Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Cezhraničná manipulácia voličského rozhodovania s využitím kybernetických prostriedkov pri referende

Cieľom tohto článku je nájsť odpoveď na otázku, kedy možno cezhraničný zásah do voličského rozhodovania obyvateľov štátu – s využitím kybernetických prostriedkov, považovať za porušenie nedotknuteľnosti štátnej suverenity a princípu zákazu zásahu do vnútorných záležitostí štátov. Špecifikom je zameranie na tému referenda, ktorá môže mať z viacerých dôvodov, a to najmä pri otázke secesie, hypoteticky závažnejšie medzinárodnoprávne dosahy, než by takáto manipulácia mala pri voľbách všeobecne. Cez príklady z reálneho sveta sa s využitím metód komparácie snažíme nájsť mieru, kedy by medzinárodné právo už považovalo zásahy za neprimerané. Okrem toho, s využitím analýzy ako prostriedku na dosiahnutie už spomínaného cieľa, prejdeme jednotlivé kľúčové ohrozené inštitúty medzinárodného práva a s vytvorením modelového prípadu pomocou indukcie vytvoríme hypotézy a teórie, ako zložité otázky zodpovedať.

The aim of this article is to find an answer to the question of when cross-border intervention in the electoral decision-making of state residents using cyber means can be considered a violation of the inviolability of state sovereignty and the principle of prohibition of interference in the internal affairs of states. The specificity is the focus on the topic of the referendum, which for several reasons, especially in the case of secession, may have hypothetically more serious international legal consequences than such manipulation would have in decision-making in general. Through an example from the real world with the use of comparison methods, we are looking for a threshold when international interventions were already considered disproportionate. In addition, using analysis to the above-mentioned goal, we will go through the individual key threatened institutions of international law through the creation of a model case, and with the help of induction we will create hypotheses that many international lawyers are dealing with today.

ONDREJECH, P.: Cezhraničná manipulácia voličského rozhodovania s využitím kybernetických prostriedkov pri referende; Justičná revue, 75, 2023, č. 6-7, s. 827 – 844.

Kľúčové slová: kybernetický priestor, manipulácia voličského rozhodovania, medzinárodné právo kyberpriestoru, referendum.

Key words: cyberspace, manipulation of voter decision-making, international law of cyberspace,referendum.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 460/1992 Zb. – Ústava Slovenskej republiky; zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov; zákon č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


