Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Procesnoprávne aspekty trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami
V predkladanom príspevku sa autori sústreďujú na procesnú stránku virtuálnych mien. Pozornosť venujú právnej úprave zaistenia virtuálnej meny podľa § 96d Trestného poriadku. V nadväznosti na toto ustanovenie následne poukazujú na ďalšie súvisiace ustanovenia Trestného poriadku a popisujú praktické aspekty zaisťovania virtuálnych mien. Pozornosť venujú tiež medzinárodným aspektom tejto problematiky s dôrazom na analýzy virtuálnych mien realizovaných súkromnými spoločnosťami, bez ktorých je ich stopovanie a zaisťovanie v zásade nemožné.
In the given article the authors focus on procedural aspects of virtual currencies. The attention is given especially to legislation concerning the seizure of virtual currencies, according to § 96d of Criminal Code. Following the mentioned provision, the authors point to other related provisions of the Criminal Code and describe the practical aspects of virtual currencies‘ seizure. International aspects of the given matter are analysed in the article with the emphasis on monitoring of virtual currencies performed by private companies, without which the tracking and seizing would be practically impossible.
ŠANTA, J. – ŠANTA, I.: Procesnoprávne aspekty trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami; Justičná revue, 74, 2022, č. 10, s. 1146 – 1164.
Kľúčové slová: virtuálne meny, blockchain, zaistenie, príkaz, prokurátor.
Key words: virtual currencies, blockchain, seizure, order, prosecutor.
Právne predpisy/legislation: Trestný zákon, zákon č. 300/2005 Z. z.; Trestný poriadok, zákon č. 301/2005 Z. z.; zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku.
Úvod
Ako dokazujú dáta z posledných pár rokov, neustále akcelerujúcemu technologickému pokroku sa prispôsobujú aj páchatelia trestnej činnosti avo väčšine prípadov ho vo svoj prospech využívajú rýchlejšie, ako kompetentné orgány postihujúce ich činnosť. Na dané prelomové trendy sa čo najrýchlejšie snažia reagovať medzinárodné organizácie, ako napríklad FATF, ktorých odporúčania týkajúce sa AML/CTF (Anti-Money Laundering/Counter-Terrorism Financing, boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu) sú vo väčšine prípadov do legislatívy členských štátov aplikované v horizonte niekoľkých mesiacov.
1)
Sektor AML je tak možné charakterizovať schopnosťou flexibilne reagovať a využívať na zdokonalenie svojich procesov technológie spojené so štvrtou priemyselnou revolúciou, ako napr. umelá inteligencia, strojové učenie, spracovanie prirodzeného jazyka
2)
, API (Application Programming Interface, softwarové rozhranie, väčšinou je využívané v kombinácii s predchádzajúcimi technológiami, resp. slúži ako základ pre efektívne synchrónne využitie daných technológií) a im podobné.
3)
Špecifickou kategóriou je sektor kryptomien, resp. technológia blockchainu, využívaná drvivou väčšinou z nich. Napriek počiatkom technológie blockchainu z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia a vytvoreniu prvej kryptomeny - Bitcoinu, v roku 2008 sa o technológiu blockchainu, resp. o potenciál jej využitia v protiprávnom konaní začali kompetentné orgány zaujímať relatívne až nedávno. Z hľadiska právnej komparatistiky je možné na úrovni legislatív jednotlivých štátov nájsť výrazné rozdiely týkajúce sa či už samotného porozumenia uvádzanej problematike, ako takej, miery regulácií rapídne sa rozvíjajúceho odvetvia a v neposlednom rade, samozrejme, striktného alebo, naopak, benevolentného prístupu ku zhromažďovaniu dát spojených s aktivitou na rôznych blockchainoch.
Procesnoprávne aspekty trestnej činnosti spojenej s virtuálnymi menami v právnej úprave Slovenskej republiky
Novela Trestného poriadku, zákon č. 312/2020 Z.z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, účinný od 1.1.2021, zakotvila do Trestného poriadku ustanovenie § 96d TP, upravujúceho Zaistenie virtuálnej meny.
