Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Obchodné vedenie v pracovnoprávnych vzťahoch

Autor sa zamýšľa nad možnosťami uplatnenia inštitútu obchodného vedenia na pracovnoprávne vzťahy. Na podklade konkrétnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov posudzuje, do akej miery je aplikácia tohto obchodnoprávneho inštitútu možná v pracovnom práve a aké má porušenie pravidiel obchodného vedenia následky na platnosť právnych úkonov.
The author considers the means of applying a company's management as the legal institute to the employment relations. On the ground of the relevant court decisions, he assesses the possible extent of the application of this commercial law institute in labourlawas well as the consequences ofabreach of company's management rules on the validity of legal acts.
DOLOBÁČ, M.: Obchodné vedenie v pracovnoprávnych vzťahoch; Justičná revue, 72, 2020, č. 10, s. 1143 - 1148.

Úvod
Pracovné právo je kodifikované samostatné právne odvetvie s vlastným predmetom úpravy, nosne ukotveným v Zákonníku práce. Avšak napriek dlhodobému a s prihliadnutím na staršiu právnu úpravu takmer úplnému odčleneniu pracovného práva od iných právnych odvetví, nemožno pracovnoprávnu reguláciu vnímať izolovane, bez súvislostí s inými základnými právnymi inštitútmi súkromného práva.
1)
Obmedzená subsidiarita Zákonníka práce k Občianskemu zákonníku je vyjadrená v § 1 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého sa na individuálne pracovnoprávne vzťahy a kolektívne pracovnoprávne vzťahy subsidiárne uplatnia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2)
Slovenský zákonodarca zámerne zúžil pôsobnosť Občianskeho zákonníka so snahou o vylúčenie širokej aplikácie civilného kódexu na pracovnoprávne vzťahy. Obmedzená subsidiarita Občianskeho zákonníka však nepokryje všetky otázky, ktoré Zákonník práce ako špeciálny predpis neupravuje. Nehovoriac o tom, že pre správnu realizáciu pracovnoprávnych vzťahov je nutné v niektorých prípadoch siahnuť aj k Obchodnému zákonníku (napríklad vo vzťahu k určeniu kto je štatutárny orgán obchodnej spoločnosti a pod.). Vzhľadom na obmedzenú subsidiaritu, ktorá nepostačuje na pokrytie všetkých pracovnoprávnych aplikačných problémov, v pracovnom práve má svoje miesto aj analógia iných súkromnoprávnych kódexov. Analógia, v širšom kontexte aplikácia súkromnoprávnych inštitútov na pracovnoprávne vzťahy, však nemôže byť bezbrehá, pocitová, ale musí mať svoje zákonitosti a pravidlá.
Tento príspevok nie je zameraný na široký výklad prípustnosti analógie v pracovnom práve, ale od tejto problematiky sa odvíja. Zámerom článku je poukázať na to, že aplikácia rôznych inštitútov z rôznych kódexov, obrazne povedané, ich vystrihnutie a nelepenie do iného právneho prostredia s rýdzo formálnym odôvodnením (či už za použitia analógie alebo priamym uplatnením) vedie mnohokrát k nesprávnym záverom. Ďalšívýklad je do veľkej miery kazuistický, na podklade konkrétnych súdnych rozhodnutí sa zamýšľame nad analogickým uplatnením vybraného obchodnoprávneho inštitútu, a to obchodného vedenia na pracovnoprávne vzťahy.
1 Obchodné vedenie
Obchodný zákonník priznáva štatutárom obchodných spoločností právomoc obchodného vedenia spoločnosti, ale tento pojem nijako bližšie nevymedzuje. Obsahová náplň tohto pojmu je tak ponechaná na právnu vedu a príslušnú judikatúru súdnych autorít, ktoré ho vymedzujú pomerne všeobecne. Obchodným vedením odborná obec rozumie rozhodovanie o otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach, o veciach vnútornej prevádzky podniku a o podnikateľskom zámere spoločnosti.
3)
Judikatúra vykladá obchodné vedenie ako správu rutinných záležitostí spoločnosti, a to najmä rozhodovanie o organizačných, obchodných, personálnych, finančných otázkach bežného života spoločnosti.
4)
Hlavnými črtami obchodného vedenia by tak mala byť každodennosť, riadenie a bežné prevádzkové záležitosti. Judikatúra na základe už opísanej všeobecnej definície zahrňuje do obchodného vedenia, okrem iného, aj spôsoby riadenia spoločnosti, zásobovanie, odbyt, vedenie účtovníctva, zavádzanie marketingu, reklamu, riadenie zamestnancov, rozhodnutie o postupe pri vymáhaní pohľadávok alebo riešenie záväzkov spoločnosti, vrátane rozhodnutia o tom, či spoločnosť zaplatí konkrétny dlh.
5)
Aj keď už citované rozhodnutia sa nevzťahujú na pracovnoprávne spory (posudzujú predovšetkým povinnosť vedenia riadneho účtovníctva), do širšej definície obchodného vedenia akosi prirodzene spadli aj "personálne otázky", ktoré sa prelínajú s pracovnoprávnou legislatívou. Nemožno predpokladať, že ambíciou označenej judikatúry bolo podávať doktrinálny výklad týkajúci sa pracovnoprávnych vzťahov, ale nepriamo a možno aj neúmyselne sa tak stalo. Personálne otázky, alebo riadenie zamestnancov, ktoré judikatúra považuje za súčasť obchodného vedenia,
6)
sa priamo týkajú pracovného práva.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).