Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Práva transsexuálov v medzinárodnom kontexte, výzvy pre slovenskú právnu úpravu

Legislatíva EÚ, ako aj viaceré odporúčania Rady Európy, podobne aj judikatúra ESĽP vysielajú štátom jednoznačný signál, že je pozitívnou povinnosťou štátu, aby nielenže nevytváral prekážky, ale zabezpečil administratívno-právne prostredie akceptácie zmeny pohlavia, pretože otázka rodovej identity je súčasťou osobnej identity a práva na súkromný život.Z tohto dôvodu sa autori zaoberajú aj neprijateľným podmieňovaním tejto zmeny na želané pohlavie, neodôvodnenými požiadavkami na sterilizáciu či kastráciu.

EU legislation, several Council of Europe recommendations, as well as ECtHR case law, send a clear signal to states that it is a positive obligation for the state not only to stop creating barriers but also to provide an administrative and legal environment for gender acceptance, as gender identity is part of personal identity and rights to privacy. For this reason, the authors also address the unacceptable conditioning of this change at the request by unjustified requirements for sterilization or castration.

ERDŐSOVÁ, A. – GARAYOVÁ, L. – KOVÁČ, P.: Práva transsexuálov v medzinárodnom kontexte, výzvy pre slovenskú právnu úpravu; Justičná revue, 74, 2022, č. 6-7, s. 725 – 738.

Kľúčové slová: transsexualizmus, evolutívny vývoj judikatúry ESĽP, pozitívne povinnosti štátu, súkromný život, rodová identita, pohlavie a rod.

Key words: transsexualism, evolutive interpretation of the European Convention on Human Rights, positive state obligations, private life, gender identity, sex and gender.

Právne predpisy/legislation: Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky; Charta Organizácie Spojených národov; Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd; Rada OSN pre ľudské práva: Rezolúcia 32/2, Ochrana pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, A/HRC/RES/32/2, 2016.

1 Úvod
Pohlavie je biologická kategória, ktorá vypláva z anatomických, fyziologických, genetických a hormonálnych rozdielov v rámci biologických druhov.
2)
Vo všeobecnosti, kombinácia pohlavných chromozómov XX definuje ženské pohlavie a kombinácia chromozómov XY definuje pohlavie mužské.
3)
Ide teda o binárnu, biologicky podmienenú a nemennú kategóriu. Rod (v angličtine "gender", v nemčine veľmi výstižne "soziales Geschlecht") v súčasnosti chápeme ako sociálnu a kultúrnu rolu priradenú mužom a ženám. Je to súbor vlastností, činností a znakov formovaný výchovou, vzdelaním, prostredím, očakávaniami alebo jazykom. Rod predstavuje dynamickú a meniteľnú kategóriu, ktorá sa môže meniť časom alebo sa môže líšiť v rámci jednotlivých kultúr.
4)
Treba tiež podotknúť, že už uvedené chápanie pohlavia a rodu ešte nepreniklo do oblasti práva, kde sa tieto pojmy ešte stále chápu ako synonymá.
V súvislosti s úvahami o pohlaví a rode treba vysvetliť aj ďalšie pojmy, ktoré s nimi súvisia, a to intersexualita, transrodovosť a transsexualita.
Intersexualita je pojem označujúci osoby s genetickými, hormonálnymi alebo fyzickými pohlavnými charakteristikami, ktoré nemožno označiť ako typicky mužské alebo ženské.
5)
O transrodovosť ide vtedy, ak sa správanie alebo osobnostné charakteristiky jedinca odlišujú od tradičných predstáv v tom, akí by mali byť muži a aké by mali byť ženy. Do tejto kategórie patria jedinci, ktorí si menia rod akýmkoľvek spôsobom. Pojem transrodová osoba (anglicky trans alebo transgender person) zahŕňa široký okruh osôb, ako sú najmä transsexuáli (pred aj po operačnou zmenou pohlavia), transvestiti, crossdresseri či androgýnne pôsobiaci jedinci.
6)
Transrodovosť ako fenomén prešla v ostatnom období veľmi intenzívnym a dramatickým vývojom, a to nielen v medicínskej oblasti. Problematika dnes však nestojí už na tom, že možnosti rôznych medicínskych odborov vo vzájomnej previazanosti dokážu realizovať plne funkčné operatívne zmeny pohlavia. Transsexuáli totiž predstavujú len časť transrodových osôb, no z hľadiska práva predstavujú v súčasnosti mimoriadne zaujímavý problém. Ide o ľudí, ktorí zažívajú intenzívnu a dlhotrvajúcu nespokojnosť vyplývajúcu z pocitov nevhodnosti svojho rodu, ktorý im bol pripísaný pri narodení, i nesúlad či nespokojnosť s genetickým pohlavím. Prispôsobujú svoj fyzický vzhľad a rodovú rolu s cieľom odrážať svoju rodovú identitu a súlad s ňou (súlad s tým, kým sa vnútorne cítia byť). Transsexuálny muž je človek, ktorý sa narodí s telom ženy, ale ktorého rodová identita je mužská a mení sa s cieľom žiť trvale ako muž. Transsexuálna žena je človek, ktorý sa narodí s mužským telom, ale ktorého rodová identita je ženská a mení sa s cieľom žiť trvale ako žena. Transsexuálni ľudia pred operáciou sú tí, ktorí ešte nepodstúpili chirurgický zákrok. Postoperační transsexuálni ľudia sú tí, ktorí podstúpili chirurgický zákrok. Neoperovaní transsexuálni ľudia sú tí, ktorí bez ohľadu na dôvod nemôžu alebo nechcú podstúpiť chirurgický zákrok.
7)
V dosluhujúcej 10. revízii medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH) v rámci položky F64 (Poruchy sexuálnej identity) sú uvedené diagnózy F64.0 Transsexualizmus a F.64.2 porucha sexuálnej identity v detstve. Transsexualizmus je definovaný ako túžba žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia, zvyčajne sprevádzaná pocitom nepohody z vlastného anatomického pohlavia alebo jeho neprimeranosti a želaním chirurgického alebo hormonálneho liečenia, ktoré by zladilo telo pacienta s preferovaným pohlavím. Porucha sexuálnej identity v detstve je porucha, ktorá sa zvyčajne zjavuje po prvý raz v skorom detstve (a vždy dobre pred pubertou) charakterizovaná trvalou a intenzívnou nespokojnosťou s určeným pohlavím a s túžbou byť (alebo s nástojením na tom, že je) opačného pohlavia; stále zamestnávanie odevmi a aktivitami opačného pohlavia a zavrhovanie vlastného pohlavia. Diagnóza vyžaduje hlbokú poruchu normálnej pohlavnej identity; nestačí na to samopašnosť dievčat alebo dievčenské správanie chlapcov.