Toto ustanovenie v odsekoch 1 a 2 stanovuje, že ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že virtuálna mena je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže vydať príkaz na zaistenie virtuálnej meny:
- v prípravnom konaní - prokurátor, alebo
- v konaní pred súdom - predseda senátu.
Ak vec neznesie odklad, môže vydať takýto príkaz prokurátor aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.
Bezprostredne súvisiacimi pojmami s týmto ustanovením sú pojmy - nástroj trestnej činnosti a výnos z trestnej činnosti.
Tie sú definované jednak v Trestnom zákone a jednak v Trestnom poriadku.
Samotná virtuálna mena je podľa § 131 ods. 7 Trestného zákona definovaná ako digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.
Výnosom z trestnej činnosti sa podľa § 130 ods. 9 Trestného zákona rozumie
a) vec, ktorá bola získaná trestným činom,
b) vec, ktorá bola získaná ako odmena za trestný čin,
c) vec, ktorá bola nadobudnutá, hoci aj len sčasti za vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň,
d) vec, na ktorú bola hoci aj len sčasti premenená vec, ktorá bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň, alebo
e) plody a úžitky veci uvedenej v písmenách a) až d).
Pod pojmom nástroj trestnej činnosti sa podľa § 89 ods. 1 písm. b Trestného poriadku rozumie vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu alebo bola určená na spáchanie trestného činu.
Nakoniec pojem vec je definovaná v § 130 ods. 1 Trestného zákona, okrem iného, v písm.f), ako majetkové právo, ktorým, podľa nášho názoru, je aj virtuálna mena. V ponímaní nástroja trestnej činnosti alebo výnosu z trestnej činnosti je zároveň vecou dôležitou pre trestné konanie podľa § 89 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.
Ako uvádza dôvodová správa k citovanému zákonu č. 312/2020 Z.z.o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, "...
v nadväznosti na potrebu odlíšenia režimu predloženia a zaistenia vecí slúžiacich na účely dokazovania a režimu zaistenia nástrojov a výnosov z trestnej činnosti, ktoré sú de facto vecami doplnili sa
(do Trestného poriadku- poznámka autorov)
uvedené oddiely s nadpismi, ktoré urobili medzi týmito dvoma "zaisťovacími" režimami deliacu čiaru. Uvedeným oddelením režimu zaistenia na účely dokazovania a režimu zaistenia nástrojov a výnosov z trestnej činnosti na účely ich prepadnutia alebo zhabania sa zároveň transponuje čl. 8 smernice 2014/42/EÚ, v ktorom je uvedená požiadavka, aby členské štáty dotknutej osobe po zaistení majetku, resp. veci uviedli dôvody vydania takéhoto príkazu na zaistenie. Aj právo Európskej únie jednoznačne od seba odlišuje pojem "dôkazné prostriedky" a pojmy "nástroje a výnosy z trestnej činnosti", uvedené potvrdzuje v minulosti prijaté rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV z 22 júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii, ktoré však bolo neskôr nahradené smernicou o európskom vyšetrovacom príkaze".
V nadväznosti na tieto konštatovania dôvodovej správy a spomínané základné pojmy je potrebné tiež zdôrazniť systematické zakotvenie uvádzaného § 96d Trestného poriadku do prvej časti, štvrtej hlavy Trestného poriadku s názvom Zaistenie osôb a veci, do štvrtého dielu označenom ako zaistenie veci dôležitých pre trestné konanie a čo je najpodstatnejšie do tretieho oddielu s názvom Zaistenie nástrojov trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti. Do tohto oddielu je zaradené počnúc § 95 Trestného poriadku tiež zaistenie peňažných prostriedkov, zaknihovaných cenných papierov, nehnuteľnosti, majetkovej účasti v právnickej osobe, inej majetkovej hodnoty hnuteľnej veci a náhradnej hodnoty.
