Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K možnosti zavedenia pracovnoprávneho režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti v procese rekodifikácie (2. časť)
Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom 1. časti nášho príspevku bolo na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako i aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.
The working drafts of the paragraphs of the new Civil Code on the given issue include § 17 par.3 entitled Legal relationship between a member of a body and a legal entity, which is defined alternatively with several textualizations of the provision. The legislator directly states that its final form inevitably requires intensive discussion and evaluation of not only business law, but also labour law impacts. The goal of the 1st part of our article was to answer the question of whether it is appropriate to introduce changes in the regime of a member of the body of a capital company in the process of recodification, based on the analyses of the corporate theory and doctrine to date, as well as the application practice, and in the 2nd part to identify a suitable alternative to the text of the given provisions for the adjustment of the issue in the framework of the recodification of de lege ferenda.
PINTÉROVÁ, D.: K možnosti zavedenia pracovnoprávneho režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti v procese rekodifikácie (2. časť); Justičná revue, 75, 2023, č. 5, s. 665 – 682.
Kľúčové slová: pracovná zmluva, pracovnoprávny vzťah, zmluva o výkone funkcie, člen orgánu obchodnej spoločnosti, rekodifikácia.
Key words: the employment contract, the employment relationship, the executive service agreement, member of the body of a company, recodification.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
V prvej časti príspevku sme zodpovedali parciálnu otázku, že by sme uvítali novú legislatívnu úpravu k možnosti pracovnoprávneho režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti
de lege ferenda,
ale len za podmienky, že by jasne a bez ďalších nových otázok poskytla odpoveď na doteraz nevyriešené problematické otázky aplikačnej praxe. Len vtedy pritom považujeme za potrebné zasiahnuť do existujúcich záväzkových vzťahov medzi členom orgánu a samotnou kapitálovou spoločnosťou.Zároveň sme tiež konštatovali, že nová právna úprava by mala vytvárať rozumné pravidlo usporiadania vnútorného vzťahu medzi členom orgánu (či už štatutárneho alebo dozorného, obligatórneho alebo fakultatívneho) a kapitálovou obchodnou spoločnosťou. Navrhovaný § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, pritom obsahuje nasledovné alternatívy:
1. alt: Člen orgánu môže vykonávať funkciu člena orgánu aj v pracovnoprávnom vzťahu,
2. alt: Vzájomné práva a povinnosti podľa odseku 1 sa môžu spravovať aj pracovnoprávnymi predpismi,
3. alt: V zmluve podľa odseku 1 možno dohodnúť, že člen orgánu vykonáva funkciu v pracovnoprávnom vzťahu.
Ustanovenia tohto zákona o právach a povinnostiach členov orgánu tým nie sú dotknuté.
Zvolenie správnej alternatívy v rekodifikačnom procese považujeme za nanajvýš dôležité, keďže, podľa nášho názoru, nesprávne zvolenie niektorej z vyššie nastolených alternatív môže vniesť do aplikačnej praxe ešte viac nezrovnalostí, ako je to dnes. Podľa nášho názoru, k nezrovnalostiam a otázkam ohľadom možnosti pracovnoprávneho vzťahu najčastejšie dochádza v prípade kapitálových obchodných spoločností a družstiev, čo však neznamená, že uvedená situácia nemôže nastať aj v prípade inej právnickej osoby. Z hľadiska rozsahu tohto odborného článku nie je však účelné ani objektívne možné, aby sme posudzovali túto argumentáciu aj u členov orgánov ostatných možných druhov právnických osôb, ako sú nadácie, občianske združenia, a pod. Preto sa v druhej časti príspevku pokúsime identifikovať najvhodnejšiu alternatívu z vyššie vymedzených 3 alternatív pre úpravu danej problematiky v rámci prebiehajúcej rekodifikácie, pričom sa sústredíme najmä na možnosti a úskalia zavedenia pracovnoprávneho režimu výkonu funkcie člena štatutárneho, dozorného, fakultatívneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti nielen z pohľadu obchodného práva a obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), ale aj pracovného práva a zákonníka práce (ďalej len "ZP").
5 Teoretické východiská odpovede na otázku, či môže byť vzťah medzi členom orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a korporáciou vzťahom pracovnoprávnym?
Na úrovni európskeho práva je významným dokumentom v rámci predmetnej problematiky Oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov pod názvom
"Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo",
zo dňa 2.6.2016, podľa ktorého Európska komisia odporúča členským štátom rôzne druhy atypických právnych vzťahov, ktoré sú na rozmedzí pracovného práva a obchodného práva, posudzovať vykonaním testu podriadenosti a nadriadenosti, testu povahy vykonávanej práce a testu odmeňovania za prácu; týmto spôsobom správne identifikovať existenciu či neexistenciu pracovného pomeru.
1)
S ohľadom na záver najvyšších súdnych autorít v SR a ČR, ktoré sme podrobne vymedzili v prvej časti nášho príspevku, H. Barancová správne uvádza, že pri formulovaní odpovede na otázku, či môže byť vzťah člena orgánu zo zmluvy o výkone funkcie pracovnoprávnym vzťahom "
správne riešenie uvedeného právneho problému nie je možné bez odpovedí na zásadné otázky pracovného práva, akou je otázka predmetu pracovného práva, vecnej pôsobnosti zákonníka práce, otázka predmetu pracovnoprávnych vzťahov, predpokladov vzniku pracovnoprávnych vzťahov, pojmu závislá práca, pojmu zamestnanec tak, ako aj otázka rozsahu zmluvnej voľnosti v pracovnom práve."
2)
Predmet pracovného práva, koncipovaný v § 1 ods. 1 ZP, znie:
"Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy."
Z uvedeného možno jednoznačne vymedziť, že predmetom pracovného práva nie sú právne vzťahy, predmetom ktorých je výkon nezávislej práce, keďže ustanovenie § 1 ZPzakotvuje svoju vecnú pôsobnosť len na právne vzťahy vznikajúce pri výkone závislej práce.
3)
Takisto možno s určitosťou konštatovať, že člen štatutárneho/dozorného orgánu vykonáva pre spoločnosť svoju funkciu, ktorá nemá znaky závislej práce, pričom na zistenie, či je činnosť v rámci funkcie člena orgánu spoločnosti závislou prácou, treba skúmať pojmové znaky danej funkcie ako závislej práce v kontexte jej definície, normatívne zakotvenej v § 1 ods. 2 ZP, ktoré sú nasledovné a musia byť splnené kumulatívne:
- funkcia člena orgánu, vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti spoločnosti a podriadenosti člena orgánu - NESPLNENÁ;
- výlučne osobný výkon funkcie člena orgánu - SPLNENÁ;
- funkcia člena orgánu, vykonávaná podľa pokynov spoločnosti - NESPLNENÁ;
4)
)- funkcia člena orgánu, vykonávaná v mene spoločnosti - SPLNENÁ;
- funkcia člena orgánu, vykonávaná v pracovnom čase určenom spoločnosťou - NESPLNENÁ.
5)
Aj Barancová uvádza, že člen štatutárneho/dozorného orgánu
"pri výkone svojej funkcie nemôže vykonávať svoju funkciu v pracovnom pomere, pretože činnosť, ktorú vykonáva pri tejto funkcii, nie je charakteristická subordinačným princípom, princípom podriadenosti a nadriadenosti, nakoľko tento člen orgánu sa nachádza na vrchole hierarchie právnickej osoby a jeho reálne postavenie nevykazuje podstatný znak pracovného pomeru, ktorým je podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi."
6)
Tiež možno konštatovať, že člen štatutárneho/dozorného orgánu nenapĺňa definíciu legálneho vymedzenia pojmu zamestnanec tak, ako ho zakotvuje § 11 ods. 1 ZP:
"Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu"
; preto sa podľa právneho stavu
de lege lata
neumožňuje, aby výkon funkcie člena štatutárneho orgánu bolo možné podriadiť pod pojem zamestnanec.Z uvedeného vyplýva, že ak je uzatvorená s členom štatutárneho/dozorného orgánu zmluva o výkone funkcie alebo mandátna zmluva, pôjde vždy o obchodnoprávny kontrakt, pričom nič by na tom nezmenila skutočnosť, ak by takáto zmluva bola formálne označená ako pracovná zmluva.
7)
V takomto prípade sa zmluvné strany v praxi často usilujú len
"schovať"
pod právnu ochranu pracovného práva, a to najmä z dôvodu vyššej sociálnoprávnej ochrany členov orgánov spoločnosti, ako aj z hľadiska zodpovednostných vzťahov, pretože zodpovednosť podľa obchodného zákonníka je v porovnaní so zodpovednosťou podľa zákonníka prácevybudovaná na iných princípoch ako pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca, pri ktorej sa uplatňuje ochranná funkcia pracovného práva smerovaná k ochrane slabšej strany - zamestnanca.
8)
V rámci odôvodnenia k § 17 ods. 3 pracovných návrhov paragrafových znení nového Občianskeho zákonníkazákonodarca, v nadväznosti na posúdenie pracovnoprávnych aspektov pri výbere vhodnej alternatívy úpravy,
de lege ferenda
uvádza nasledovné:
"Zvážiť je potrebné najmä to, či v situácii, ak strany žiadnu osobitnú zmluvu neuzavreli, by bolo možné dospieť k záveru, že ide o pracovnoprávny vzťah; sporné tiež je to, či považovanie za pracovnoprávny vzťah je nadviazanie len na úrovni právnych následkov, alebo aj pripustenie skúmania, či sú splnené predpoklady pracovného vzťahu a len vtedy a vždy vtedy sa uplatnia pravidlá pracovného práva. Tiež treba počítať s tým, že niektoré pracovnoprávne aspekty sa uplatnia ex lege už aj teraz - európske pravidlá."