8)
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v 11. revízii MKCH nahrádza diagnózu transsexualizmu rodovým nesúladom (v angličtine gender incongruence). Ten definuje WHO takto: "
výrazný a trvalý nesúlad medzi prežívaným rodom jedinca a jemu priradeným pohlavím, ktorý často vedie k túžbe po tranzícii, aby jedinec mohol žiť a byť prija tý ako osoba prežívaného rodu.
"
9)
Časť transsexuálov chce dosiahnuť operačnú zmenu pohlavia a tým súlad medzi rodom a fyzickým vzhľadom. Operačná zmena pohlavia predstavuje u transsexuálov zavŕšenie procesu liečby. Na našom území nikdy neexistoval všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by upravoval postup pri liečbe transsexuálov a zmene pohlavia. Ako zaujímavosť uvádzame, že v období od 14.3.2002 do 31.12.2004 § 38 ods. 4 zákona č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti obsahoval splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu v gescii Ministerstva zdravotníctva SR (ďalej v texte aj "MZ"), ktorý by takýto postup upravil. Jediným preukázateľne existujúcim dokumentom v tejto oblasti je mimoriadne stručné oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky, ktoré vyšlo v čiastke č. 3-4 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SRv roku 1981, nazvané "Liečebné zákroky u intersexuálov, transsexuálov, sexuálnych deviantov a postup pri vydávaní posudku pre zápis v matrike transsexuálnych osôb." Toto oznámenie sa, navyše, nachádza niev normatívnej, ale informatívnej časti vestníka.
Slovenský právny poriadok sa zmenou pohlavia a jej právnymi dôsledkami zaoberá vo viacerých právnych predpisoch. Zákon č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle v § 8 ods. 2 upravuje zmenu rodného čísla na základe lekárskeho posudku o zmene pohlavia. Čo sa týka zmeny mena a priezviska, zákon č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku umožňuje jednak zmenu na neutrálne meno a priezvisko u osoby, u ktorej prebieha zmena pohlavia (§ 6 ods. 6), ako aj pri ukončenej zmene pohlavia (§ 7). Zákon č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti v § 5 ods. 6 upravuje vznik brannej povinnosti u občana, ktorý podstúpil zmenu pohlavia na mužské. Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách umožňuje podľa § 68 ods. 12 na základe žiadosti osoby, u ktorej došlo k zmene mena alebo k zmene priezviska z dôvodu zmeny pohlavia, vydať náhradný doklad o absolvovaní štúdia. V prípade cezhraničnej zdravotnej starostlivosti operácia na zmenu pohlavia podlieha v súlade s vyhláškou Ministerstvo zdravotníctva SR Z 341/2013 Z.z. so súhlasom zdravotnej poisťovne na účel jej preplatenia.
Na tomto mieste treba zároveň poznamenať, že o nerovnosti a diskriminácii z dôvodu pohlavia môžeme hovoriť iba v takom rozsahu, v akom právo s kategóriou pohlavia pracuje. Je nesporné, že pohlavie má biologickú podstatu a s týmto významom binaritu preberá aj právny systém. Pri úvahách, ak by právo v jeho abstraktnej podstate prebralo rovnako abstraktne neutrálnosť aj vo vzťahu k pohlaviu, totiž by zrejme všade používalo len pojem osoba v právnom slova zmysle, potom si vieme predstaviť, že sa aspoň dočasne tým otvára nový problém. Aby sme sa totiž mohli venovať problémom napríklad rovnosti pri prístupe k zamestnaniu, rovnosti pri odmeňovaní za prácu alebo diskriminácii z dôvodu pohlavia na pracovisku, mali by sme binaritu zachovať ako východisko k vyrovnávaniu rozdielov. Neutralita by musela nadväzovať na odstránenie akýchkoľvek, aj skrytých foriem rozlišovania. Pre zjednodušenie uvádzame príklad. V rámci EÚ je dnes navrhovaná legislatíva, ktorá by mala byť do pár rokov implementovaná v členských štátoch. Jej podstatou je požiadavka, aby do r. 2026 mali vo všetkých firmách obchodovateľných na burzách 40-percentné zastúpenie ženy. Tieto kvóty sú, samozrejme, číselným vyjadrením niečoho, čo má však oveľa hlbšiu podstatu. V danej súvislosti je zaujímavým príkladom príbeh o Bostonskom symfonickom orchestri, kde sa podarilo jednoduchou metódou zvýšiť zastúpenie žien zo 6 % na 30 %. Uchádzačky/ov nechali hrať za oponou a tak výberová komisia volila bez akýchkoľvek predsudkov, iba podľa hry na nástroj. Bezchybný príklad, ale zrejme zložitejšie realizovateľný, ak pôjde o dosahovanie kvót tam, kde je prirodzene menej žien, napríklad v technologickom odvetví. Ak sa vrátime na začiatok, totiž k neutralite, zrejme nebude možné vyrovnávať akékoľvek rozdiely v diskriminácii na základe príslušnosti k pohlaviu. Na druhej strane, v dlhodobej perspektíve sa tieto rozdiely možno vyrovnajú samy.
Podľa metaanalýzy 21 štúdií je prevalencia transsexualizmu u natálnych mužov 1: 14 705 a natálnych žien 1: 38 461, pričom zistená metaanalytická prevalencia bola 4,6 jedincov na 100 000 obyvateľov.
10)
Pri počte obyvateľom Slovenskej republiky treba podľa týchto údajov predpokladať viac ako 250 jedincov, ktorých sa táto problematika môže týkať.
2 Práva transrodových osôb v medzinárodnom kontexte
V roku 2012 sieť právnych expertov Európskej komisie v oblasti nediskriminácie vypracovala prelomovú správu o diskriminácii motivovanej pohlavím, rodovou identitou a rodovým prejavom.
11)
Správa-opierajúca sa o odborné poznatky z 30 európskych jurisdikcií - poukázala na značnú mieru nerovnosti, s ktorou sa napriek sľubnému vývoju v jednotlivých krajinách stretávajú transrodové a intersexuálne osoby v celej Európskej únii a Európskom združení voľného obchodu. Správa tiež kriticky analyzovala existujúcu ochranu transrodových osôb v EÚ - najmä judikatúru Súdneho dvora Európskej únie - a odhalila porovnateľnú absenciu vnútroštátnej ochrany proti transfóbne a intersexuálne motivovanej diskriminácii, a to tak de jure, ako aj de facto.
V rokoch od roku 2012 pozornosť venovaná ľudským právam transrodových a intersexuálnych osôb a diskriminácii na základe rodovej identity a pohlavných znakov výrazne vzrástla v celej EÚ.
12)
V rôznych členských štátoch a na regionálnej úrovni sa zvyšuje povedomie o životných skúsenostiach transrodových a intersexuálnych osôb a pochopenie sociálnych, právnych a ekonomických problémov, ktorým tieto osoby čelia.