ÚVOD - JE KYBERINTERFERENCIA DO VOLIČSKÉHO ROZHODOVANIA V REFERENDE ZAKÁZANÝM ZÁSAHOM PODĽA MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA?1)
V roku 2022 a v dynamickom prostredí kyberpriestoru sú štáty,
1)
ako subjekty medzinárodného práva verejného
2)
, s využitím najmodernejších technológií schopné spôsobiť pomocou kybernetických prostriedkov nevídané škody, a to nielen v reštriktívnom výklade tohto pojmu.
Kybernetické prostriedky
sú nástroje, technológie alebo metódy, ktoré sú používané v oblasti kybernetiky a kybernetickej bezpečnosti. Môže ísť napríklad o šifrovanie, rôzne typy škodlivého počítačového softvéru (napr. vírov), firewall, či antivírusové softvéry. V článku budeme používať v súvislosti s modernými technológiami pojem
kyberinterferencia
- to je činnosť, pod ktorou sa rozumie využitie kybernetického priestoru na infiltráciu, manipuláciu, útok, krádež, vyhrážanie s využitím svojich dát alebo dát cieľovej organizácie či štátu.
3)
Viac špecifické,
kybernetické útoky
, sú teda pokusy o zneužitie informácií krádežou, zničením alebo odhalením dát; ich cieľom je narušiť, prípadne zničiť počítačové systémy a siete.
4)
Všetky tieto pojmy sú relevantné pre ďalšie pochopenie problematiky.
Voľby a voličské rozhodovanie sa stali v posledných rokoch vďačným terčom manipulácie, ktorá sleduje určité ciele, menej či viac výhodné pre niektorú zo zúčastnených strán.
5)
Voličské rozhodovanie
na účel tohto článku definujeme ako individuálny rozhodovací proces člena elektorátu, na ktorého konci je rozhodnutie o jeho individuálnej voľbe. Na účely tohto článku sa ním rozumie rozhodovanie pri voľbe v referende. Je často ovplyvnené systémovými a nenáhodnými chybami.
6)
Podstatné však je, v kontexte aplikácie medzinárodného práva, že tieto kybernetické útoky sa odohrávajú často formou cezhraničnej aktivity.
Cezhraničná aktivita
je na účely tohto článku taká aktivita, v ktorej sú zapojené subjekty z rôznych suverénnych štátov. To znamená, že cieľ útoku patrí pod suverenitu štátu 1 a útočník, či už ako štátna organizácia alebo aj neštátny subjekt, spadá pod suverenitu a jurisdikciu štátu 2.
Príkladom cezhraničnej kyberinterferencie do voličského rozhodovania môže byť únik e-mailov v prezidentskej kampani v Spojených štátoch amerických, ktorý sa snažil zmeniť výsledok v prospech bývalého prezidenta Donalda Trumpa, francúzske prezidentské voľby, ale aj interferencia do ukrajinských parlamentných volieb v roku 2014. Pri pomyselnom rozdelení nastolenej hypotézy - teda či je kyberinterferencia do voličského rozhodovania pri referende zakázaným zásahom podľa medzinárodného práva, vidíme dve časti. Samotné ovplyvňovanie voličského rozhodovania sa v zmysle predchádzajúcich príkladov nepochybne deje, avšak v tomto článku sa detailnejšie zameriavame práve na takúto manipuláciu odohrávajúcu sa pri referende.
Referendum
je jednou z foriem priamej demokracie. Ide o hlasovanie, ktorým voliči na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni rozhodujú o otázke verejného záujmu, ktorá im bola predložená na posúdenie.
7)
Väčšina odbornej literatúry sa špecificky nezameriava práve na referendá, ale na voľby vo všeobecnosti. Z niekoľkých dôvodov, ktoré budú neskôr v článku analyzované, sme sa rozhodli preskúmať cezhraničnú manipuláciu voličského rozhodovania pri referende, pretože jej signifikancia môže byť z medzinárodnoprávneho hľadiska ešte väčšia, a to napríklad pri referendovej otázke týkajúcej sa secesie.
Secesia
je definovaná ako
"odštiepenie sa časti teritória štátu prostredníctvom jeho obyvateľstva za účelom vytvorenia nového nezávislého štátu alebo pričlenenia sa k inému nezávislému štátu,[...] ktoré sa odohráva bez súhlasu predchádzajúceho štátu"
8)
.
Takáto referendová otázka otvára veľkú krehkosť vo finálnom výsledku, čo ešte viac zdôrazňuje dôležitosť spravodlivej volebnej kampane bez prítomnej manipulácie.
Volebná kampaň
je v zmysle platnej právnej úpravy v Slovenskej republike, ale aj v kontexte tohto článku zaoberajúceho sa medzinárodnoprávnymi otázkami, akákoľvek legitímna činnosť politickej strany, hnutia, koalície politických strán a ich kandidátov, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania volenej funkcie.
9)
Bohužiaľ, o financovaní referenda sa verejnosť nedozvie v kontexte platnej právnej úpravy na Slovensku takmer nič. Jediná existujúca právna úprava sa týka len volebnej kampane, a nie referendovej - tá upravená nikde nie je. Nedostatok zákonnej regulácie spôsobuje, že verejná kontrola referendovej kampane zostáva prakticky nulová, a teda aj reflexia na možnú manipuláciu je problematická.
10)
Manipulácia
je taká činnosť, ktorá sa snaží ovplyvniť ľudí spôsobom, ktorý dostatočne nezapája alebo neoslovuje ich schopnosti reflektívneho a slobodného výberu.
11)
V prvej kapitole tohto článku sa zameriavame na najznámejšie prípady cezhraničnej manipulácie voličského rozhodovania, ktoré sa odohrali v posledných rokoch a stále rezonujú naprieč medzinárodným spoločenstvom.
1 PRÍKLADY ZÁSAHU DO VOLIČSKÉHO ROZHODOVANIA S VYUŽITÍM KYBERNETICKÝCH PROSTRIEDKOV
Zámerom únikov e-mailov počas prezidentskej kampane v Spojených štátoch Amerických bola diskreditácia demokratickej strany, a teda dosiahnutie prospechu pre stranu republikánov. Cieľom bola US Democratic National Commitee (DNC), a teda konkrétne ich e-mailová komunikácia. Išlo o zverejnenie e-mailov, súborov, screenshotov, ktoré boli získané z "infikovaných" zariadení.