9)
Po rozobratí daných aspektov pracovného práva si myslíme, že v prípade členov orgánov kapitálovej spoločnosti pôjde vždy o
obchodnoprávny vzťah
. Predmetný názor predstavuje ustálený pohľad na vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a členom jej orgánu ako čisto obchodnoprávny vzťah (bez ingerencie ustanovení občianskeho a pracovného práva) na normatívnom, doktrinálnom aj judikatórnom podklade.
10)
Keďže výkon funkcie člena orgánu nie je závislou prácou, člen orgánu nenapĺňa definíciu zamestnanca a obchodná spoločnosť nenapĺňa definíciu zamestnávateľa, tak vzťah medzi členom orgánu a obchodnou korporáciou
nemôže byť vzťahom pracovnoprávnym
. V tomto kontexte sú, podľa nášho názoru, vylúčené nasledovné alternatívy navrhovaného § 17 ods. 3 pracovných návrhov paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka, a to:1. alt: Člen orgánu môže vykonávať funkciu člena orgánu aj v pracovnoprávnom vzťahu;
3. alt: V zmluve podľa odseku 1 možno dohodnúť, že člen orgánu vykonáva funkciu v pracovnoprávnom vzťahu.
V nadväznosti na uvedené sa domnievame, že ak by zákonodarca prijal hocijakú alternatívu (aj v inom slede slov ako alternatívy 1. a 3.), kde by sa však upravilo, že člen orgánu môže vykonávať svoju funkciu člena orgánu v pracovnoprávnom vzťahu, išlo by o krok vzad v rámci predmetnej problematiky, ktorá by v aplikačnej praxi de lege ferenda priniesla ešte výraznejšie problematické otázky, ako je to v súčasnosti. Členovia orgánu by v takomto prípade mohli nadobudnúť na základe jazykového výkladu zákona dojem, že ich vzťah s obchodnou spoločnosťou je plnohodnotným pracovnoprávnym vzťahom so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi im zo ZP, a nie ObZ. Napríklad by si mohli myslieť, že budú zodpovedať za škodu podľa ZP, hoci ide o kogentné ustanovenia ObZ, od ktorých sa nemožno odchýliť. Navyše sú v zmysle § 135a ods. 4 ObZ (§ 194 ods. 8 ObZ) zakázané akékoľvek dohody medzi spoločnosťou a konateľom (členom predstavenstva), ktoré obmedzujú alebo vylučujú jeho zodpovednosť.
6 Aké riešenie v režime obchodného práva by bolo najvhodnejšie?
V prvej časti nášho príspevku sme podrobne popísali právne východiská záväzkového vzťahu medzi členom orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a obchodnou korporáciou. Práve zmluva o výkone funkcie môže predstavovať vhodné riešenie problému, keď členovia orgánov vyžadujú istú ochranu podobnú ZP, hoci ich záväzkový vzťah je obchodnoprávny, a to prostredníctvom zmluvnej autonómie zmluvných strán, ktorá umožňuje obsahovo modifikovať a využiť určité inštitúty pracovného práva v zmluve o výkone funkcie člena orgánu spoločnosti,
11)
ktoré sa sčasti priblížia ochrane, akú poskytuje pracovné právo.
12)
Ich vzťah tak aj naďalej zostane obchodnoprávnym vzťahom, ktorý sa riadi obchodným zákonníkom a ďalej - v dôsledku zmluvného dojednania - tými (do úvahy prichádzajúcimi) ustanoveniami ZP, ktorých použitie nebráni kogentným právnym normám ObZ. Do úvahy prichádzajú napríklad nasledovné inštitúty:Špecifikácia funkcie člena orgánu a jej stručná charakteristika spolu s bližšie vymedzenými právami a povinnosťami člena orgánu a spoločnosti
, napríklad prostredníctvom nasledovnej zmluvnej klauzuly.1. Člen predstavenstva zabezpečuje samostatne alebo v súčinnosti s ostatnými členmi predstavenstva spoločnosti najmä:
a) výkon pôsobnosti predstavenstva v plnom rozsahu podľa článku stanov spoločnosti,
b) vypracovanie dokumentácie, ktorú v súlade so stanovami spoločnosti predkladá predstavenstvo spoločnosti na schválenie valnému zhromaždeniu alebo iným orgánom spoločnosti,
c) okrem povinností vyplývajúcich z platných právnych predpisov a stanov spoločnosti poskytuje príslušnému orgánu spoločnosti v štruktúre, formáte, rozsahu a s obsahom podľa Štatútu predstavenstva alebo iného osobitného interného predpisu spoločnosti schváleného valným zhromaždením informácie a reporty obsahujúce finančné, hospodárske, technické a iné podnikateľské informácie týkajúce sa spoločnosti,
d) udržiava kontakty s príslušnými správnymi a inými orgánmi a dohliada na to, aby boli zo strany spoločnosti dodržané všetky požiadavky, ktoré kladú tieto orgány a príslušné právne predpisy na činnosť spoločnosti, a
e) vykonáva ďalšie činnosti, ktoré mu zverilo valné zhromaždenie spoločnosti Štatútom predstavenstva, stanovami spoloč
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 5/2023