Zvyšujúce sa poznatky o skúsenostiach transrodových a intersexuálnych osôb nie sú len európskym fenoménom. Skôr ho možno pozorovať v mnohých regiónoch na celom svete. V tejto kapitole skúmame rozmanité spôsoby, akými si medzinárodní aktéri - najmä tív rámci systému ľudských práv Organizácie Spojených národov - osvojili rovnosť transrodových a interrodových osôb. Tento vývoj je zrejmý aj v rámci regionálnych organizácií, najmä Rady Európy, Organizácie amerických štátov
13)
a Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov.
14)
Rastúce povedomie o rodovej rozmanitosti tiež možno pozorovať prostredníctvom projektov, ktoré realizuje Svetová zdravotnícka organizácia
15)
a Americká psychiatrická asociácia
16)
, ktoré sa snažia o prehodnotenie vzťahu medzi trans identitou a zdravotnou starostlivosťou.
Napriek vítanému nárastu vedomostí verejnosti o transsexuáloch a intersexuáloch, diskriminácia na základe rodovej identity a pohlavných znakov zostáva v EÚ neprimeranou realitou. Vo svojej správe z roku 2014, ktorá skúma údaje zamerané na transrodové osoby, získané počas celoeurópskeho prieskumu lesbických, homosexuálnych, bisexuálnych a transrodových komunít, Agentúra Európskej únie pre základné práva konštatovala
"závažnú a opakovanú viktimizáciu v celej EÚ".
17)
Trans respondenti uvádzali vysokú mieru diskriminácie v rôznych sektoroch vrátane zamestnanosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. V roku 2019 Eurobarometer zdôraznil, že napriek väčšej informovanosti verejnosti a pochopeniu života trans ľudí pretrvávajú značné spoločenské predsudky voči rôznym skúsenostiam s pohlavím a telom. Diskrimináciu a násilie v Európe neprimerane často zažívajú aj intersexuálne osoby, ktoré ako nedávno poznamenal komisár Rady Európy pre ľudské práva, boli v minulosti prostredníctvom kultúry hanby a utajovania nútené dostať sa do pozície marginalizácie a neviditeľnosti.
18)
V skutočnosti je pozoruhodnou črtou vznikajúcich výskumov a údajov o transrodových komunitách v Európe absencia podobne podrobných informácií o živote ľudí, ktorí majú skúsenosti s intersexuálnou odlišnosťou. Takáto právna, politická a sociálna neviditeľnosť je zrejmá a treba ju chápať ako súčasť štruktúr nerovnosti, s ktorými intersexuálni ľudia musia bojovať.
3 Práva transrodových osôb v systéme OSN
Právo na rovnosť a nediskrimináciu je pevne zakotvené v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv. V článku 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uvádza, že
"všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach".
Zásada rovnosti a nediskriminácie je jediným ľudským právom uvedeným v Charte Organizácie Spojených národov.
19)
Chránia ho všetky hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv, vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (články 2, 3 a 26), Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (články 2 a 3) a Dohovoru OSN o právach dieťaťa (článok 2). Hoci rodová identita, rodový prejav a pohlavné znaky nie sú výslovne chránené žiadnou medzinárodnou zmluvou, mnohí aktéri OSN, opierajúc sa o univerzálnosť, vzájomnú závislosť a nedeliteľnosť ľudských práv, potvrdili, že transrodové a intersexuálne osoby požívajú ochranu ľudských práv.
Rada OSN pre ľudské práva prostredníctvom rôznych rezolúcií "dôrazne odsudzuje činy násilia a diskriminácie vo všetkých regiónoch sveta, ktoré sú páchané na jednotlivcoch z dôvodu ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity".
20)
V roku 2016 Rada vymenovala nezávislého experta na ochranu pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Nezávislý expert, ktorý mal počiatočný mandát na tri roky, mal niekoľko cieľov vrátane posúdenia vykonávania existujúcich medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv vo vzťahu k rodovej identite, zvyšovania povedomia o násilí a diskriminácii na základe rodovej identity a identifikácie základných príčin takéhoto násilia a diskriminácie.
Nezávislý expert vo svojich prvých správach konštatoval osobitnú zraniteľnosť transrodových a intersexuálnych v oblasti zdravotnej starostlivosti
21)
a upozornil na situácie, keď im bol odopretý prístup k rýchlej, transparentnej a účinnej zdravotnej starostlivosti. Nezávislý expert vyzval štáty, aby
"prijali antidiskriminačné právne predpisy, ktoré zahŕňajú rodovú identitu",
aaby vytvorili politiky, ktoré riešia
"špirálu diskriminácie, marginalizácie a vylúčenia, ktoré majú negatívny vplyv"
na život transrodových a rodovo nekonformných osôb.
22)
Nezávislý expert osobitne poznamenal, že riešenie problémov súvisiacich s rodovou identitou si vyžaduje intersekcionálny prístup.
Vo svojej prelomovej správe Rade OSN pre ľudské práva z roku 2011 vysoká komisárka OSN pre ľudské práva uviedla, že
"všetky osoby, vrátane transrodových osôb, majú právo požívať ochranu stanovenú medzinárodným právom v oblasti ľudských práv."
23)
Vysoká komisárka vyzvala štáty, aby zabezpečili, aby antidiskriminačné právne predpisy zahŕňali rodovú identitu.
Vo veci
G proti Austrálii
Výbor OSN pre ľudské práva, ktorý dohliada na dodržiavanie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, potvrdil, že "
zákaz diskriminácie podľa článku 26 zahŕňa diskrimináciu na základe [...] rodovej identity vrátane transrodového statusu."
24)
Výbor OSN pre ľudské práva vo svojich nedávnych záverečných pripomienkach adresovaných zmluvným štátom dôsledne potvrdil rovnosť a nediskriminačné práva transrodových a intersexuálnych osôb.
25)
Odporučil krajinám, aby výslovne zakázali diskrimináciu na základe rodovej identity a zabezpečili, aby sa transrodovým a intersexuálnym osobám poskytla v právnych predpisoch aj v praxi primeraná a účinná ochrana pred všetkými formami diskriminácie.
Výbor pre práva dieťaťa, ktorý dohliada na dodržiavanie práv dieťaťa v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, vo svojom všeobecnom komentári (č. 20) potvrdil právo všetkých dospievajúcich na slobodu prejavu a rešpektovanie ich fyzickej a psychickej integrity, rodovej identity a vznikajúcej autonómie. Výbor odporučil zmluvným štátom, aby zrušili všetky zákony, ktoré kriminalizujú alebo inak diskriminujú jednotlivcov na základe ich rodovej identity alebo intersexuálneho statusu
26)
a aby prijali zákony zakazujúce diskrimináciu z týchto dôvodov. Podobne vo svojich záverečných pripomienkach výbor kritizoval prax normalizačných operácií intersexuálnych osôb bez ich súhlasu
27)
a odporučil, aby zmluvné štáty uznali identitu transrodových a intersexuálnych detí a chránili ich pred diskrimináciou v právnych predpisoch a v praxi.