12)
Takmer 20 000 interných e-mailov DNC bolo zverejnených, čo vyústilo do sabotáže kampane a manipulácie elektorátu v neprospech senátora Bernieho Sandersa a spôsobilo to tiež rezignáciu riaditeľky DNC Debbie Wasserman Schulz. Neskôr táto manipulácia zvrátila volebný výsledok v neprospech Hillary Clinton.
13)
Napriek tomu, že Ruská federácia odmietla zapojenie sa do danej kyberoperácie, vďaka spoločnému vyšetrovaniu CIA, FBI a NSA sa ukázalo, že za týmito únikmi stojí práve Ruská GRU, skrývajúca sa za pseudonymom
"Guccifer 2.0"
, ktorým mal byť údajný rumunský hacker-samotár.
14)
Dosah však nebol dokázateľne zásadný, a tak sa napriek vysloveným obvineniam nevzniesla priama obžaloba voči Rusku za to, že by riadilo operácie vedúce k ovplyvňovaniu prezidentských volieb. Práve tento pokus slúžil medzinárodnému spoločenstvu ako varovný prst, že podobné nekalé manipulácie voličského rozhodovania sa môžu opakovať.
15)
V prípade prezidentských volieb vo Francúzsku v roku 2017 išlo o veľmi podobnú operáciu, kedy sa útočníci zamerali na
"e-mail leak"
a diskreditáciu strany En Marche Emmanuela Macrona,
16)
a teda manipuláciu voličského rozhodovania elektorátu v jeho neprospech. V tomto prípade boli k množstvu uniknutých informácií zámerne pridávané i nepravdivé dáta. Manipulácia však v tomto prípade ani zďaleka nebola tak úspešná, ako to bolo v prípade manipulácie voličského rozhodovania pri amerických prezidentských voľbách, keďže strane úradujúceho francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa podarilo získať 66 % hlasov vo voľbách.
17)
Napriek opakujúcej sa situácii, ktorá nastala aj v prípade úniku e-mailov pri prezidentských voľbách v Spojených štátoch amerických, neprišla od medzinárodného spoločenstva výraznejšia reakcia. Výsledky vyšetrovania i v tomto prípade smerovali k ruskému GRU ako vykonávateľovi nekalej kyberinterferencie.
18)
Faktom teda je, že cezhraničná manipulácia voličského rozhodovania s využitím kybernetických prostriedkov sa deje. Reakcia medzinárodného spoločenstva nie je dostatočne odradzujúca, a to napriek tomu, že sa takáto manipulácia voličského rozhodovania sa môže týkať nedotknuteľnosti štátnej suverenity, princípu zákazu zásahu do vnútorných záležitostí štátu, no môže prichádzať i k ohrozeniu základných ľudských práv. Nepochybne je jedným z faktorov nedostatočnej reakcie chýbajúci konsenzus spôsobený napätou situáciou v medzinárodnom spoločenstve. Nedá sa však všeobecne povedať, že by neexistoval žiadny právny rámec, ktorý by upravoval kybernetické operácie.
19)
V prvom rade je potrebné spomenúť Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite (Budapeštiansky dohovor, účinný od 1. júla 2004),
20)
ktorý sa svojou univerzálnosťou dá vztiahnuť i na fenomény modernej doby, ako botnety,
21)
ktoré môžu byť využívané práve pri šírení dezinformácií v rámci manipulačných operácií. Ďalej je potrebné spomenúť činnosť Centra excelentnosti kooperatívnej kybernetickej obrany NATO a jeho TALLIN MANUAL 1.0
22)
a 2.0.
23)
V prvom vydaní manuálu sa odborníci z poľa kybernetického priestoru venujú
ius in bello a ius ad bellum
a jeho aplikovateľnosti v kybernetickom priestore. V prípade Tallinského manuálu 2.0 sa rozoberajú témy kyberpriestoru zo širšej perspektívy, a v rámci jednotlivých kapitol sa môžeme dočítať o reflexii medzinárodného obyčajového práva (samozrejme, i s odchylnými názormi), týkajúcej sa náležitého ohľadu, tzv.
"due diligence"
v prípade kyberpriestoru štátov, o jurisdikcii a jej úskaliach v prípade aplikovateľnosti v kyberpriestore, pričítateľnosti konania jednotlivcov štátom, o suverenite, ktorá práve pre túto prácu predstavuje osobitne dôležitý zdroj informácií, a podobne.
Rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, týkajúce sa kyberbezpečnosti, predstavujú "
soft law"
nástroj pre identifikáciu určitých zásad, ktorými by sa štáty mali riadiť, aby v medzinárodnom spoločenstve existovalo priaznivejšie prostredie pre prevádzkovanie akýchkoľvek operácií v kyberpriestore. Za spomenutie stojí napr. Rezolúcia 64/211, z marca 2010, O vytvorení globálnej kultúry kyberbezpečnosti a o úsilí štátov na ochranu kritickej informačnej štruktúry.
Na záver tejto kapitoly je potrebné podotknúť, že napriek tomu, že určitá právna reakcia medzinárodného spoločenstva na danú problematiku existuje, je často nedostatočná a len sa snaží dobehnúť trendy modernej doby. Šikovní "hackeri" a štátni i neštátni hráči, ktorí sa snažia aktivizovať v oblasti manipulácie voličského rozhodovania, využívajú medzery a výraznú prevahu soft-law nástrojov vo svoj prospech, nachádzajúc každú medzeru pre to, aby ich operácie zostali nepostihnuteľné.
24)
2 ŠPECIFIKÁ REFERENDA V POROVNANÍ S VOĽBAMI Z POHĽADU MEDZINÁRODNÉHO PRÁVA
Po ilustrácii na najznámejších príkladoch je čas pozrieť sa na špecifiká referenda, ktoré môže z mnohých dôvodov predstavovať manipuláciou obzvlášť ohrozenú metódu priamej demokracie v kontexte vyspelosti 21. storočia. V definícii Oxford Public International Law
25)
môžeme nájsť, že referendum je
"priame hlasovanie elektorátu štátu, v ktorom sa rozhoduje o nejakej otázke."
Výhodou referenda je dosiahnutie totožnosti vôle zúčastneného ľudu s obsah
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 6-7/2023

6-7/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov