Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Vyvažovanie záujmov veriteľov a dlžníkov pri pandemickej a nepandemickej ochrane dlžníkov

Príspevok sa zaoberá inštitútom dočasnej ochrany podnikateľských subjektov, ktorý zaviedol „zákon č. 62/2020 Z. z.“ počas pandémie, v komparácii so „zákonom č. 421/2020 Z. z.“, ktorý prináša tento inštitút už ako univerzálny nástroj na prekonanie dočasných problémov pri prevádzkovaní podniku. Autor sa snaží predovšetkým zistiť, či obmedzenia veriteľov pri vymáhaní pohľadávok počas dočasnej ochrany sú dostatočne vyvážené k obmedzeniam dlžníka a teda, či sledujú záujem veriteľov.

The article deals with the institute of temporary protection of business entities, which was introduced by Act no. 62/2020 Coll. during the pandemic situation, in comparison with Act no. 421/2020 Coll., which brings this institute as universal tool to overcome temporary problems during the operation of the company. The author tries to find out whether the restrictions of creditors in the recovery of claims during temporary protection are sufficiently balanced with the restrictions of the debtor, and thus whether they follow the interest of creditors.

Kľúčové slová: veriteľ, dlžník, pandémia, dočasná ochrana.
Key words:
creditor, debtor, pandemic, temporary protection.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, zákon č. 421/2020 Z.z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ĎURICA, M.: Vyvažovanie záujmov veriteľov a dlžníkov pri pandemickej a nepandemickej ochrane dlžníkov; Justičná revue, 74, 2022, č. 1, s. 20 – 31.

Úvod 1)

V ostatnom období jednotlivé štáty v nebývalom rozsahu intervenujú do svojich ekonomík, a to predovšetkým prostredníctvom legislatívy. Snahou mnohých legislatívnych snažení je zabrániť úpadku podnikateľských subjektov. To sa osobitne prejavilo počas prvého pandemického obdobia,
2)
medzi iným aj prijatím zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "prvý zákon"), ktorý zaviedol inštitút dočasnej ochrany. Tento zákon bol neskôr inšpiráciou pre prijatie zákona č. 421/2020 Z.z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "druhý zákon"), ktorý tiež zaviedol inštitút dočasnej ochrany. Účelom prvého zákona bolo poskytnutie dočasnej právnej ochrany dlžníkom pred ich veriteľmi, ak tento stav vznikol v dôsledku pandemických opatrení a samotnej pandémie.
3)
Obdobné zákony boli prijímané aj v iných členských štátoch Európskej únie.
4)
Druhý zákonzaviedol dočasnú ochranu už ako univerzálny inštitút pre podnikateľov
5)
, ktorí majú finančné problémy bez ohľadu na príčiny týchto ťažkostí.
6)
Prijaté opatrenia, tak ako chránia dlžníkov, sa môžu negatívne týkať ich veriteľov, pred ktorými sa im poskytuje právna ochrana. Účelom tohto príspevku je poukázať na niektoré právne účinky dočasnej ochrany cez zjednodušený test proporcionality
7)
vo vzťahu dlžník a veriteľ. Napriek tomu, že prvý zákonbol špecificky zameraný na riešenie ekonomických problémov spôsobených pandémiou, obidva zákony majú spoločný cieľ, ktorým je ochrana dlžníka pred veriteľmi v záujme prekonania jeho finančných ťažkostí a zachovania prevádzky jeho podniku, vrátane zamestnanosti. Z týchto dôvodov považujeme za vhodné analyzovať skúmaný problém na limitovanej komparácii prvého a druhého zákona so špecifickým zameraním na ochranu pred konkurzom, ktorý predstavuje pre podnikateľa najväčšiu hrozbu ukončenia jeho podnikateľskej aktivity. Účelom tohto príspevku nie je analýza právnych účinkov dočasnej ochrany ako takých.
8)
1 Ochrana dlžníka pred vyhlásením konkurzu
Prvý zákonnajprv zaviedol len parciálne opatrenia, ktoré sa týkali v prvom rade spočívania lehôt na uplatňovanie alebo bránenie práva, ustanovených právnymi predpismi v súkromno-právnych vzťahoch, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva. Plynutie týchto lehôt sa zastavilo a po zákonom stanovenom termíne ich plynutie opäť pokračovalo.
9)
Toto opatrenie bolo nesporne zamerané na ochranu všetkých veriteľov pri uplatňovaní práv, ktoré podliehajú premlčaniu alebo preklúzii bez ohľadu na právny status dlžníka. Na druhej strane, podobné opatrenia, ktoré sa týkali lehôt na vykonanie procesných úkonov, mali všeobecný účinok vo vzťahu k stranám sporu (účastníkom konania) bez ohľadu na ich hmotno-právnu pozíciu. Ostatné opatrenia, ktoré sa týkali zákazu speňažovania majetku prostredníctvom záložného práva, v exekučnom alebo inom obdobnom vykonávacom konaní, sa týkali každého dlžníka bez ohľadu na jeho právny status a znemožnili veriteľom vymáhať si svoje pohľadávky v týchto konaniach. Tieto opatrenia boli v zásade zamerané len na ochranu dlžníka.
Prvý zákon, na účel ochrany dlžníka pred konkurzom, ešte pred zavedením inštitútu dočasnej ochrany predĺžil lehotu, v ktorej je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
10)
Túto povinnosť majú všetci dlžníci, ktorí sú povinní viesť účtovníctvo. V dôsledku porušenia uvedenej povinnosti, osoby ktoré sú povinné podať v mene dlžníka návrh na vyhlásenie konkurzu, nesú osobitnú majetkovú zodpovednosť za škodu spôsobenú veriteľom. Zároveň, ak dlžníckym subjektom je spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť alebo jednoduchá spoločnosť na akcie, vzniká spoločnosti právo na zmluvnú pokutu vo výške jednej polovice najnižšieho základného imania akciovej spoločnosti. Po vyhlásení konkurzu je správca povinný vymáhať zmluvnú pokutu v prospech konkurznej podstaty.
11)
Rozhodnutie o uložení zmluvnej pokuty je diskvalifikačným rozhodnutím.
12)
V prípade predlženia, ktoré nastalo v čase od 12. marca 2020 (ďalej aj "rozhodujúci deň") do 30. apríla 2020, bola táto lehota dlžníkovi predĺžená z 30 na 60 dní.
Následná novelizácia prvého zákona
13)
zaviedla inštitút dočasnej ochrany, ktorý má poskytnúť komplexnú ochranu dlžníka pred veriteľmi. Inštitút dočasnej ochrany poskytuje právnu ochranu len tomu dlžníkovi, ktorý má právny status podnikateľa a o dočasnú ochranu požiada.
Dlžník v záujme zabránenia konkurzu mohol v rámci predĺženej lehoty, v ktorej bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, požiadať súd o poskytnutie dočasnej ochrany. Ak mu súd dočasnú ochranu poskytol, nebol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu až do jej skončenia, čo bolo pôvodne
ex lege
do 31. októbra 2020. Dočasnú ochranu mohol súd dlžníkovi poskytnúť len vtedy, ak dlžník nebol k rozhodujúcemu dňu platobne neschopný alebo predlžený, čím bola zabezpečená kauzalita ochrany medzi predĺžením a pandémiou. Na základe zmocnenia prvého zákona predĺžila vláda nariadením trvanie dočasnej ochrany do 31. decembra 2020.
14)
Druhým zákonomsa ďalej predĺžila dočasná ochrana
ex lege
do 31. januára 2021, za predpokladu, že podnikateľovi trvala dočasná ochrana k 31. decembru 2020. V prípade, že podnikateľovi skončila dočasná ochrana skôr alebo mu vôbec nebola poskytnutá, mohol požiadať o jej poskytnutie podľa druhého zákona. Dočasná ochrana podľa druhého zákona trvá 3 mesiace, pričom podnikateľ môže požiadať o jej predĺženie o ďalšie tri mesiace.
Uvedené opatrenia na ochranu dlžníka zabránili konkurznému konaniu dlžníka, ktorý bol predlžený. Konkurzné konanie z dôvodu predlženia nemohol aktivovať veriteľ, pretože veriteľ má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníka len z dôvodu platobnej neschopnosti. Ochrana dlžníka pred hrozbou konkurzu zo strany veriteľov bola počas dočasnej ochrany zabezpečená prostredníctvom procesného inštitútu prerušenia konania. Prvý a ani druhý zákonnebráni veriteľovi podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť jeho dlžníka, avšak bránil vyhláseniu konkurzu. Konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podal veriteľ pred rozhodujúcim dňom, sa v dôsledku poskytnutia dočasnej ochrany
ex lege
prerušilo. To isté platí o veriteľských návrhoch na vyhlásenie konkurzu, ktoré boli podané počas dočasnej ochrany. Po skončení účinkov dočasnej ochrany odpadne konkurznému súdu procesná prekážka konania a súd je povinný v prerušenom konaní pokračovať. V dôsledku ochrany dlžníka pred konkurzom mohol dlžník po celú dobu dočasnej ochrany pokračovať v podnikaní aj vtedy, keď bol predlžený alebo platobne neschopný.
Prvý zákon nemá osobitné ustanovenia na ochranu veriteľov, ktorými bolo zabránené vymáhať si pohľadávky v konkurznom konaní. Druhý zákon je dôslednejší a ukladá podnikateľovi, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana, povinnosť uložiť v zbierke listín do 30 dní po skončení dočasnej ochrany vyhlásenie, že niejev úpadku. Túto povinnosť majú len podnikatelia, ktorí sú právnickými
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).