4 Práva transrodových osôb v systéme práv Európskej únie
Pri skúmaní ochrany rovnosti a nediskriminácie transrodových a intersexuálnych osôb v rámci systému práv Európskej únie musíme uznať relatívny nedostatok primárnych a sekundárnych právnych predpisov EÚ, ktoré by zahŕňali transrodové a intersexuálne osoby, a až potom vysvetliť, ako sa Súdny dvor Európskej únie pokúsil posilniť práva transrodových osôb na nediskrimináciu prostredníctvom širokého výkladu diskriminácie na základe pohlavia.
Ani v jednom zo základných zmluvných dokumentov Európskej únie (Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie) nie je zmienka o rodovej identite. V článku 10 ZFEÚ sa uvádza, že
"pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie."
Článok 19 ZFEÚ splnomocňuje Radu ministrov, aby po získaní súhlasu Európskeho parlamentu prijala vhodné opatrenia na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Hoci teda primárne právne predpisy Únie čoraz citlivejšie vnímajú nerovnosti, ktorým čelia ženy a lesby, gejovia a bisexuálni ľudia, výslovne neuznávajú transrodové a intersexuálne osoby.
Podobný jav je zrejmý aj v Charte základných práv Európskej únie. Článok 21 ods. 1 charty, ktorý obsahuje jediný nevyčerpávajúci zoznam dôvodov diskriminácie podľa práva EÚ, zakazuje akúkoľvek diskrimináciu založenú na
"akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie [...] alebo sexuálna orientácia."
Neobsahuje však konkrétny odkaz na rodovú identitu.
Otázka absencie špecifického odkazu na rodovú identitu v primárnej aj sekundárnej legislatíve EÚ vyvoláva zaujímavú diskusiu. Na jednej strane možno tvrdiť, že rozšírené kategórie ochrany nie sú pre transrodové a intersexuálne osoby v Európe potrebné. Existujúci právny rámec - ochrana rovnosti pohlaví, bysa mal skôr vykladať extenzívne, aby zahŕňal širšiu kategóriu osôb, ktorých pohlavie a telo sa líši od očakávaných spoločenských noriem. Nedávna judikatúra z európskych jurisdikcií, ako napríklad z Nemecka,
28)
ukazuje, že pojem diskriminácie na základe pohlavia je dostatočne plastický na to, aby sa doň dali zahrnúť osoby, ktoré čelia nerovnakému zaobchádzaniu, zákonom a politikám z dôvodu svojich pohlavných znakov. Podobne aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie je dôkazom toho, že záruky rodovej rovnosti sú schopné chrániť širokú kategóriu transrodových účastníkov konania. Okrem toho, môže byť vecným prínosom skúmanie hraníc judikatúry týkajúcej sa stereotypov o pohlaví, ktorá zakazuje diskriminačné zaobchádzanie, ktoré drží trans a intersexuálne osoby v historických stereotypoch o mužskosti a ženskosti.
Na druhej strane však mnohí jednotlivci - najmä tí, ktorí obhajujú práva transrodových a intersexuálnych osôb v Európe - namietajú proti primeranosti čisto pohlavne orientovaných záruk. Z praktického hľadiska je dôležité pochopiť, že za určitých okolností transrodové a intersexuálne osoby nezažívajú diskrimináciu, ktorá bysa presne zhodovala s prijatým chápaním diskriminácie na základe pohlavia. Zatiaľ čo v niektorých prípadoch môže trans žena čeliť nerovnosti kvôli svojmu ženskému pohlaviu, v iných prípadoch bude táto osoba čeliť diskriminačnému správaniu kvôli svojej sebaidentifikácii, svojmu sebavyjadreniu a tomu, ako obe tieto osobné charakteristiky vnímajú ostatné subjekty. Zredukovanie skúseností ženy na pojmy rodovej nerovnosti nielenže nesprávne charakterizuje protiprávne správanie, ale tiež hrozí, že právo potlačí schopnosť primerane a zmysluplne reagovať na spôsobenú ujmu. Vzhľadom na binárnu povahu, v ktorej sa pohlavie historicky vykladalo ako otázka ľudských práv a práva EÚ, pretrvávajú totiž značné pochybnosti o tom, či súčasné právne predpisy EÚ o rodovej rovnosti zahŕňajú nebinárne identity. Rovnaká argumentácia sa vzťahuje aj na prípady diskriminácie motivovanej intersexuálnou odlišnosťou.
5 Rada Európy a perspektíva štrasburskej judikatúry vo svetle evolutívneho výkladu Dohovoru
Najvýznamnejším dokumentom Rady Európy v problematike ľudských práv LGBTI ľudí je odporúčanie CM/Rec(2010)5 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach v boji s diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity
29)
(prijaté Výborom ministrov 31. marca 2010 na 1 081. stretnutí zástupcov ministrov). Jedným z viacerých odporúčaní členským štátom je zosúladenie legislatívnych a iných opatrení a ich účinná implementácia v boji s diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, navzdory tomu sme svedkami opačných tendencií v legislatívnej tvorbe a praxi.
V jednej z mnohých definícií "súkromný život"v sebe zahŕňa fyzickú a morálnu integritu osoby vrátane jej sexuálneho života.
30)
Ale už aj staršia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "štrasburský súd" alebo "ESĽP" v príslušnom gramatickom tvare) vymedzuje rozsah voľnej úvahy štátu, ak ide o prejavy sexuality.
"Ak sa prípad týka najintímnejšej oblasti ľudského života, musia existovať obzvlášť vážne dôvody na to, aby zásahy verejných orgánov v danej oblasti boli legitímne v súlade s odsekom 2 článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor" v príslušnom gramatickom tvare)
31)
. Právo ustanovené Dohovorom, dotknuté napadnutými zákonmi, chráni v podstate súkromný prejav osobnosti človeka."
32)
Bez ohľadu na to, ako ďaleko spoločenský vývoj posúva mieru tolerancie voči určitým osobnostným prejavom jednotlivcov v spoločnosti,
ak je právo priznané Dohovorom, žalovaná vláda sa už nemôže odvolávať na svoj priestor pre voľnú úvahu vo vzťahu k prijímaniu primeraných opatrení v tejto oblasti.
33)
Právna otázka transsexualizmu sa vjudikatúre ESĽP odvíja hlavne od prípadu
Rees v. Spojené kráľovstvo
34)
, časovo predchádzajúceho inému, tiež často citovanému rozsudku
Cossey v. Spojené kráľovstvo
.
35)
V neskoršie menovanom išlo o sťažovateľku, narodenú ako biologický muž, ktorá podstúpila chirurgickú zmenu pohlavia a žiadala o povolenie zmeny evidencie v registri narodených, aby jej zároveň bolo umožnené zosobášiť sa s osobou mužského pohlavia; v prípade
Rees
bol jediný faktický rozdiel, že išlo o muža po operatívnej zmene pohlavia z pôvodnej ženy, ktorý však napriek neexistencii momentálneho vzťahu, žiadal takisto o akceptáciu zmeny evidencie v registri narodených, o. i. tiež pre prípad budúceho uzavretia manželstva.
V prípade
Cossey
sa ESĽP neodklonil od použitých argumentov v prípade
Rees
a ani tu nezistil skutočnosti, ktoré by nasvedčovali podstatnému vedeckému rozvoju v tejto oblasti, osobitne pokiaľ ide o možnosti chirurgie a jej pokrok pri dosiahnutí zmeny všetkých biologických charakteristík iného pohlavia (ods. 40 a súvisiace). V súlade s tým,
"(...) hlásenie sa k tradičnej koncepcii manželstva poskytuje dostatočne presvedčivé dôvody, aby boli aj naďalej akceptované biologické kritériá na určenie pohlavia pre účely manželstva, ktorého regulácia, vrátane výkonu práva na manželstvo je vecou vnútroštátneho zákonodarstva"
(ods. 46). K rozhodnutiu
Cossey
ostáva dodať, že rozhodnutím komora úrovňou tesnej prevahy 10 ku 8 hlasom, že článok 8 porušený nebol, vytvorila podstatnejší priestor pre pochybnosti o doktrinálnej istote a presvedčivosti svojho rozsudku. V pomere 14 ku 4 ten istý senát súčasne rozhodol, že ani článok 12 Dohovoru
36)
nebol v tomto prípade porušený.
Pre ilustráciu aj v prípade
B. v. Francúzsko
ESĽP riešil problém psycho-sociálneho pohlavia transsexuálov. Sťažovateľka sa po absolvovaní hormonálnej liečby a chirurgickej zmene pohlavia dožadovala, aby sa jej nová identita rešpektovala podľa francúzskych zákonov, vrátane používania nového ženského krstného mena, ako aj akceptácie zmeny jej dokladov totožnosti.
37)
Keďže "v danej oblasti pretrváva neistota a absencia zhody pri riešení konkrétnych anatomických, biologických, psychologických, morálnych a iných súvisiacich problémov, ESĽP sa neodklonil od svojich skorších názorov, proklamovaných v rozsudkoch Rees a Cossey, no pripustil, že veda zaznamenala pokrok a otázke transsexualizmu sa venuje čoraz viac pozornosti",
38)
ESĽP dospel k záveru, že prípad je predsa založený na iných podkladoch ako spomínané
Rees
a
Cossey
a konanie vnútroštátnych orgánov bolo v rozpore s rešpektovaním súkromného života sťažovateľky.
Témou transsexualizmu sa štrasburský súd znovu raz zaoberal v rozhodnutí
Christine Goodwin v. Spojené kráľovstvo
, keď uviedol, že od spoločnosti by sa mohlo odôvodnene očakávať, že bude tolerovať určité ťažkosti, aby umožnila jednotlivcom žiť dôstojne a plnohodnotne, v súlade so sexuálnou identitou, ktorú si zvolili na vlastné, značne vysoké náklady.
39)
Podnetné je pritom aj odôvodnenie Súdu, ktorý tvrdil, že je neúnosná situácia, kedy transsexuáli po operácii žijú v prechodnej zóne nie úplne ako jedno, ani ako druhé pohlavie.
40)
Sťažovateľka, skutkovo analogicky k uvedenému prípadu
B. v. Francúzsko
, podstúpila operáciu na zmenu pohlavia z mužského na ženské, no počas tejto dlhodobejšej zmeny čelila sexuálnemu obťažovaniu v práci a mala problémy s príspevkami do systému sociálneho poistenia z dôvodu, že po právnej stránke bola naďalej evidovaná ako osoba mužského pohlavia. Ďalej sťažovateľka namietala porušenie jej práva uzavrieť manželstvo v zmysle článku 12 Dohovoru, keďže podľa zákona sa neuznáva jej nová identita ženy.
Vláda tu poukázala na judikatúru ESĽP v prípadoch
Rees, Cossey, Sheffield a Horsham
41)
a tvrdila, že článok 12 Dohovoru, ani článok 8 Dohovoru nevyžadujú od štátu, aby povolil sobáše transsexuála s osobou rovnakého pohlavia, ako bol pôvodne transsexuál.
Štrasburský súd na podklade evolutívnej teórie výkladu Dohovoru rozhodol, že hoci zmluvnému štátu prináleží určiť podmienky, za ktorých osoba domáhajúca sa právneho uznania zmeny pohlavia môže uzavrieť manželstvo, nie je žiaden dôvod na to, aby štát bránil transsexuálom uzavrieť manželstvo kedykoľvek. Nemožnosťou uzavrieť manželstvo za týchto okolností došlo k porušeniu článku 12 Dohovoru.
ESĽP v tomto prípade jednomyseľne konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru, spočívajúce v diskriminácii z dôvodu nemožnosti premeny registrácie pohlavia určeného pri narodení, na základe náročnej zmeny pohlavia.
42)
Zároveň uviedol, že nevidí dôvod na vytváranie prekážok pri plnej realizácii práva na manželstvo. Na základe toho opätovne jednomyseľne rozhodol o porušení článku 12 Dohovoru.
43)
Na druhej strane, nechceme tvrdiť, že by transsexuálna osoba podľa dostupnej judikatúry Súdu mala automaticky nárok na preplácanie nákladov operatívnej zmeny pohlavia a následnej hormonálnej liečby.
44)
Možno však pomerne presne určiť, že ESĽP nemá problém zahrnúť nárok na operatívnu zmenu pohlavia pod nevyhnutnú lekársku starostlivosť, z čoho však nevyplýva, že by štátom prikazoval, kto a akým spôsobom má hradiť finančnú stránku tejto liečby a starostlivosti. V tom je kvalitatívny rozdiel, čím sa Súd aj jasne vymedzil voči predsudkom, ktoré by spochybňovali, žev prípade transsexualizmu ide o potrebu liečebného charakteru, na ktorú má dnes medicína už svoje riešenia.
Je teda nepochybné, že ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že vo vzťahu k transrodovým ľuďom patrí rodová identita k jednej z najintímnejších oblastí súkromného života, a preto majú štáty len obmedzený priestor na voľnú úvahu.
