátom, na základe mnohých medzinárodných záväzkov prijatých na pôde viacerých medzinárodných organizácií, uložila povinnosť za trestné činy, okrem fyzických osôb, sankcionovať aj právnické osoby. Tieto záväzky boli prijímané predovšetkým na pôde OSN, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Rady Európy a Európskej únie. Napriek tomu, vyvodzovanie trestnej zodpovednosti právnických osôb nie je vo všetkých európskych štátoch realizované jednotne. V trestnom práve existujú, okrem iných, dve základné teórie trestnej zodpovednosti právnických osôb, a to teória tzv. nepriamej zodpovednosti a tzv. identifikačná teória. Slovenská právna úprava trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza z tzv. identifikačnej teórie. Podľa nej, rozvinutej na základe viacerých evidovaných podvodov, môže byť právnická osoba zodpovedná za konanie svojich orgánov alebo zástupcov. Je to tak preto, že samotná právnická osoba nemá prirodzenú vnútornú schopnosť konať, takže za ňu priamo alebo nepriamo konajú fyzické osoby. Právnická osoba sa potom stotožňuje s konaním takýchto osôb.)

Otázka potreby zakotvenia trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky sa stala aktuálnou aj v súvislosti s novými spoločenskými a takými ekonomickými pomermi a javmi, akými boli a sú rozvoj nových ekonomických a právnych vzťahov v hospodárstve, globalizácia ekonomiky, snaha dosahovať čo najväčšie zisky aj za cenu porušovania zákonov, skrývanie sa fyzických osôb za činnosť právnických osôb, množiace sa stále závažnejšie delikty práve právnických osôb a podobne, prinášajúce tak nové kriminogénne javy. Právnické osoby, tak ako to bude ďalej priblížené, vystupujú ako nástroje páchania rôznej trestnej činnosti, najmä však ekonomickej.

V konečnom dôsledku po dlhodobom zvažovaní argumentov pre a proti, prevážili aj v Slovenskej republike argumenty v prospech trestnej zodpovednosti právnických osôb a došlo k prijatiu v súčasnosti účinného zákona č. 91/2016 Z.z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj "TZPO"), ktorý účinnosť nadobudol dňa 1. júla 2016.

Spomínaným zákonom tak bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený model pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb, čím došlo k implementácii záväzkov a odporúčaní, ktoré Slovenská republika prijala ako člen medzinárodných organizácií.

Ako však ukázala už krátka aplikačná prax, niektoré ustanovenia tohto zákona, najmä katalóg trestných činov taxatívne uvedený v § 3 TZPO s názvom Trestné činy právnických osôb, sa prejavili ako nedostatočné, preto novelou tohto zákona, vykonanou zákonom č. 316/2016 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. januára 2017, bol do tohto zákona doplnený katalóg ďalších trestných činov, pri ktorých možno uplatniť trestnú zodpovednosť právnických osôb, a to o také trestné činy, ako sú napr. sprenevera, podvod, úverový podvod, poisťovací podvod, kapitálový podvod, subvenčný podvod, úpadkové delikty, či machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a mnohé ďalšie; zákonom č. 161/2018 Z.z., účinným od 1. júla 2018, boli do tohto zákona zakotvené teroristické trestné činy. Zákonom č. 214/2019 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2019, bol katalóg trestných činov v TZPO doplnený o ďalšie trestné činy, a to o porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, nepovolená výroba liehu, tabaku a tabakových výrobkov, porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, porušovanie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru, falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky, násilie proti skupine obyvateľov a nebezpečné vyhrážanie; zákonom č. 474/2019 Z.z., účinným od 1. januára 2020, bol TZPO doplnený o trestný čin podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík podľa § 372a Trestného zákona. Nakoniec zákonom č. 288/2020 Z.z., účinným od 1. novembra 2020, bol katalóg uvádzaných trestných činov v TZPO rozšírený o trestné činy v oblasti ochrany životného prostredia, a zákonom č. 312/2020 Z.z., účinným od 1. januára 2021, došlo k úprave rozsahu tohto katalógu najmä o trestný čin prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody podľa § 336c a § 336d Trestného zákona, a táto novelizácia sa tiež týkala doplnenia ochranných opatrení vrátane doplnenia tohto zákona o ochranné opatrenie zhabania časti majetku. Ďalšie štyri novely tohto zákona sa týkali TZPO len nepriamo.