S poukazom na uvádzané špecifiká virtuálnych mien a trestnú činnosť s nimi spojenú (na ktorú sme poukazovali aj v skorších článkoch publikovaných v Justičnej revue tohto roku), možno dôvodne predpokladať, že z hľadiska aplikačnej praxe bude pravidlom, že virtuálna mena bude zaisťovaná ako nástroj trestnej činnosti alebo ako výnos z trestnej činnosti, a nie na účely dokazovania, podľa druhého oddielu uvádzanej systematickej časti Trestného poriadku, a teda nie na účely dokazovania ako vec dôležitá pre trestné konanie v intenciách § 89 ods. 1 písm. a), ods. 2 a § 89a, § 90, § 92 až § 94 Trestného poriadku (určité výnimky sú však predstaviteľné, napr. akby bolo nutné proces prevodu virtuálnych mien skúmať v rámci znaleckého dokazovania).
Pokračujúc v analýze uvádzaného § 96d Trestného poriadku uvádzame, že podľa jeho ods. 3 až 6 - príkaz na zaistenie virtuálnej meny, vydaný podľa ods. 1 a 2 tohto ustanovenia, obsahuje 3 výroky pozostávajúce zo zákazu, príkazu a ďalších jeho obligatórnych údajov, teda v tomto príkaze sa
1. zakážu akékoľvek dispozície s virtuálnou menou a
2. prikáže sa
a) vydanie virtuálnej meny vrátane
b) vydania hesla,
c) prístupového kódu alebo
d) podobných údajov umožňujúcich nakladanie s virtuálnou menou.
Právne úkony urobené v rozpore s takýmto zákazom (ďalší predaj, ich umiestnenie na burze virtuálnych mien a pod.) sú neplatné (ods. 3).
Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne vlastníkovi virtuálnej meny alebo osobe, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že má prístupové údaje k virtuálnej mene (ods. 4).
Uvádzaný príkaz vydaný podľa ods. 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa ďalej uvedie
3. adresa úložiska virtuálnej meny orgánu, ktorý spravuje zaistený majetok podľa osobitného predpisu,
4. označenie virtuálnej meny a
5. počet jednotiek (ods. 6).
Ak pominuli dôvody na zaistenie virtuálnej meny, vydá predseda senátu v konaní pred súdom a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz na zrušenie zaistenia virtuálnej meny (ods. 5).
Vychádzajúc z citovaného znenia § 96d Trestného poriadku, pre zaistenie virtuálnej meny sú podstatnými najmä policajné znalosti a znalosti príslušných orgánov činných v trestnom konaní o tzv. peňaženkách, v ktorých sa ukladajú virtuálne meny a o ďalších pojmoch použitých v ustanovení § 96d Trestného poriadku.
Kryptomenové peňaženky sa rozdeľujú na hardvérové a softvérové.
Hardvérová peňaženka je fyzické úložisko virtuálnych mien, ktoré sa podobá USB kľúču a možno ju voľne kúpiť. Z nej je možné virtuálne meny odosielať na iné hardvérové peňaženky. Pokiaľ ide o softvérové peňaženky, prístup na takúto peňaženku je možný len po zadaní PIN-u pozostávajúceho z čísel v počte od 8 do 50; na manipuláciu s virtuálnymi menami je nevyhnutný osobný kľúč (private key) pozostávajúci z náhodne generovaných 64 čísel a malých písmen. Do úvahy prichádza aj heslo, ak si ho vlastník virtuálnej meny fakultatívne zvolí.
Softvérová peňaženka, napr. s názvami Exodus, Metamask a pod., je internetové úložisko virtuálnych mien, ku ktorému je možný prístup len cez heslo, ktoré môže byť cieľom hackerských útokov a tiež, u niektorých peňaženiek, cez login, r
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 10/2022