45)
Nadväzujúc na právnu prax v Slovenskej republike, ktorá akcentuje potrebu sterilizácií a kastrácií ako podmienok pre potvrdenie zmeny pohlavia, treba poukázať na rozsudok vo veci
Y.Y. v. Turecko
, kde išlo analogicky o podmieňovanie zmeny v občianskom registri trvalou neplodnosťou sťažovateľa. Podľa ESĽP však nebolo jasné, prečo by sa neplodnosť žiadateľa o chirurgickú zmenu pohlavia mala zisťovať pred samotnou zmenou pohlavia. Odopieranie prístupu k operatívnej zmene pohlavia a podmieňovanie možnej zmeny predchádzajúcou neplodnosťou, porušuje, podľa Súdu, právo na rešpektovanie súkromného života.
46)
Otázkam sterilizácií sa venoval ESĽP aj v prípade
A.P., Gargon a Nicot v. Francúzsko
47)
Treba zdôrazniť, že právna zmena uznania pohlavia vo Francúzsku je založená na rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorý potvrdí dve medicínske skutočnosti, a to pretrvávajúci a trvalý "syndróm transsexuality" (resp. tzv. "poruchu rodovej identity") a ireverzibilnú transformáciu vzhľadu, smerujúcu k opačnému pohlaviu.
48)
V uvedenom prípade podmienka nezvratnej zmeny fyziologických charakteristík predstavovala porušenie záväzku členského štátu garantovať právo na rešpektovanie súkromného života, čím došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.
Súdy sa väčšinou v minulosti uspokojili s dôkazom, ktorý vychádzal z medicínskych a psychologických odporúčaní, ale v prípade pochybností niekedy nariadili opätovné znalecké dokazovania. V októbri roku 2016 francúzsky
Assemblée Générale
prijal legislatívu uznávajúcu zmenu pohlavia, z ktorej výslovne vylúčil sterilizáciu, operatívnu zmenu pohlavia alebo iné medicínske zásahy ako požiadavky pre administratívnoprávnu zmenu pohlavia. ESĽP následne vlastne prvýkrát konštatoval, že povinnosť sterilizácie, ktorá podmieňuje zmenu pohlavia, porušuje článok 8 Dohovoru. Na pozadí tohto rozhodnutia treba vnímať, že to má pochopiteľný dosah na všetky členské štáty Rady Európy, ktoré sú viazané Dohovoroma musia tak prispôsobiť svoju legislatívu, čím by sterilizácia nebola podmienkou na uznanie zmeny pohlavia. Je to jasný odkaz aj pre naše legislatívne orgány, aby vytvorili koherenciu vnútroštátnej legislatívy s interpretáciou, poskytnutou ESĽP, v opačnom prípade totiž hrozí, že sa budú dotknutí sťažovatelia
dovolávať svojho práva na ESĽP a je priam vylúčené, aby v budúcich prípadoch rozhodla štrasburská formácia inak, ako to bolo v spomínanom A.P, Gargon a Nicot v. Francúzsko.
K dispozícii máme aj nedávne rozhodnutie ESĽP vo veci
X a Y v. Rumunsko
, ktoré sa taktiež týkalo nútenej sterilizácie transrodových ľudí.
49)
Právna úprava týkajúca sa zmeny pohlavia je v Rumunsku pomerne nejednoznačná. Nevyplýva z nej však potreba chirurgického zákroku, na ktorej trvali vnútroštátne súdy, čím stavali sťažovateľa pred rozhodnutie, či podstúpiť chirurgický zákrok proti svojmu presvedčeniu alebo sa vzdať uznania želanej pohlavnej identity. Sťažovateľky tu podstúpili hormonálnu liečbu a mastektómiu
50)
, avšak nepodstúpili operáciu zmeny genitálií. Nejde síce jednoznačne o povinnosť sterilizácie, ale podobne operatívna zmena genitálií je mimoriadne závažným zásahom do telesnej integrity a nie všetci transrodoví ľudia si želajú podstúpiť takýto zákrok, často s veľmi rizikovým výsledkom
51)
. Toto rozhodnutie sa neopieralo o zdôvodnenie verejným záujmom, čím predstavovalo neprimeraný zásah do individuálnych práv sťažovateľa.
6 Záver reagujúci na aktuálny vývoj na Slovensku
Ako sme už poukázali, s výnimkou oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR z roku 1981, doteraz neexistoval žiadny postup upravujúci zdravotnú starostlivosť pri zmene pohlavia. Takýto postup vydalo MZ aj v apríli 2022, kedy bolo vo Vestníku MZ zverejnené pod č. 16/2022 Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike č. S 09953 - 2022 - OZS zo dňa 22.3.2022 ("Usmernenie"). Usmernenie nadobudlo účinnosť 4.4.2022.
Usmernenie špecifikuje zdravotníckych pracovníkov, kompetentných vykonávať diagnostiku, liečbu, vydať lekársky posudok o zmene pohlavia osobe s transsexualizmom, ktorý sa vyžaduje k písomnému vyhláseniu tejto osoby k zmene mena a priezviska a k jej žiadosti na zmenu právnej identity zmenou rodného čísla. To je jednoznačné pozitívum Usmernenia, rovnako ako štandardizácia poučenia a informovaného súhlasu osoby s diagnostickými a liečebnými postupmi a rizikami pri zmene pohlavia. Usmernenie neobsahuje požiadavku na odstránenie pohlavných žliaz alebo vnútorných pohlavných orgánov, čo je v súlade s judikatúrou ESĽP. Za problematické považujeme, že Usmernenie odkazuje na viacerých miestach na "štandardný postup Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o diagnostike a liečbe osoby s diagnózou F 64.0", ktorý v čase vydania Usmernenia nebol vôbec schválený.
Po zverejnení usmernenia sa najmä v konzervatívnych kruhoch a médiách, ako aj v prostredí sociálnych sietí objavila výrazná kritika Usmernenia. O stiahnutie Usmernenia žiadalo ministra zdravotníctva Lengvarského viac ako 20 poslancov koaličného hnutia OĽANO,
52)
vrátene bývalého ministra zdravotníctva Krajčiho.
53)
Ku kritikom patrí aj bývalý riaditeľ odboru duševného zdravia na MZ Šomšák, ktorý kritizoval neexistenciu štandardného postupu či vekového limitu.
54)
Z Usmernenia vyplýva požadovanie informovaného súhlasu, pričom ten môže udeliť v súlade so zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti len osoba, ktorá dosiahla plnoletosť. Navyše, vekový limit je stanovený aj nepriamo - prostredníctvom uvedenia kódu F64.0, ktorý sa týka dospelých. V prípade detí by bol uvedený kód F64.2 - porucha sexuálnej identity v detstve.
Pod konzervatívnym tlakom MZ vyhlásilo, že účinnosť Usmernenia pozastaví do zverejnenia štandardného postupu, na ktorý odkazuje. Do 22.5.2022 však pozastavenie účinnosti nebolo zverejnené ani vo Vestníku MZ ani na webovom sídle MZ.
Transrodovosť, transsexualita a vývoj judikatúry v tejto oblasti patrí k príkladom, ktoré sa už tradične uvádzajú na manifestovanie evolutívneho vývoja, pretože sotva nájdeme inú oblasť medicínskeho pokroku, ktorá by prešla takými zmenami, ako práve zmena pohlavia. S tým, samozrejme, súvisí aj celkový postoj spoločnosti, ktorá nevyhnutne musí reflektovať možnosti vedeckého poznania a schopnosti medicínskych odborov v oblasti zmeny pohlavia. Okrem toho však treba vnímať veľmi pozorne a s porozumením aj právo jednotlivca na sebaurčenie, osobný rozvoj, ako aj morálnu a fyzickú bezpečnosť. Sme, naopak, svedkami spomínaných reakcií politických predstaviteľov štátu, ktorí nesporné otázky vedeckého poznania a vývoja spoločnosti brzdia odstredivými pokusmi o vnútenie stereotypov a predsudkov tam, kde by, naopak, bolo potrebné vniesť svetlo a legislatívnu istotu. A to práve tam, kde našej právnej úprave chýba precizovanejšia zákonná norma, kde štandardné postupy už dávno nezodpovedajú odporúčaniam EÚ, Rady Európy, ani záverom rozhodovacej činnosti predovšetkým ESĽP. Navyše, transsexuáli bysi mohli vynútiť aj na vnútroštátnej úrovni, a zrejme možno očakávať tento vývoj, aj pozitívne záväzky štátu, ktoré vyplývajú z interpretácie rozhodnutí ESĽP. Podobne aj pri porovnaní právnej úpravy iných štátov vidíme značný posun a rešpekt k ľudských právam transrodových ľudí.Akototiž konštatoval ESĽP v jednom zo svojich paradigmatických rozhodnutí, "(...)Vláda už nemôže ďalej tvrdiť, že táto záležitosť spadá do jej priestoru voľného uváženia, ak nemáme na mysli voľbu prostriedkov, ako docieliť ochranu podľa Dohovoru. Nie sú však žiadne významné faktory verejného záujmu, ktoré môžu prevážiť nad záujmami sťažovateľa na získanie právneho uznania zmeny pohlavia. (...)".
55)
V súčasnosti sú z prostriedkov verejného zdravotného poistenia hradené len operačný zákrok odstránenie maternice a vaječníkov u žien a odstránenie semenníkov u mužov. Genitálna rekonštrukcia nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Transsexualizmus či rodový nesúlad však môžu závažne ovplyvňovať zdravie jedinca. Preto je na mieste uvažovať, že operačná zmena pohlavia (vonkajších pohlavných znakov) by mala a mohla byť hradená aj z verejného zdravotného poistenia.
1) Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-20-0567. Názory autorov vyjadrené v tomto článku nereprezentujú názory inštitúcií, s ktorými sú v pracovnom alebo obdobnom vzťahu.
2) Johnson J.L., Repta R. Sex and Gender. Beyond the Binaries. In: Oliffe J.L., Greaves L. (ed.): Designing and Conducting Gender, Sex, and Health Research. 1st. edition. Thousand Oaks, 2012. Sage Publication, Inc. ISBN: 9781412982436, s. 19.
3) V prípade chromozómových aberácií sú možné aj iné kombinácie, avšak tie na účely nášho príspevku môžeme zanedbať.
4) World Health Organization. Gender and health. Dostupné online na https://www.who.int/health-topics/gender#tab=tab_1 [30.5.2022].
5) Australian Human Rights Commission. Resilient Individuals: Sexual Orientation, Gender Identity & Intersex Rights. National Consultation Report 2015. ISBN 978-1-921449-71-0. Dostupné na https://humanrights.gov.au/our-work/lgbti/publications/resilient-individuals-sexual-orientation-gender-identity-intersex
6) Iniciatíva Inakosť. Základné pojmy používané v súvislosti s LGBT komunitou. Bratislava: 2011. Dostupné online na http://www.homofobia.sk/uploaded/infotext_Zakladne-pojmy_Inakost_2011.pdf [cit. 20.6.2022].
7) Ibidem, s.2.
8) World Health Organization. Medzinárodná štatistická klasifikácia chorôb a príbuzných zdravotných problémov. 1. diel. Obzor; 1994. 824 s.
9) World Health Organization. International Classification of Diseases 11th Revision. ICD-11 for Mortality and Morbidity Statistics; https://icd.who.int/browse11/l-m/en#http%3a%2f%2fid.who.int%2ficd%2fentity%2f411470068 (pristúpené 20.5.2022).
10) Arcelus J, Bouman WP, Van Den Noortgate W, Claes L, Witcomb G, Fernandez-Aranda F. Systematic review and meta-analysis of prevalence studies in transsexualism. Eur Psychiatry J Assoc Eur Psychiatr. 2015; 30(6):807-815. Citované podľa Patarák M. Rodový nesúlad. Psychiatr. prax, 2020; 21(4): s. 153 - 156.
11) Agius, S.; Tobler, C.: Trans and intersex people. Discrimination on the grounds of sex, gender identity and gender expression, European Commission, 2012.
12) K tomu porovnaj aj Európa a Európske právo/Rastislav Funta, Liudmyla Golovko, Filip Juriš. 1. vyd. Brno: MSD, 2020. 446 s. ISBN 978-80-7392-334-1.
13) K tomu pozri Medziamerický súd pre ľudské práva: Poradné stanovisko OC-24/17 (24. november 2017).
14) Africká komisia pre ľudské práva a práva národov (2014), "Rezolúcia o ochrane pred násilím a iným porušovaním ľudských práv osôb na základe ich skutočnej alebo domnelej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity", rezolúcia 275.
15) WHO: Medzinárodná klasifikácia chorôb, verzia 11, 2018.
16) Americká psychiatrická asociácia: Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, verzia 5, 2013.
17) Agentúra Európskej únie pre základné práva. Being trans in the EU: Porovnávacia analýza údajov z prieskumu LGBT v EÚ, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2014.
18) Komisár pre ľudské práva: Ľudské práva a intersexuáli. Rada Európy, apríl 2015.
19) Článok 1 ods. 3 Charty Organizácie Spojených národov hovorí, že medzi ciele Organizácie Spojených národov patrí: "Uskutočňovať medzinárodnú spoluprácu riešením medzinárodných problémov hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho alebo humanitného rázu podporovaním a posilňovaním úcty k ľudským právam a základným slobodám pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, jazyka alebo náboženstva."
20) Rada OSN pre ľudské práva: Rezolúcia 32/2. Ochrana pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, A/HRC/RES/32/2, 2016.
21) Správa nezávislého experta o ochrane pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Dokument OSN č. A/HRC/35/36, 2017.
22) Správa nezávislého experta o ochrane pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Dokument OSN č. A/HRC/35/36, 2017.
23) Vysoký komisár OSN pre ľudské práva: Diskriminačné zákony a praktiky a násilie voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity. Dokument OSN č. A/HRC/19/41, 2011.
24) Oznámenie č. 2172/2012, CCPR/C/119/D/2172/2012. UN HRC, 2017.
25) Výbor OSN pre ľudské práva: "Záverečné pripomienky k piatej periodickej správe Kamerunu"; dokument OSN č. CCPR/C/CMR/CO/5, 2017.
26) Výbor pre práva dieťaťa: Všeobecný komentár č. 20 o uplatňovaní práv dieťaťa počas dospievania; dokument OSN č. CRC/C/GC/20, 2016.
27) Výbor pre práva dieťaťa: Záverečné pripomienky k spojenej piatej a šiestej periodickej správe Španielska; dokument OSN č. CRC/C/ESP/CO/5-6, 2018.
28) Ústavný súd Nemecka, 1 BvR 2019/16 (10. október 2017).
29) Odporúčanie CM/Rec(2010)5 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach v boji s diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, dostupné online: http://www.mensiny.vlada.gov.sk/data/files/7468.rtf
30) I. a. X. a Y. v. Holandsko, odsek 22; "sexuálne vzťahy ako súčasť súkromného života" v rozsudku Brüggemann a Scheuten v. Nemecko, rozhodnutie z 19. mája 1976, sťažnosť č. 6959/75, s. 106 a 115.
31) Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prijatý 4.11.1950, nadobudol platnosť 3.9.1953, pre SR sa stal záväzným 1.1.1993.
32) Dudgeon v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 24. februára 1983, č. sťažnosti 7525/76, odsek 52, 3. pododsek, odsek 60.
33) K tomu pozri Goodwin v. Spojené kráľovstvo z 11. júla 2002, č. sťažnosti 28957/95, dostupné aj v preklade Svák, J.et al.: Rozsudky Veľkej komory, 2006, s. 409.
34) Rees v. Spojené kráľovstvo zo 17. októbra 1986, č. sťažnosti 9532/81.
35) Cossey v. Spojené kráľovstvo z 27. septembra 1990, č. sťažnosti 10843/84; k rozdielom skutkového stavu Rees a Cossey pozri Cossey v. Spojené kráľovstvo, ods. 32 - 35.
36) Právo na manželstvo; pozn.
37) Možnosť zmeny mena je základným prvkom individualizácie v spoločnosti a tvorí tvrdé jadro práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, ako to ESĽP viackrát konštatoval, i. a. v rozhodnutí Kismoun v. Francúzsko z 5. decembra 2013, č. 32265/10.
38) B. v. Francúzsko z 25. marca 1992, č. sťažnosti 13343/87, ods. 45, 47, 48.
39) Goodwin v. Spojené kráľovstvo z 11. júla 2002, č. sťažnosti 28957/95, ods. 91.
40) Ibid., ods. 90.
41) K tomu pozri Sheffield a Horsham v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 30. júla 1998, č. sťažnosti 31-32/1997/815-816/1018-1019, ktorý neostal nič dlžný zdôvodneniu prípadov Rees a Cossey, venovanej taktiež problematike registrácie novej sexuálnej identity po zmene pohlavia, ktorá je predpokladom právoplatného uzavretia manželstva.
42) K tomu ESĽP tiež poznamenal, že berie na vedomie zložitú situáciu, ktorá na vládu dopadá pri uskutočňovaní zmien, pokiaľ ide o reformu občianskoprávnych zápisov statusových údajov, napokon aj iné náznaky tejto zmeny boli už v minulosti uskutočnené, napríklad v prípade adopcií, kde dochádza tiež k prepisu údajov platných v čase narodenia, k tomu pozri bližšie Goodwin v. Spojené kráľovstvo, ods. 86 - 88.
43) Ibidem, ods. 103, 104.
44) K tomu pozri i. a. Van Kück v. Nemecko, rozsudok z 12. júna 2003, č. sťažnosti 35968/97.
45) Golemanova v. Bulharsko, rozsudok zo 17. februára 2011, č. 11369/04.
46) Y.Y. v. Turecko, rozsudok z 10. marca 2013, č. sťažnosti 14793/08.
47) A.P., Gargon a Nicot v. Francúzsko zo 6. apríla 2017, č. sťažností 79885/12, 52471/13, 5296/13.
48) Je to relatívna nezvratnosť vzhľadu opačného pohlavia; pozn.
49) X a Y v. Rumunsko, rozhodnutie z 19. januára 2021, č. sťažnosti 2145/16.
50) Mastektómia je chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstraňuje celá mliečna žľaza, až na výnimky i s prsným dvorcom a bradavkou; pozn.
51) K tomu porovnaj konzervatívnejšie názory sexuológov, ktorí sa však na druhej strane venujú transsexualizmu a dávajú súhlasy k zmene pohlavia; tu pozri časť, kde sa spomína tzv. faloplastika, teda rekonštrukcia penisu ako riziková operácia, In: Hanusová, Z. Česká sexuologička o náraste transsexuality. Rozvoľnili sme kategórie muž, žena a máme tu istý druh sociálnej infekcie; publ. 3.5.2022, [cit. 20.05.2022], dostupné online: https://www.postoj.sk/105016/rozvolnili-sme-kategorie-muz-zena-a-mame-tu-isty-druh-socialnej-infekcie
52) TASR: Nové usmernenie prináša viacero zmien, ktoré podľa iniciatívy Inakosť zjednodušia proces zmeny pohlavia pre transrodových ľudí. https://www.teraz.sk/slovensko/rezort-zdravotnictva-diskusia-k-usmern/630530-clanok.html [cit. 20.5.2022].
53) Žureková M. Lengvarský ustúpil konzervatívcom, usmernenie o zmene pohlavia pozastavuje. In: Denník SME, 18.5.2022. Dostupné na https://domov.sme.sk/c/22913662/lengvarsky-ustupil-konzervativcom-usmernenie-o-zmene-pohlavia-je-pozastavene.html [cit 20.5.2022].
54) Kekelák L. Psychiater Šomšák o zmene pohlavia: Čím liberálnejší proces, tým viac ľudí neprávom označíme za transrodových. Denník Postoj, 1.5.2022. Dostupné na https://www.postoj.sk/104861/cim-liberalnejsi-proces-tym-viac-ludi-bude-nepravom-oznacenych-za-transrodovych [cit. 20.5.2022].
55) Christine Goodwin v. Spojené kráľovstvo, rozsudok Veľkého senátu z 11.7.2002, č. 28957/95, ods. 93.